BRATISLAVA. Platforma mimovládnych environmentálnych organizácií Ekofórom sa obáva, že lesnícki funkcionári úmyselne zamlčujú, že ochranári, prírodovedci a nezávislí lesníci presadzujú bezzásahový režim na približne dvoch percentách územia SR, v najcennejších prírodných rezerváciách. "V tlačových výstupoch štátnych lesov sa neustále zamieňajú riešenia, ktoré ochranári presadzujú v rezerváciách a riešenia vhodné pre hospodárske lesy," informoval TASR spolupracovník platformy, lesný inžinier Pavol Polák.
Konštatoval, že vedci i ochranári upozorňujú, že sa zrejme účelovo zamlčuje názor aj na neúčinnosť chemických postrekov, ako aj riziko ich vplyvu na zdravie ľudí, dopadov na prírodné prostredie a rozmanitosť a ekonomické dôsledky. "Obávame sa, že politici a kompetentní štátni zamestnanci dlhodobo počúvajú iba jednu stranu, názory lesníckych funkcionárov závislých od zisku z predaja dreva, obchodovania s chemikáliami, obchodovania s lesníckou mechanizáciou a nakladaním s hnuteľným a nehnuteľným majetkom štátnych lesov," povedal.
Domnieva sa, že pokiaľ štátne orgány odmietajú dialóg a presadzujú silové riešenia, hrozí likvidácia prírodných hodnôt chránených území a dochádza aj k ohrozovaniu základných demokratických princípov. Environmentalisti presadzujú, aby sa v prírodných rezerváciách, na dvoch percentách územia SR neťažilo drevo, pretože tieto rezervácie boli zriadené za účelom sledovania prírodných procesov. "Kamióny odvážajúce drevo z rezervácií a chemické postreky by boli poslednými klincami do rakvy Tatranského národného parku," dodal Polák. Ekofórum upozorňuje, že ochranári nebránia zmysluplným opatreniam na zmiernenie škôd v hospodárskych lesoch spôsobených prírodnými činiteľmi.
Nezávislí prírodovedci v poslednom období publikovali viacero svojich pozorovaní, výziev a stanovísk, v ktorých uvádzajú, že príroda sa v prírodných rezerváciách obnovuje aj bez zásahu človeka. Tvrdia, že výskyt lykožrúta je v Tatranskom národnom parku na ústupe aj v miestach, kde lesníci kalamitu z rezervácií nevyťažili. Ekofórum tiež znepokojuje, že 17. októbra na tlačovej konferencii ministerstva životného prostredia zaznelo, že monitoring aktivistov v oblastiach sa bude možno riešiť trestnoprávne.
Opatrenia proti premnoženému podkôrnemu hmyzu v Tatranskom národnom parku sa majú rozbehnúť čo najskôr, aby sa zachránilo aspoň to, čo sa ešte v slovenských lesoch zachrániť dá. Minister životného prostredia Ján Chrbet počas návštevy Vysokých Tatier 17. októbra informoval médiá, že do konca mesiaca začne pôsobiť skupina odborníkov, ktorá bude koordinovať túto činnosť. "Už nemôžeme brať ohľad na vyjadrenia mimovládnych organizácií (MVO), ktoré napádajú obidve ministerstvá". Pripomenul, že MVO na rozdiel od rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva nenesú zodpovednosť za kalamitný stav lesov.
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Andrej Vidra vtedy zároveň odmietol informácie niektorých ochranárov, ktoré sa objavili v médiách, že v piatom stupni ochrany je lykožrút na ústupe. "Hovoria o tom, že tam robia nejaký monitoring, ale ŠOP ani ministerstvo životného prostredia žiadnu výnimku na takúto činnosť v najvyššom stupni ochrany neudelilo. Podkôrny hmyz už napadá aj kosodrevinu a vzácne limby, čo nikto nečakal". Lykožrútová kalamita v podobnom rozsahu je podľa neho ojedinelá. Situáciu ťažko možno porovnávať s inými krajinami, napríklad s Českou republikou.
