Bratislava 26. októbra (TASR) - Ideály demokracie, rovnosti a bratstva sprevádzajú životom slovenskú etnografku a držiteľku prestížnej Herderovej ceny 87-ročnú Soňu Kovačevičovú. Tieto hodnoty do nej vštepili aj českí profesori osemročného štátneho gymnázia v Liptovskom Mikuláši počas prvej Československej republiky (ČSR) v rokoch 1931-1938.
"Tak to bolo nielen v škole, tak sme boli vychovávaní aj doma. Moji rodičia sa učili v rôznych školách v strednej Európe, takže toto všetko do nás dávali. Rovnosť rečová, rovnosť sociálna a tak ďalej," povedala pre TASR Soňa Kovačevičová s tým, že do štátnej školy ju dali preto, aby lepšie spoznala rôzne spoločenské vrstvy. Do gymnázia chodili aj mládenci z dedín, väčšinou z komunistických rodín, mala aj židovských spolužiakov.
Kovačevičová spomína, že väčšina pedagógov gymnázia boli Česi a snažili sa naučiť po slovensky. Profesori boli veľkí športovci a učili študentov napríklad lyžovať, chodili s nimi na výlety. "Keď prišiel komunizmus, akoby nám dali štuple do uší. Boli sme naučení na dôsledne liberálnu výchovu," spomína Kovačevičová.
Jej gymnaziálnym profesorom bol Jaroslav Žák, autor knihy Študáci a kantoři, scenárista kultových českých čierno-bielych filmov Cesta do študákovej duše a Škola základ života z druhej polovice 30. rokov 20. storočia. "Všetky tie komické figúry sú vlastne z našej školy. Počnúc od nedoštudovaného profesora prírodopisu, potom francúzštinára, ktorý nás učil. To sú všetko naši profesori," povedala Kovačevičová, ktorá videla tieto filmy niekoľkokrát.
Keď museli českí štátni zamestnanci odísť zo Slovenska preč po roku 1938, medzi nimi aj učitelia a stredoškolskí profesori, jej trieda išla demonštratívne odprevadiť českých profesorov na železničnú stanicu a v rukách mali československú zástavu.
"Všetci sme boli veľkí masarykovci," povedala o vzťahu jej triedy k prezidentovi ČSR Tomášovi Garriquovi Masarykovi. Väčšina spolužiakov písala na maturitnú písomku tému Idey Tomáša G. Masaryka. K sociálnej situácii v škole povedala, že vtedy väčšinou do nej chodila mládež z vidieka, ktorá dostávala štátne štipendiá alebo sa ich rodičia snažili deťom uľahčiť štúdium.
