BRATISLAVA. Na zmiernenie a následné zastavenie lykožrútovej kalamity, ktorá ohrozuje smrekové lesy na Slovensku, má do roku 2013 poputovať viac ako 1,4 miliardy Sk (46,5 milióna eur). Rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia zároveň iniciujú zriadenie inštitútu splnomocnenca vlády pre problematiku riešenia obranných a ochranných opatrení v lesoch. Jeho pozornosť by sa mala sústrediť najmä na lesy s viac ako 50-percentným zastúpením smreka. Vyplýva to z návrhu opatrení, ktoré ministerstvá predložili do pripomienkového konania.
Rezorty počítajú nielen s mechanickými, ale aj chemickými zásahmi. Minister životného prostredia Ján Chrbet počas návštevy Vysokých Tatier nevylúčil, že chémia sa využije aj tu. Chemické postreky použili lesníci v tomto roku v Národnom parku Nízke Tatry. Šéf rezortu pôdohospodárstva Stanislav Becík chce prípadné chemické opatrenia najprv konzultovať s odborníkmi. "Šmahom ruky nepôjdeme robiť ani do Vysokých ani do Nízkych Tatier žiadne chemické zásahy," konštatoval 20. októbra. Environmentalisti naopak trvajú na nepoužívaní chemikálií v národných parkoch. Okrem technicko-biologických opatrení sa navrhuje aj vybudovanie lesných ciest, pre vykonanie opatrení a pre protipožiarne účely.
Z dôvodu vyriešenia operatívnosti poskytovania podpory pre vlastníkov lesov, najmä s výmerou nad 100 hektárov, sa navrhuje zriadenie osobitného podporného fondu v lesnom hospodárstve. "Problémom pri poskytovaní podpory do lesníctva je časový nesúlad medzi potrebou podpory v nadväznosti na silvotechnické termíny a skutočným časovým horizontom, v ktorom je táto poskytovaná," konštatuje sa v materiáli. V prípade neposkytnutia včasnej podpory sa niektoré opatrenia proti lykožrútovi nevykonajú, čo neskôr zapríčiní zhoršenie stavu lesa, upozorňujú rezorty.
Zmeny by mali nastať aj v legislatíve. Ako sa ďalej uvádza v materiáli, treba urýchlene predložiť návrh nového zákona o ochrane prírody tak, aby obsahoval princíp aktívnej ochrany. Novelizovať by sa mal aj zákon o Environmentálnom fonde, aby sa vytvorila možnosť financovania opatrení na ochranu lesa. Vypracovať by sa tiež mal spoločný metodický postup na riešenie situácie v chránených územiach a na územiach NATURA 2000 za účelom eliminácie prieťahov v správnych konaniach.
Monitorovanie situácie s podkôrnikom a plnenie opatrení si vyžiada aj posilnenie špecializovanej štátnej správy lesného hospodárstva a útvarov štátnej ochrany prírody. Navrhuje sa tiež personálne dobudovanie Lesníckej ochranárskej služby.
Lykožrút je malý hnedý chrobák, ktorý potrebuje pre svoj vývoj smreky staršie ako 60 rokov. Chradnúci strom totiž vylučuje látky, ktoré je samček schopný zachytiť pomocou špeciálnych receptorov. Ten sa následne zavŕta a vylučuje feromón na prilákanie samičky, ktorá po spárení nakladie 30 až 70 vajíčok, pričom sa do roka môže vyvinúť jedna až dve, výnimočne tri generácie. Larvy lykožrúta sa živia lykom, ktoré sa nachádza medzi kôrou a drevom stromov.
O chranár: Bude to neefektívne
Viac ako 1,4 miliardy Sk (46,5 milióna eur), ktoré by sa mali vyčleniť na opatrenia proti lykožrútovi, nebudú podľa ekológa Erika Baláža z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk efektívne využité. Ako uviedol pre TASR, populácia podkôrnika napríklad vo Vysokých Tatrách stúpala od roku 2004, pričom svoj vrchol dosiahla v roku 2007. "Teraz tá krivka začína a pravdepodobne bude veľmi prudko klesať," tvrdí. Konštatoval, že v tatranskom národnom parku dôjde pravdepodobne k výraznému poklesu počtu lykožrútov bez ohľadu na to, či lesníci zrealizujú opatrenia.
Objasnil, že lesoochranári sú proti akýmkoľvek zásahom v piatom stupni ochrany, čo sú približne dve percentá územia SR. Použitie chemických postrekov považuje za neprijateľné všade, ale najmä v chránených územiach. V hospodárskych lesoch proti ostatným opatreniam lesníkov nemá námietky. "Lesníci mohli rôzne aktivity realizovať v mnohých pohoriach na Slovensku a v konečnom dôsledku napadli lykožrúty rozsiahle komplexy lesov," uviedol s tým, že v chránených územiach by sa mala realizovať tzv. diferencovaná ochrana prírody. Podľa neho sa nemôže používať rovnaký princíp v najvyššom stupni ochrany ako v najnižšom.
"V pohoriach, kde mohli lesníci robiť všetko, čo chceli, lykožrúty boli, sú a budú," povedal Baláž. Poznamenal, že v Tichej a Kôprovej doline v TANAP-e, kde sa ako na najväčšom území v SR nezasahovalo, je menší počet lykožrútov ako v územiach, kde sa opatrenia zrealizovali. Dôvod vidí v tom, že stromy, v ktorých sa podkôrnik vyvíja, sú ešte zelené a je takmer nemožné ich na rozsiahlych plochách nájsť. "Väčšinu stromov spracujú neskoro," uviedol na margo toho, prečo sa lykožrút šíri aj v miestach, kde lesníci prijímajú potrebné opatrenia.
Vysvetlil, že podkôrnikové kalamity tu boli aj v minulých rokoch a zvyčajne trvajú päť až sedem rokov. Aj v Tichej a Kôprovej doline bola v 50. rokoch kalamita, ktorú lesníci ťažili 11 rokov a tam, kde sa nespracovala, je dnes normálny les, pripomína. Efektivita bezzásahovosti sa podľa neho ukázala aj v Poľsku, kde bola kalamita v roku 1995 a teraz na týchto miestach rastú päť- až desaťmetrové stromy. Za príklad dáva aj poľský národný park Babia hora, kde je kalamita stará asi 50 rokov. "Keby vám niekto nepovedal, že tam kalamita bola, tak to nezistíte," uzavrel.
