TRENČÍN. Podľa nich ide o hrubý zásah do prírody a devastuje sa mimoriadne hodnotné biocentrum. Časť územia patrí mestu a časť Povodiu Váhu. Po vzájomnej dohode zabezpečuje likvidáciu celého predmetného územia údržba a správa tokov. Tá však tvrdí, že odstraňuje výlučne následky kalamity a v žiadnom prípade nechce územie poškodiť.
Podľa Radovana Jambora zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko ide z regionálneho hľadiska o mimoriadne hodnotné územie. "Nie je to chránené územie, je to ale regionálne významné biocentrum, zaujímavé z hľadiska hniezdenia, predovšetkým vodného vtáctva," vysvetlil. Ako uviedol, podľa ich organizácie sa situácia, ktorá vznikla po augustovej ničivej búrke, aj v oblasti trenčianskeho lužného lesa rieši v rozpore s ochranou prírody. Pracovníci spoločnosti, ktorá následky búrky odstraňuje, ich totiž vníma iba ako popadané stromy a prekážku v odtoku. "Tie stromy nemá kto fyzicky posúdiť a podľa mňa je to len priamo na tých pracovníkoch, aby si zistili a overili, aký je stav poškodenia. Nie všetky poškodenia dreviny sú vhodné na výrub," zdôraznil pre TASR.
Ako pre TASR uviedla Jana Marková z kancelárie trenčianskeho primátora, vzhľadom na to, že Povodie Váhu malo záujem odstrániť iba kalamitné drevo, nepotrebovalo povolenie mesta. "Vyžiadali sme si však stretnutie a obhliadku miesta spoločne s Povodím Váhu a ich realizátorom, ktorá by sa mala uskutočniť vo štvrtok (23. októbra 2008)," uviedla. Ďalej zdôraznila, že osobitne bolo dohodnuté, že v časti územia budú ponechané stromy aj padnuté, aby nebolo nutné tvoriť koridor a zničiť tak zdravé stromy.
Slovenský vodohospodársky podnik, ktorému časť predmetného územia patrí, sa rovnako voči tvrdeniu ochranárov ohradzuje s tým, že likviduje iba následky kalamity a nechce ho poškodiť. "Odstraňujeme len stromy, ktoré boli nalomené alebo popadané a žiadnym spôsobom nemáme záujem zasahovať do rastúcich stromov alebo prípadne nejako znehodnocovať či poškodzovať trenčiansky luh," vyjadril sa k záležitosti Milan Koščál, riaditeľ Správy povodia stredného Váhu II.
Ochranári prirovnávajú situáciu s tou, ktorá vznikla v minulosti po smršti v Tatrách. "Jednoducho vznikla kalamita a to drevo v skutočnosti nie je nutné odstrániť. Nehrozí žiadne ohrozenie, čo sa týka života alebo zdravia ľudí, alebo napadnutia nejakým podkôrnym hmyzom. To je proste lužný les a jemu takáto kalamita dopomohla," tvrdí Jambor. Keďže na tento lužný les nepôsobia povodne, veterná smršť prišla podľa ochranárov vhod. "Tie popadané kmene by tam vlastne boli nejakým zdrojom organického materiálu, nejakej živiny, ktorú ten les potrebuje."
Podľa Jambora ochranári apelovali na vedenie mesta Trenčín, aby popadané kmene na území lužného lesa zostali. Otvorený list, ktorý mu poslali, však zostal podľa nich bez odozvy. "Nevieme, čo zavážilo viac, či nejaká vodohospodárska politika, alebo nejaký boj o pozemky. My v tom vidíme bohužiaľ snahu mesta využiť túto kalamitu na okamžité vyriešenie prekážajúcej zelene v meste. Mohla to byť atrakcia, taký prales uprostred mesta, mohlo by sa to využiť aj rekreačne," myslí si Jambor. Zdôraznil, že ochranári nemajú nič proti odstráneniu polámaných stromov, ktoré zavadzajú na chodníkoch alebo prístupových komunikáciách. Tie, ktoré ležia priamo v poraste, však mali zostať zachované.
Obvinenie, že mesto malo záujem získať pozemky, však podľa Markovej nie je postavené na reálnom základe. "Na danom území nie je možné realizovať developerskú činnosť, je to okrem iného záplavové územie," zdôraznila. To, či ochranári skutočne nedostali odpoveď na otvorené listy, sa preveruje.
Podľa ochranárov to však nemení nič na skutočnosti, že jednoznačne došlo k narušeniu biotopov európskeho významu. Na vyčíslení škôd práve pracujú.
