AKTUALIZOVANÉ 10.59

Vznik ČSR zavŕšil emancipačné snahy Slovákov

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia, vypracoval ho Ľudovít Štúr a jeho najbližší spolupracovníci.

Tomáš Garrigue Masaryk(Zdroj: mzv.cz)

Vznik prvej Československej republiky (ČSR) má výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov. Aj preto si súčasná Slovenská republika pripomína 28. október ako pamätný deň podľa zákona č. 285 Zbierky zákonov z 2. novembra 1999, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr a jeho najbližší spolupracovníci. Vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný, svojbytný národ, z čoho vyplýva, že majú právo spravovať si svoje veci sami. Nebol programom úplnej štátnej samostatnosti, ale požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Na uskutočnenie tohto programu nebola najmenšia nádej, najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 18481849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie slovenskej otázky. Slovenskí politickí predstavitelia pochopili, že vo vojne sa bude rozhodovať aj o osude Slovákov. Keď priebeh vojny ukázal, že Nemecko a RakúskoUhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa presadilo riešenie, ktoré by znamenalo vytvorenie česko-slovenského štátu. O tomto postupe sa hovorilo hlavne v zahraničí. Za česko-slovenské riešenie sa postavila aj slovenská komunita v USA, ktorá v roku 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu o spoločnom boji za česko-slovenský štát.

Zahraničný česko-slovenský odboj organizoval budúci prezident Tomáš Garrigue Masaryk a organizovanie tohto odboja vyvrcholilo vo februári 1916 utvorením Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži, na vzniku ktorej sa významne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatické úsilie Tomáša G. Masaryka, Milana Rastislava Štefánika a generálneho tajomníka ČSNR Edvarda Beneša výrazne podporovali aj vojenské úspechy česko-slovenských légií. Významný posun nastal v máji 1917, keď českí politici využili zvolanie ríšskeho parlamentu a na jeho zasadnutí predniesli vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý neskôr 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie požiadavku práva na sebaurčenie národov.

V lete 1918 začínajú postupne aj dohodové veľmoci (Francúzsko, Veľká Británia, USA), ktoré bojovali proti Nemecku a RakúskoUhorsku, uznávať ČSNR ako svojho spojenca. Najodmietavejší postoj ku vzniku ČSR mal však stále americký prezident Woodrow Wilson. Presvedčili ho až Masarykove aktivity v USA, ktoré vyvrcholili 30. mája 1918 podpísaním Pittsburskej dohody medzi Čechmi a Slovákmi a vydaním Washingtonskej deklarácie 18. októbra 1918.

Podporu česko-slovenskej štátnosti začali vyjadrovať už aj domáci politici. František Staněk v prejave v ríšskom sneme oznámil, že Česi sa už s RakúskoUhorskom rozišli. Zo Slovákov sa najostrejšie vyjadril Ferdinand Juriga v prejave v uhorskom sneme z 19. októbra 1918, v ktorom vyhlásil, že uhorský snem už nemá právo rozhodovať o Slovákoch, ale toto právo prislúcha iba Slovenskej národnej rade (SNR), ktorá neoficiálne vznikla 12. septembra 1918.

Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 28. októbra 1918, bola utvorená dočasná česko-slovenská vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a v Prahe československý Národný výbor vydal zákon o vzniku ČSR, ktorý podpísali Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašin, František Soukup a Juraj Střibrný. Týmto aktom 28. októbra oficiálne vznikla Československá republika. V Turčianskom Sv. Martine sa ešte 30. októbra 1918 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom prijali deklaráciu. Slováci sa v nej prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Existenciu ČSR aj jej hraníc neskôr potvrdili mierové zmluvy: versailleská s Nemeckom (1919), saintgermainská s Rakúskom (1919) a trianoská s Maďarskom (1920).

Zdroj: Kováč, Dušan a kol., Kronika Slovenska 2, Fortuna Print, Praha 1999.

Chronológia udalostí, ktoré viedli k vzniku ČSR v roku 1918

1914 - Snahy zástancov vzniku prvého štátneho útvaru Čechov a Slovákov sa spočiatku orientovali na cárske Rusko. Svedčí o tom prijatie deputácie cárom Mikulášom II., ktorá mu predložila slovanský a rusofilský program a dosiahla zriadenie československej družiny v ruskom vojsku. V hre bola aj obnova českého kráľovstva pod romanovskou dynastiou.

28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.

19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli častými témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi G. Masarykovi v tom pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vychádza v Paríži České prohlášení neodvislosti - prvý manifest československej samostatnosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom "otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií".

február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu.

1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.

22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Anglicka uznáva lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schvaľuje rezolúciu Kongresu utláčaných národov v Ríme. V júni sa k veľmociam pridáva Francúzsko, v júli Rusko a v auguste napríklad aj Japonsko.

30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda československej národnej rady Tomáš G. Masaryk Pittsburskú dohodu.

3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické veci národa.

14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vyhlasuje jej prvých veľvyslancov.

18. októbra 1918 - Vo Washingtone vydali deklaráciu československej samostatnosti vypracovanú Tomášom G. Masarykom. Bola vydaná vo Washingtone súbežne s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku usporiadania Európy od Rakúsko-Uhorska po skončení vojny. "Vyhlásenie nezávislosti prijíma Lincolnove zásady o práve občana a človeka. Československý štát bude republikou vo svojich stálych snahách za pokrokom, zaručí úplnú slobodu svedomia, náboženstva, vedy, spisby, umenia, reči, tlače a právo voľného zhromažďovania sa".

28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom 28. októbra 1918 oficiálne vznikla Československá republika.

30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.

4. mája 1919 - Pri vajnorskom letisku v Bratislave pri leteckom nešťastí zahynuli Milan Rastislav Štefánik a minister vojny ČSR, ktorý sa spolu s Edvardom Benešom a Tomášom G. Masarykom najviac zaslúžil o vznik Československej republiky.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  3. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  4. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  5. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  6. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  8. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  9. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  10. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 590
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 004
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 727
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 450
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 112
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 398
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 031
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 936
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 149
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 037

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Vášáryová: Poľsko zažíva svoj mečiarizmus, už sme ho predbehli

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.

KOMENTÁRE

Prečo robot vyrobí lepšie hoaxy, ako ktorýkoľvek kotlebovec

Tri dôvody, prečo spoločnosť verí hoaxom.