- Poslanci zakázali telesné tresty na deťoch.
- Vodiči nebudú môcť naďalej pred jazdou piť alkohol.
- Záchytné protialkoholické izby poslanci neschválili.
- Opatrovatelia zdravotne postihnutých budú mať nárok na dovolenku.
- Verejní funkcionári nebudú môcť šéfovať členom svojej rodiny.
- Štátny ústav pre kontrolu liečiv zvýši počet zamestnancov.
- Ortuťový teplomer už nekúpime.
BRATISLAVA. Telesné tresty na deťoch poslanci zakázali. Schválili novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zavedenie zákazu kritizoval poslanec Vladimír Palko (KDS). Podľa neho opatrenie nepostihne rodičov, ktorí trýznia svoje deti, ale ide proti státisícom normálnych rodičov. „Prečo chcete státisíce normálnych rodičov, aj učiteľov a vychovávateľov postaviť mimo zákon?“ pýtal sa vo štvrtok v pléne ministerky práce Viery Tomanovej.
Po podpise prezidentom novela bude účinná od 1. januára.
Poslanec za Smer-SD Ján Podmanický počas rozpravy odmietol, že zákon zakazuje všetky tresty na deťoch. Podľa neho návrh nezasahuje do prirodzenej výchovy v rodinnom prostredí.
Nulová tolerancia alkoholu v krvi u vodičov zostáva, záchytky nebudú
Vodiči pred jazdou motorovým vozidlom naďalej nebudú môcť požiť alkoholické nápoje. Jediný chýbajúci hlas rozhodol o tom, že poslanci neschválili novelu zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, ktorá počítala s minimálnou prípustnou hranicou alkoholu v krvi za volantom.
Novela, ktorú predkladal minister zdravotníctva Richard Raši, zároveň mala zaviesť toleranciu pre malé množstvo alkoholu za volantom. Podľa návrhu rezortu zdravotníctva v krvi šoféra sa bude tolerovať alkohol do 0,21 promile. V prípade dychovej skúšky bude bez sankcií požitie alkoholu do 0,1 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu.
Protialkoholické záchytné izby nebudú. Návrh nezískal podporu u koaličných poslancov za ĽS-HZDS, keď za návrh hlasovali len traja poslanci. Zvyšní boli proti, alebo sa zdržali. Na presadenie novely chýbal jeden hlas.
Novela mala dať možnosť obciam zriaďovať záchytky. S týmto však nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), podľa ktorého sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za záchytné izby. “Zriaďovanie môže byť jedine prenesenou kompetenciou výkonu štátnej správy,” povedal pred časom výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Samospráva upozorňovala, že nebude mať prostriedky na zriaďovanie a prevádzkovanie záchytiek. Viacerí poslanci sa preto v rozprave pýtali, načo je norma, ktorá je nevykonateľná.
Dovolenkovať budú aj opatrovatelia zdravotne postihnutých
Na dovolenku budú mať od budúceho roka nárok aj ľudia, ktorí opatrujú zdravotne postihnutých. V čase oddychu opatrovateľov sa o invalida budú starať obce, rozhodli dnes poslanci. Normu posúdi ešte prezident. Predlohu v minulosti kritizovali samosprávy, pretože nové povinnosti im zvýšia výdaje o stovky miliónov korún. Zákon o sociálnych službách taktiež umožní zdravotným sestrám v sociálnych zariadeniach poskytovať niektoré zdravotnícke zákroky.
Takzvaná odľahčovacia služba, ktorá by mala opatrovateľom umožniť čerpať dovolenku, by sa podľa autorov zákona mala vzťahovať asi na 55-tisíc ľudí. Ak by každý z nich dovolenkoval 30 dní v roku, náklady na platy a odvody ľudí, ktorí ich pri starostlivosti o invalidov nahradia, odhadlo ministerstvo práce na asi 643 miliónov korún (21 miliónov eur).
KDH a SMK však novelu zákona o sociálnych službách kritizovali. Vládny Smer totiž presadil pozmeňujúci návrh poslankyne Jany Vaľovej, aby obce a vyššie územné celky (VÚC) uprednostňovali verejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ako povedala poslankyňa za KDH Monika Gibalová, o službe teda nebude môcť rozhodovať občan - klient, ale úradník. "Z návrhu zákona dýcha duch totality, a je to návrh nakazený červeným morom,“ skonštatovala.
Podľa Kláry Sárközy (SMK) oba poslanecké kluby rokovali s profesijnými organizáciami, ktoré ich v súvislosti s týmto problémom oslovili. "My sme si ich návrhy osvojili, no z 22 návrhov, ktoré sme predložili, neprešiel ani jeden,“ dodala. "Keby sa prijala aspoň časť z našich pozmeňujúcich návrhov, každý by bol spokojný,“ skonštatovala. Podľa Sárközy prvýkrát počas vládnutia tejto koalície dali aj zdravotne postihnutí najavo svoju nespokojnosť pred Úradom vlády SR.
Ako Gibalová ďalej povedala, opozícia v rámci zákona o sociálnom poistení prišla aj s riešením pre ľudí, ktorí prídu o prácu v dôsledku finančnej krízy. "Podávali sme pozmeňujúci návrh, ktorým sme chceli zmierniť podmienky pri poskytovaní sociálnej dávky v nezamestnanosti pre poistencov po dovŕšení päťdesiatky.“ Opozícia navrhovala predlžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti pre týchto poistencov zo šesť na deväť mesiacov. "Žiaľ ani novela zákona, ani pozmeňujúce návrhy neprešli, hoci ministerka práce uviedla že podobný návrh pripravujú aj oni,“ skonštatovala na záver Gibalová.
Verejní funkcionári už nebudú môcť šéfovať blízkym
Verejní funkcionári by mali mať zakázané šéfovať svojim blízkym osobám. Vyplýva to zo schválenej novely zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Novela zakazuje zamestnancovi a fyzickej osobe vykonávajúcej verejnú funkciu, ktoré sú blízkymi osobami, pracovať vo vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého. Norma stanovuje pre zamestnávateľa povinnosť požadovať náhradu škody od zamestnanca. Od začiatku budúceho roka sa má limitovať výška odstupného a odchodného v podnikových kolektívnych zmluvách.
Prijatá novela zákona o cestovných náhradách zavádza nárok na cestovné výdavky za cesty, ktoré budú súvisieť s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska. Po novom má byť zamestnancovi umožnené dohodnúť sa na prerušení pracovnej cesty. Ďalej sa určuje nový spôsob úpravy súm stravného a súm základnej náhrady za používanie
Poslanci ďalej prijali návrh zákona, ktorý sa prijíma v súvislosti s prechodom na euro, novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme a novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tá zavádza nové inštitúty, ktorých cieľom je čiastočná liberalizácia odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.
Ortuťový teplomer už nekúpime
Na slovenskom trhu nebude možné od 3. apríla 2009 zakúpiť ortuťový teplomer na meranie telesnej teploty. Počíta s tým novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý dnes schválilo plénum.
Z novely je tiež zrejmé, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zvýši počet zamestnancov. Nová právna norma totiž zakladá požiadavky na 18,5 nových pracovných miest. Novela tak dopĺňa ústavu nové činnosti v oblasti zdravotníckych pomôcok a liekov na inovatívnu liečbu. Práve tie si vyžiadajú nárast o šesť zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním a 2,5 zamestnanca so stredoškolským vzdelaním. Náklady na mzdy, odvody, vybavenie pracoviska a režijné náklady by sa tak mali zvýšiť na jeden rok o 3,8 milióna Sk (126.000 eur).
Nárast o ďalších desať zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním si vyžiada zabezpečenie štátneho dozoru nad kvalitou výroby liekov na inovatívnu liečbu, čo si vyžiada ďalšie zvýšenie nákladov o 5 miliónov Sk (166.000 eur) ročne a jednorazové náklady na zaškolenie zamestnancov v zahraničí vo výške 5 miliónov Sk (166.000 eur). V súčasnosti má ŠÚKL 212 zamestnancov.
Nové miesta si tak spolu vyžiadajú zvýšené nároky na štátny rozpočet o 8,8 milióna Sk (292.000 eur) ročne a jednorazové náklady na zaškolenie zamestnancov v zahraničí vo výške 5 miliónov Sk (166.000 eur). Zvýšené výdavky v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv budú zabezpečené v roku 2008 v rámci schváleného limitu počtu zamestnancov z rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR a od roku 2009 v rámci návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR na roky 2009 až 2011.
