BRATISLAVA. Jeho hrob však možno úplne prozaicky vykradli a zničili práve obyvatelia južného Slovenska - kvôli zisku, ktorý je pre jednotlivca obrovský, ale z hľadiska histórie národov smiešny. Na objav bezprecedentne bohatého hrobu hunského hodnostára, ktorý niekto urobil pred dvoma rokmi, v médiách reagoval ako prvý novinár Ľubomír Stanček pre týždenník Žurnál.
"Medzi najhorúcejších favoritov na označenie nález storočia... nesporne patrí zlatý poklad pochádzajúci pravdepodobne z okolia Senca. Jedinečné zlaté kovanie na sedlo posiate almandínmi, meč s pozlátenou rukoväťou, mužské oblečenie pokryté obdĺžnikovými zlatými plieškami a mnoho ďalších cenností svedčí o tom, že poklad sa skrýval v azda najbohatšom hrobe z obdobia sťahovania národov v celej Karpatskej kotline," napísal Stanček, presvedčený, že Bič boží Attila napokon nebol pochovaný na sútoku riek a jeho hrob nebol zaliaty vodou, ale možno ležal v honosnom hrobe niekde pri Senci.
Zástupca riaditeľa Slovenského národného múzea, Archeologického múzea v Bratislave Zdeněk Farkaš potvrdil, že existujú indície o nezvyčajnom náleze, hrob je však podľa neho v tejto chvíli už takmer určite zničený a nikdy sa nepodarí potvrdiť či vyvrátiť, že išlo o miesto Attilovho posledného odpočinku. "Áno, bolo to ponúknuté, nie celkom oficiálne, trom inštitúciám. A boli k tomu poskytnuté cédečka, na ktorých bolo nafotené niečo, čo očividne pochádza z mimoriadne bohatého hrobu zo sťahovania národov," uviedol pre TASR.
Dodal, že boli traja nálezcovia, "alebo lepšie povedané, tí, čo si to zobrali od nálezcu", ktorí si poklad medzi sebou rozdelili. Súčasťou nálezu bola aj lebka - "ľudská, deformovaná, v tomto období bolo zvykom, že deťom zväzovali hlavu a ona sa potom zvláštne vyformovala". Farkaš však upresňuje nálezy, ktoré anonymné osoby chceli predať slovenským inštitúciám za 730.000 eur (21,991.980 Sk). "Bolo dostupné: kovanie - medené alebo bronzové, potiahnuté zlatým plechom, a do toho zlatého plechu boli vsadené polodrahokamy. Teraz je otázka, čo to je. Uvažovalo sa, že je to pektorál alebo skôr kovanie z prednej časti sedla. Na snímke sú zlaté pliešky, ku ktorým išla informácia, že nimi bola pokrytá celá postava. Mohol mať na sebe taký kaftan, odev zvláštneho tvaru, akoby kabát, ktorý mohol byť týmito plieškami pošitý," vysvetľuje. Na ďalšom CD, ktoré však osobne nevidel, mala byť spomínaná lebka. "Mala tam byť šabľa alebo meč, ktorý mal mať na rukoväti natočený zlatý plech, sklenená nádoba a dve alebo tri hlinené nádoby." Podľa Farkaša by logicky mali byť v hrobe aj ďalšie veci, ak tam napríklad bola predná časť sedla, mala by tam byť aj zadná. "V podstate tam mali byť ešte aj nejaké spony. To, čo my sme videli, nie je kompletné," uzatvára.
Slovenské inštitúcie obrovskú sumu na zakúpenie pokladu k dispozícii nemali. "Potom sa to stratilo a po roku sa ponuka na trhu objavila znovu, tentoraz už za 800.000 eur (24,1 milióna Sk)," povedal. Farkaš odhaduje, že poklad medzitým niekto vykúpil od všetkých troch osôb a pokúša sa ho predať za vyššiu sumu. Indície na cédečkach, na ktorých sa jednotlivé časti pokladu ponúkali pôvodne, pritom podľa neho naznačovali, že nálezy predávajú ľudia z južného Slovenska.
Čo sa týka možnej lokalizácie nálezu, Farkaš Stančekovu informáciu potvrdil len čiastočne. "Prvá informácia bola, že je to z okolia Senca, druhá informácia bola oveľa konkrétnejšia, vedľa Senca je dedina menom Tureň, kde sa stavali rodinné domy. Údajne sa to našlo pri stavbe týchto rodinných domov," vysvetlil Farkaš. Zároveň však dodal, že o poklade sa v kruhoch historikov šíri obrovské množstvo dezinformácií a je veľmi ťažké odlíšiť pravdu od možno aj cielene šírenej lži. "Začalo to žiť svojím vlastným životom, údajne to napríklad bolo v Budapešti na posúdení. My máme s Budapešťou veľmi dobré kontakty, telefonovali sme tam, či niečo také mali, odpovedali, že nie, že keby mali niečo také, tak tam budú všetci z toho hotoví. Potom bola informácia, že to bolo niekde v Brne. Tam to posudzoval neviem kto, také meno na archeologickom ústave ani neexistuje a samozrejme, tiež nikto o tom nevedel," poznamenal Farkaš.
Dodáva však, že aj keby sa podarilo predmety z hrobu získať, zrejme už ostanú len zaujímavými exponátmi. Keďže sa nepodarilo odborne zadokumentovať miesto nálezu, nedá sa už odhadnúť, ako sa tento mimoriadny hunský veľmož dostal na územie Slovenska, či padol v boji, alebo zomrel prirodzenou smrťou, atď. "Druhá vec je, že to raboval nejaký neznalec, napríklad železné alebo bronzové predmety, ktoré ho nezaujali, tam mohol nechať," uzatvára Farkaš. Ak sa hrob našiel pri hĺbení základov domu, všetky stopy už podľa neho pohltil betón a otázka, či v zemi pri Senci ležal Attila, ostane navždy nezodpovedaná.
