Bratislava 26. októbra (TASR) - Českí a slovenskí krajania v Amerike finančne pomohli vzniku Československa 28. októbra 1918. Pre TASR to potvrdil vedúci katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Róbert Letz.
"Ako východisko poslúžila Clevelandská dohoda, podpísaná v roku 1915, ktorá hovorí o federácii budúceho štátu," vysvetlil Letz. Už na začiatku vojny vznikali rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie riešenie sa ukazovalo vytvorenie česko-slovenského štátu. Práve Clevelandská dohoda hovorila ako prvá o spoločnom boji za česko-slovenský štát s rovnocenným postavením Slovenska.
Zahraničný česko-slovenský odboj organizoval Tomáš Garrigue Masaryk. Toto úsilie vyvrcholilo vo februári 1916 utvorením Československej národnej rady v Paríži. Podľa Letza sa však jej predseda Masaryk necítil byť viazaný Clevelandskou dohodou.
Keď Masarykovi ukázali predstavitelia Slovenskej ligy počas jeho návštevy USA v roku 1918 Clevelandskú dohodu, tvrdil, že je už vývojom prekonaná a uzavreli ďalšiu, Pittsburskú dohodu. "Neskôr, ex post, Masaryk popieral záväznosť Pittsburskej dohody a dokonca ju vyhlásil za falzifikát. Opieral sa pritom o vratké argumenty, že išlo iba o lokálnu dohodu podpísanú americkými občanmi, pričom Slovenská liga nemala schválené stanovy," dodal Letz.
Pôvodné Masarykove a Benešove predstavy usporiadania Československa sa pritom výrazne inšpirovali decentralizovaným švajčiarskym modelom. "Ešte skôr ako Československo vzniklo, hovoril Masaryk o možnosti usporiadania Československa ako vo Švajčiarsku," vysvetlil historik. Dodal, že rozhodujúce vládne strany sa neskôr, sčasti z obavy, že by presunutie kompetencií z centra na samosprávne celky malo za následok oslabenie štátu, z časti zo silného nacionalizmu, tejto myšlienky vzdali.
Československo podľa historika zdedilo problém Rakúsko-Uhorska, ktorým bola mnohonárodnosť. "Ústava síce garantovala všetky práva menšinám, ale nespokojnosť tu bola veľmi silná," vysvetlil Letz s tým, že napríklad Nemci sa chceli separovať od Československa už v rokoch 1918-1919. "Chceli si vytvoriť osobitný štát Nemecké Rakúsko z území, ktoré boli súčasťou Česka," uzavrel.
Je historickou kuriozitou, že 28. októbra 1918, keď vyhlásili v Prahe vznik československého štátu, v Ženeve rokovali čelní predstavitelia domáceho odboja s Edvardom Benešom. Na stretnutí sa dohodlo, že Československo bude republikou, že Masaryk bude prezidentom a Slováci dostanú adekvátne zastúpenie vo vláde. Revolučné vyhlásenie Československa v Prahe sa tak udialo bez priamej účasti významných predstaviteľov domácej politickej elity. Vznik Československa bol spontánnou reakciou na zverejnenie kapitulačnej nóty posledného rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho. Národný výbor vydal zákon o vzniku ČSR, ktorý podpísali Vavro Šrobár (ako jediný, nikým nepoverený Slovák, pozn. TASR), Anton Švehla, Alojs Rašin, František Soukup a Juraj Střibrný.
Týmto aktom 28. októbra oficiálne vznikla Československá republika. V Turčianskom Sv. Martine sa ešte 30. októbra 1918 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom účastníci prijali deklaráciu. V nej sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi, pričom nevedeli, čo sa udialo v Prahe.
Existenciu ČSR aj jej hraníc neskôr potvrdili mierové zmluvy: Versailleská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).
ila vs
