BRATISLAVA. Použitie chemických prostriedkov na zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity v Štátnych lesoch Tatranského národného parku (TANAP) je krajným riešením. Pred novinármi to dnes uviedol minister pôdohospodárstva Stanislav Becík.
“Šmahom ruky nepôjdeme robiť žiadne chemické zásahy,” vyhlásil. Minister pripomenul, že nechce proti sebe postaviť verejnosť. Použitie chémie si vie predstaviť až po konzultácii s ďalšími odborníkmi nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia, ktorí sa už s podobným problémom dokázali vysporiadať na svojom území. Na ozdravenie lesa od lykožrútovej kalamity by podľa neho malo v budúcom roku ísť okolo 600 miliónov korún (19,92 mil. €). Tieto peniaze ale nemá v rozpočte ani rezort životného prostredia, ani pôdohospodárstva. Podľa Júliusa Novotného, riaditeľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene, sú iba dve možnosti. Buď ich uvoľní premiér z rezervy vlády, alebo ich ministri budú musieť nájsť na úkor iných činností vo vlastných rezortoch.
Podľa Novotného je využitie chemických prostriedkov v lese štandardný spôsob, ktorí sa využíva vo väčšine krajinách Európy. Hlavná debata bude o tom, či ideme používať tieto prostriedky v chránených územiach. “Na to je dôležitá výnimka rezortu životného prostredia,” uviedol. Pripomenul, že existuje aj niekoľko ďalších metód a použitie chémie je jedno z posledných opatrení. Podľa neho je naivné hovoriť o tom, že kalamita skončí za päť až sedem rokov. “Lykožrút sa zastaví vtedy, keď už nebude les. My chceme zelené lesy,” uviedol s tým, že by mohlo ísť o jednorazovú záležitosť.
V lesoch sa vykonáva chemický postrek približne raz za 10 až 15 rokov, podotkol Novotný. Ak by prichádzal do úvahy takýto zákrok, nazdáva sa, že by ho mohli vykonať od apríla do septembra na budúci rok. “Určite nie vo vegetačnom kľude,” povedal a dodal, že nemôžeme ešte rozprávať ani o územiach, ktorých by sa použitie chemických prostriedkov dotklo. "Treba viac vyhľadávať aktívne chrobače, asanovať ich, odkôrňovať a používať feromónové lapače," vyhlásil Novotný.
Použitie chemických postrekov minulý týždeň v Tatrách nevylúčil ani minister životného prostredia Ján Chrbet. Do konca októbra by mala pripraviť pracovná skupina, ktorú budú tvoriť odborníci z ministerstiev životného prostredia, pôdohospodárstva, Štátnych lesov TANAP-u a súkromných vlastníkov lesov v národnom parku, návrh opatrení na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu. Opatrenia by sa mali dotknúť území, ktoré sa ešte dajú zachrániť. Pôjde najmä o lesy v najvyššom stupni ochrany, keďže v treťom stupni ochrany lesníci už vykonávajú opatrenia na zabránenie šírenia podkôrnikovej kalamity.
Veterná kalamita v novembri 2004 zasiahla vyše 8 700 hektárov lesa na území národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u. Za štyri roky od kalamity zasiahla lykožrútová kalamita ďalších viac ako 4 000 hektárov dovtedy živého lesa. Podľa lesníkov sa lykožrútová kalamita už tento rok začala posúvať do bezzásahových zón, kde nemohli Štátne lesy TANAP-u dať ani feromónové lapače. V tomto roku odchytili ŠL TANAP-u vo viac ako 5 000 lapačoch približne 133 mil. kusov lykožrútov, čo je o takmer 100 mil. kusov menej ako v roku 2007.
