BRATISLAVA. Bratislavské Krematórium sa podľa odborníkov považuje za najlepšie dielo povojnovej architektúry na Slovensku. Projektoval ho architekt Ferdinand Milučký. Svoju prevádzku vrátane urnového hája začalo v roku 1969. Od toho obdobia bolo spopolnených 103.700 zosnulých a nachádza sa tu približne 11.000 urnových miest. Prevažná časť zariadenia je ešte pôvodná, na budúci rok plánuje pohrebníctvo hlavného mesta Marianum vymeniť starý vodovodný rozvod.
Svoje miesto posledného odpočinku tu majú herci Samuel Adamčík (1904-1984), Andrej Bagar (1900-1966), Paľo Bielik (1910-1983), František Dibarbora (1916-1987) či Martin Gregor (1906-1982).
Adamčík vystupoval na doskách Novej scény ako aj Slovenského národného divadla (SND). Objavil sa napríklad vo filmoch Vlčie diery, Drevená dedina, Posledná bosorka, Dáždnik svätého Petra, Kapitán Dabač, Majster kat či v Tisícročnej včele. Bagar sa považuje za jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla. V roku 1945 ho vymenovali za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckého SND. Ako predseda konkurznej komisie vyberal hercov do Nitrianskeho krajového divadla, to sa v máji 1979 premenovalo na divadlo Andreja Bagara. Bielik zažiaril v kinematografii v roli Juraja Jánošíka, v réžii Martina Friča. Následne pôsobil v Slovenskom národnom divadle a neskôr sa dal na režisérsku dráhu. Známe sú jeho filmy Vlčie diery, Majster kat, Traja svedkovia alebo V piatok trinásteho. Okolo 200 postáv stvárnil na javisku SND František Dibarbora. Okrem toho vystupoval aj v iných divadlách, filme, televízii či rozhlase. Prvá snímka, v ktorej sa objavil, bola Neporazená armáda, v ďalších spolupracoval i s Paľom Bielikom. Martin Gregor musel opustiť SND pre svoj židovský pôvod. Po 2. svetovej vojne, počas ktorej bol v niekoľkých koncentračných táboroch, sa tam opäť vrátil. Istý čas bol riaditeľom SND, viedol činohru a taktiež sa angažoval pri založení Rozhlasového hereckého súboru.
V urnovom háji je pochovaný aj významný grafik a ilustrátor Albín Brunovský (1935-1997), ktorý bol hlavným predstaviteľom fantazijného realizmu druhej polovice 20. storočia. Ilustroval množstvo kníh pre deti a mládež.
Z politikov tu majú hrobové miesto Vladimír Clementis (1902-1952), Ladislav Novomeský (1904-1976), ako aj Karol Šmidke (1897-1952). Clementis bol koncom 40. rokov 20. storočia ministrom rezortu zahraničných vecí, pričom riadil repatriáciu maďarského obyvateľstva zo Slovenska. V USA, kde sa ako vedúci československej delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN, sa dozvedel, že mu hrozí zatknutie. Po návrate v roku 1951 ho uväznili a v ďalšom roku odsúdili a popravili. O 11 rokov neskôr ho rehabilitovali. Novomeský sa okrem svojej publicistickej činnosti zapájal tiež do politickej oblasti. Stal sa členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska, bol spolutvorcom Vianočnej dohody a podpredsedom Slovenskej národnej rady. V roku 1950 ho z politických dôvodov zbavili všetkých funkcií a o štyri roky neskôr nezákonne odsúdili na desaťročné väzenie. V nasledujúcom roku ho podmienečne prepustili a neskôr rehabilitovali. Šmidke bol hlavným činiteľom Slovenského národného povstania, neskôr spolupredsedal a potom predsedal Slovenskej národnej rade. Pre obvinenie z buržoázneho nacionalizmu musel v roku 1950 odísť z politického života.
