Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z roku 1968 Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva. Vyplýva to zo zákona z dielne poslancov Borisa Zalu a Oľgy Nachtmanovej (obaja Smer-SD), ktorý dnes schválili poslanci Národnej rady SR. Zákon má byť účinný od 1. januára 2009, no ešte ho musí podpísať prezident SR.
Dubček však nebude mať bustu vo vstupnej hale budovy parlamentu ako sa pôvodne navrhovalo. Zákonodarcovia totiž schválili pozmeňovací návrh, podľa ktorého bude na už existujúcu bustu tohto politika pred budovou NR SR umiestnená tabuľa s textom potvrdzujúcim jeho zásluhy o demokraciu.
Zákon podporilo 77 poslancov, 16 zákonodarcov hlasovalo proti. Proti boli všetci poslanci KDH okrem Jozefa Šimka, ktorý sa zdržal hlasovania. Z poslancov SDKÚ-DS nikto zákon nepodporil, vyslovene proti však boli len Pavol Frešo a Martin Pado. Zákon podporu nenašiel ani u jedného poslanca SMK. Všetci prítomní poslanci koalície okrem Jozefa Rydla, ktorý sa zdržal, zákon podporili.
Podľa Lipšica Dubček zlyhal v najkritickejších chvíľach svojho života
Bývalý prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexander Dubček zlyhal v najkritickejších chvíľach svojho života. Počas rozpravy k návrhu zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka to v pléne Národnej rady SR vyhlásil podpredseda KDH Daniel Lipšic.
"Ak by v roku 1968 odišiel z politickej scény a nepodpísal protokol v Moskve, tak by som mal vážny problém nezahlasovať za tento návrh. Ale on protokol podpísal, išiel do ďalších funkcií, podpísal obuškový zákon," vysvetlil. Preto sa domnieva, že Dubčekovi nepatrí miesto v panteóne veľkých osobností.
Jeden z predkladateľov návrhu Boris Zala (Smer-SD) zákon obhajoval aj tým, že Dubček bol výrazným slovenským vlastencom. "Postavil sa veľmi razantne voči čechoslovakistickým tendenciám už koncom 50. rokov a výrazne otváral priestor pre Slovákov, ktorí chceli Slovensko postaviť do rovnoprávnej pozície s českým národom," podčiarkol.
Zala tiež vyzdvihol, že Dubček mal pozitívny postoj k rozvíjaniu a obnoveniu poslania kresťanských cirkví na Slovensku.
Dubčeka si už uctili
Parlament si tento rok už Dubčeka raz pripomenul. V septembri sa vo vestibule Národnej rady uskutočnila výstava s názvom Alexander Dubček - vznik legendy.
Výstava pod záštitou Borisa Zalu si u odborníkov vyslúžila negatívne reakcie. Obrazy, ktoré mali poukazovať na humanizmus Alexandra Dubčeka, boli dielom prevažne neznámych slovenských autorov.
Autor: r
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
