RUŽOMBEROK. Pietna spomienka pri príležitosti 101. výročia černovskej tragédie uskutočnila sa dnes pri pamätníku na cintoríne v ružomberskej mestskej časti Černová. Predchádzala jej svätá omša v tamojšom kostole, kde si približne 150 veriacich pripomenulo okolnosti vysvätenia ich kostola 27. októbra 1907. Na cintoríne sa spoločne pomodlili a spievali náboženské piesne.
Podľa Milky Demkovej, vnučky jednej z obetí streľby v Černovej, by sme si mali viac uvedomiť, že sme Slováci, že máme právo na sebaurčenie ktoré nám už dnes nikto neberie. Ona sama sa modlieva za žandárov, ktorí v nedeľu 27. októbra 1907 strieľali. Aby im bolo odpustené.
Tragédia v Černovej sa odohrala 27. októbra 1907, keď sa jej obyvatelia vzopreli proti uhorskej moci. Nesúhlasili, aby ich novopostavený chrám posvätili bez prítomnosti ich rodáka, kňaza Andreja Hlinku, ktorý bol v nemilosti vtedajších cirkevných a štátnych úradov. Tie chceli kostol posvätiť bez neho. Proti tomu sa postavili tamojší veriaci, ktorí sa rozhodli nepustiť procesiu do dediny. Veliteľ žandárov dal strieľať do protestujúceho davu, ktorý zahatal cestu maďarským cirkevným hodnostárov. Zomrelo 15 ľudí, 12 bolo ťažko a 40 ľahko zranených. Za účasť na vzbure bolo v marcovom procese v roku 1908 odsúdených 38 ľudí, spolu na 36 a pol roka väzenia.
Černovské krvipreliatie bolo tragédiou, ktorá upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v Uhorsku. Takto vnímali černovské udalosti najmä poprední predstavitelia českého a ďalších národnostne utláčaných národov vtedajšieho Rakúska-Uhorska. Černovská tragédia výrazne pobúrila i viaceré vtedajšie významné osobnosti - napríklad nórskeho spisovateľa a publicistu Björnstjerne Björnsona, britského univerzitného profesora Seatona Watsona a ruského spisovateľa a filozofa Leva Nikolajeviča Tolstého.
