BRATISLAVA. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov to povedal pri uvedení publikácie hodnotiacej postup krajín V4 v oblasti politiky podpory demokracie so zameraním na Bielorusko, Kubu, Bosnu a Hercegovinu a Ukrajinu.
Skúsenosti Slovenska a jeho susedných postkomunistických štátov z transformačného obdobia sú podľa Mesežnikova veľmi cenné pre krajiny, ktoré zmenami prechádzajú v tomto období, v dotknutých štátoch majú dobrú reputáciu a ich reálie sú im blízke.
Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko by podľa záverov mali zvýšiť objem prostriedkov pre mimovládne organizácie i individuálne osoby v krajinách, ktoré to potrebujú. Zároveň by vlády V4 mali lepšie koordinovať financovanie podpory demokracie a mali by sa zapojiť do spoločnej advokácie v Bruseli, aby prispeli k posilneniu politiky EÚ voči východným susedom. Mimovládne organizácie v Bruseli by sa mali viac zviditeľniť, aby sa stali úspešnejšími pri prijímaní grantov.
Mesežnikov zároveň pripúšťa, že pre oblasť podpory demokracie by mohli štáty V4 zriadiť osobitný fond.
Jozef Bandžuch z oddelenia rozvojovej pomoci ministerstva zahraničných vecí konštatoval, že navrhovaný štátny rozpočet počíta s navŕšením prostriedkov na bilaterálnu rozvojovú pomoc o 40 percent. MZV chce zároveň zvýšiť objem možných čerpaných prostriedkov pre mimovládne organizácie v iných krajinách. Novú stratégiu rozvojovej pomoci by v priebehu niekoľkých týždňov mala odsúhlasiť vláda. K novým prioritným krajinám sa zaradí od roka 2009 Gruzínsko a Moldavsko.
Publikácia Democracy's New Champions, European Democracy Assistance after EU Enlargement je hlavným výstupom projektu "Hodnotenie politiky a priorít demokratickej asistencie visegrádskych krajín", ktorý v rokoch 2007 2008 uskutočnilo Združenie pre podporu otvorenej spoločnosti - PASOS v spolupráci s nezávislými analytickými centrami z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska.
