Tvrdí o sebe, že je skôr konzervatívec, ale tiež je proti úplnému zákazu interrupcií. Podporil by registrované partnerstvá, ale asi by nesúhlasil s adopciami detí takýmito pármi. Z trojice nápojov Coca-Cola, Pepsi-Cola a Kofola mu najviac chutí tá prvá, ale so smiechom dodáva, že mu chutiť musí, lebo v nej pracoval. Priznal tiež, že zvyšovaním DPH sa o rovnakú hodnotu zvýši aj cena, ale pri jej znižovaní cena o rovnakú hodnotu neklesla ani v Coca-Cole. Kvóty pre ženy v politike považuje za blbosť, Martináková podľa neho nemá na Radičovú a voči Ficovi necíti žiadnu úctu.
Na Ekonomickej univerzite sa toho od socializmu príliš nezmenilo, tvrdí v rozhovore pre SME.sk poslanec SDKÚ Ivan Štefanec.
Začnime dobrým politickým vtipom.
Na Úrade vlády v roku 1995 budí ráno vedúca sekretariátu predsedu vlády:
„Vlado, vstávaj!"
„Nechaj ma, celú noc som pracoval!"
„Vstávaj, už je ráno!"
„Už som ti povedal, nechaj ma!"
„Vstávaj, uniesli prezidentovho syna!"
„Čože, to je už pol ôsmej?!"
Študovali ste odbor ekonomicko-matematické výpočty. Prečo?
Prišlo to spontánne. Uvažoval som aj o technike, v hre bola napríklad „strojarina", keďže pochádzam z regiónu, v ktorom boli kedysi Považské strojárne symbolom a hlavným zamestnávateľom. Ekonómia a matematika ma však zaujímali vždy, spojenie oboch mi teda prišlo celkom prirodzené. Koniec koncov, matematika bola, je a aj vždy bude základom pre ekonómiu.
Je ekonómia exaktná veda?
Samozrejme, že áno.
Mnohí v rozhovoroch mi tvrdili pravý opak.
Podľa mňa je exaktným minimálne základ ekonómie. Nemôžeme predsa voluntaristicky hovoriť, že niečo neexistuje, prípadne abstrahovať od reality. A tá sa jednoznačne dá vyjadriť aj matematicky. Každý však má na to svoj pohľad, neustále prichádzajú nové teórie, ktoré popierajú tie predošlé.
Má ekonómia logiku?
Myslím si, že áno.
Aj ekonómia v politike?
(smiech) Ekonómia aj politika sú veľmi úzko spojené veci, možno aj preto som dnes v parlamente. Že je to tak, dokazuje fakt, že o základných ekonomických veciach v štáte rozhodujú politici, ktorí by mali mať ekonomické vzdelanie. Napríklad zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka, pretože by mal dávať základný impulz hospodárstvu.
Posledný návrh rozpočtu Ficovej vlády ho podľa SDKÚ nedáva, preto som sa pýtal na logiku.
Jaj, už viem, kam mierite. Ale aj tak tvrdím, že ekonómia v politike má svoju logiku, pretože nakoniec musí tak či tak všetko sedieť.
Nemusí, spomeňte si na Argentínu.
Áno, ale nás sa to netýka. Náš rozpočet sme kritizovali, pretože príjmy stoja na vode a rozdelenie výdavkov nie je také, aké by malo byť. Ak rozpočet počíta s peniazmi, ktoré sú len fiktívne, teda vychádza z nereálnych predpokladov, ohrozuje tým budúcnosť. Teraz totiž vláda ráta s peniazmi ľudí, ktorých vyháňa z druhého piliera, hoci v ňom ešte sú, čo logiku naozaj nemá.
Ekonomická univerzita sa od čias socializmu príliš nezmenila
Je naša Ekonomická univerzita najlepšou strednou ekonomickou školou, prípadne „električkovou", ktorú zvládne každý, ako to o svojich časoch štúdia tvrdil Richard Sulík?
Môj odbor bol v tých časoch na veľmi dobrej úrovni, skončil som s kvalifikáciou programátora výpočtovej techniky, o programovaní a matematike som sa teda naučil pomerne veľa. Z hľadiska poznania ekonómie mi však štúdium nedalo v podstate nič, lebo vtedy nás učili predmety typu vedecký komunizmus, marxizmus - leninizmus, ekonómia socializmu a podobne. K reálnym veciam som sa dostal až počas štúdia MBA na Rochester Institute of Technology v New Yorku v deväťdesiatych rokoch.
Na EU ste si však v roku 1994 dokončili vedeckú ašpirantúru. Bola už na tom lepšie ako za komunistov?
Hm, príliš sa to oproti socializmu nezmenilo. Čo sa týka môjho odboru, dalo sa tam niečo naučiť aj neskôr uplatniť v praxi. Ak však mierite k celkovej úrovni absolventov tejto školy, poviem to veľmi jemne - existuje tam veľký priestor na zlepšenie. S EU som v pravidelnom kontakte, približne raz ročne na nej aj prednášam, mám teda aký-taký prehľad. Z hľadiska obsahu vyučovania a prístupu k študentom sa tam príliš veľa vecí nezmenilo. Môžem to tvrdiť aj na základe toho, že tú školu nedávno skončila moja dcéra. Bola fajn študentkou, skončila s červeným diplomom a cenou dekana, ale súbežne so štúdiom si musela dopĺňať vzdelanie v zahraničí.
Nie je chybou, že na EU nie sú v prevahe prednášatelia z praxe, ktorí niečo naozaj dokázali?
Je to tak. Našim školám všeobecne škodí to, že sa bránia konkurencii. Otvorene tiež treba povedať, že tu stále neprebehla žiadna reforma vysokého školstva, aj preto nestúpa kvalita.
Za to je zodpovedná aj vaša strana.
To je úplne v poriadku, reformu doteraz nespravila žiadna vláda, v tomto máte pravdu. Nebol som síce vtedy v politike, ale ak si dobre pamätám, reforma neprešla o jeden či dva hlasy.
Nevyriešila to žiadna vláda, ale snaha u nás bola
Prečo Dzurindova vláda nedokázala vyriešiť aspoň to, aby externí študenti neplatili za školu účelovo nastrčeným organizáciám? Mnohé školy tak vyberali poplatky nelegálne, hoci oficiálne bolo štúdium zadarmo.
Áno, toto je problém, nič sa nezmenilo. Netuším, či to bolo zlyhanie našej vlády, viem ale, že riešenie tohto problému bolo na stole. Neprešlo v parlamente, snaha však bola.
Dostatočná? Dzurindova koalícia istý čas disponovala v parlamente väčšinou, ktorá mohla schváliť čokoľvek.
Iste, je to tak. Nechcem sa zbavovať zodpovednosti, veď som členom SDKÚ, ale v tom čase som v parlamente nebol.
Preto sa pýtam na zlyhanie koalície, nie vaše.
Poviem to tak, ako som už povedal - doteraz žiadna vláda nevyriešila problémy v školstve. Dzurindova návrh do parlamentu predložila, takže snaha bola. V školstve treba jednak zaviesť trhové princípy, jednak systém, ktorý oddeľuje dobré vysoké školy od zlých, teda nezávislý systém hodnotenia. Vysoké školy musia vstúpiť na trh rovnako, ako ostatné firmy, vo vzdelaní dnes máme všeobecne veľké manko.
Prečo sa to nedarí? Nie je politická vôľa, alebo máme neschopných ministrov školstva? Fronc z KDH ani Mikolaj SNS sami seba za amatérov určite neoznačia, hoci nič prevratné nedokázali.
Zdá sa, že nebola vôľa na presadenie. Za reformu nepovažujem ani to, čo sa dnes snaží robiť Mikolaj. Chýba mi v tom jeden mimoriadne dôležitý prvok - prepojenie s praxou. Veľa škôl tu funguje v izolovanom svete a prepojenie s realitou je slabé.
Všetci sme vedeli, že päťročnice sú hlúposť
V New Yorku vás učil aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1993 Douglass North. Čo môže dať študentovi taký odborník?
Keď ma začal učiť, jeho prednášky som považoval za nudné. Až postupne som zisťoval, že to, o čom hovorí, je jedna z najdôležitejších vecí - inštitucionálny rámec ekonomiky. Bola to práve oblasť, za ktorú dostal Nobelovu cenu. Hovoril v nej o tom, že v histórii ľudstva je vždy dôležité súkromné vlastníctvo. Ukazoval nám, že intelektuálna revolúcia človeka nastala až potom, čo sa z lovca stal hospodár, teda keď človek začal spravovať svoj vlastný majetok. Na základe historických príkladov uvádzal, že vo vývoji sú dôležité inštitúcie, čo je primárne záležitosť politického systému, teda toho, ako funguje štát, obec, súdnictvo, ako sa správame jeden k druhému v podnikaní, v parlamente a tak ďalej. Mňa ten pán veľmi presvedčil.
Odkedy vy sám viete, že súkromné vlastníctvo je lepšie ako štátne?
Tušil a vedel som to už vtedy, keď som začínal svoju pracovnú kariéru, teda v roku 1983. Zúril socializmus, pracoval som ako programátor v štátnom podniku, a vedel som, že systém nemôže dlhodobo fungovať tak, že bude vyrábať na sklad. Odmeňovaní sme neboli podľa toho, čo sa predalo, ale vyrobilo.
V tom čase vám bolo úplne jasné, že päťročnice sú hlúposť?
To sme vedeli všetci, rovnako to, že musí prísť zmena. Netušili sme len to, kedy sa tak stane. Ľudia, s ktorými som sa stýkal, mali úplne jasno v tom, že súkromné vlastníctvo je základom rozvoja. Aj preto sa v politike maximálne snažím presadzovať zodpovednosť k súkromnému vlastníctvu. Je predsa úplne logické, že lepšie sa vyvíja majetok, ktorý má svojho pána. Na Slovensku, našťastie, viac ako 90 percent všetkého vytvoreného pochádza zo súkromného sektora. To je omnoho viac, ako v iných krajinách. Dnes však treba tento stav chrániť, aby sa ten podiel neznižoval.
Z niektorých Ficových krokov si teda asi trháte vlasy.
Áno. Vezmite si, čo schválila vláda dnes ráno ohľadne SPP. (v utorok vláda schválila, že energetické firmy budú posielať cenové návrhy regulačnému úradu až potom, keď ich schváli valné zhromaždenie, čím bude môcť zahraničného akcionára účinne blokovať, pozn. autora) Fico týmto krokom v podstate vyjadril nedôveru aj svojim vlastným nominantom. Najskôr si nominoval ľudí do ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pozn. autora) a potom zrušil jeho nezávislosť. On chce nebodaj riadiť ceny?
To je otázka na toho, kto privatizoval SPP, ja to rešpektujem
Skúste teda kritikom Ivana Mikloša a jeho privatizácie SPP vysvetliť, prečo sme zahraničným akcionárom predali síce menšinu v SPP, ale zároveň im odovzdali kontrolný manažérsky balíček.
Bez ohľadu na to, koľko vlastní štát a kto má kontrolu v podniku, v normálnom systéme o cenách vždy rozhoduje nezávislý regulátor. Ten má zabezpečiť, aby si monopol nerobil s cenami, čo chce. ÚRSO vznikol práve z tohto dôvodu, to je dôležité, nie obmedzovanie jeho nezávislosti.
S tým súhlasím, ale skúste odpovedať na predchádzajúcu otázku.
To je otázka na toho, kto privatizoval, ja to môžem len rešpektovať.
Určite na to máte svoje dôvody.
Veď štát má väčšinu v Dozornej rade, strategické záujmy môže presadzovať tam. Je predsa logické, že ak niekto získa strategický podiel vo firme, chce aj rozhodovať. Cieľom manažérskej právomoci by mala byť lepšia efektivita a lepšie výsledky firmy, takže z tohto hľadiska to plne chápem. Spomeňte si na 90. roky a Duckého zmenky, na všetko, čo sa dialo, keď SPP riadil štát.
Boli ste za socializmu v komunistickej strane?
Nie, vedel som, že členom strany nechcem byť. Nikdy som neinklinoval ku komunistom, moje názory boli iné. Doma sme hovorili o politike pomerne veľa, tak je to aj dnes, keď mám dobrú oponentúru od vlastných detí, najmä od syna, ale aj od manželky.
Najlepšia je Coca-Cola
Teraz skúste povedať úplnú pravdu - ktorý nápoj vám chutí najviac? Coca-Cola, Pepsi-Cola alebo Kofola?
(smiech) Vyrastal som, rovnako ako všetci, na kofole, boli to pekné časy. Keď však prišla Coca-Cola, bolo to iné, exotika, Amerika. V tom čase som medzi Pepsi-Colou a Coca-Colou príliš nerozlišoval. Pepsi však bola vždy trochu sladšia. Keď som potom nastúpil do Coca-Coly, logicky sa mi vyjasnilo, čo je lepšie.
Odvtedy vám musela chutiť povinne?
(smiech) Presne. Najlepšie mi však chutí dodnes. Na desať rokov práce sa totiž nezabúda.
Pepsi a Kofola teda chutia horšie?
Pre mňa áno. Kofolu však pijem, najmä čapovanú si dávam celkom rád.
Je pravdou, že v litri Coca-Coly je až 25 kociek cukru?
No, počkajte, prepočítam to... áno, to číslo približne sedí.
Takže je to ohavne nezdravý nápoj.
(smiech) Čo je ale na ňom nezdravé, keď človeku chutí? Treba však povedať aj to, že na Slovensku sme za môjho pôsobenia zaviedli to, že sa tam nedáva klasický kryštálový cukor, ale izoglukóza v tekutom stave, vyrábaná z kukuričného škrobu, ktorá je niečo ako prírodný hroznový cukor. Je aj ľahšie stráviteľná. V Amerike je to tiež tak, v Európe sa s tým začalo v Maďarsku a postupne sa to rozširuje.
Recepty sú prísne tajné
Dá sa vysvetliť, prečo sú tie tri nápoje také úspešné? Človek by čakal, že uspeje niečo chutné, ale skôr zdravšie.
Je to dané silnou tradíciou kofoly. V Československu to bola doslova špecialita, koniec koncov, ide o veľmi dobrý a kvalitný nápoj.
Ako je to s receptami?
Tak, že sú prísne strážené.
Chcete povedať, že v Coca-Cole nikto netuší, ako konkrétne sa vyrába Pepsi-Cola a naopak?
Výrobný postup je taký, že všetko sa pripravuje z koncentrátu. A práve ten je tajný, pripravuje sa len na jedinom a prísne stráženom mieste v Európe, odkiaľ sa distribuuje do ostatných závodov.
Kde?
V Írsku.
Ide teda o koncentrát zmiešaný s vodou?
Áno, k tomu sa pridávajú už len CO2 a sladidlá. To, ako sa to riedi, už tajomstvom nie je. Recept na koncentrát však nepoznám ani ja.
Koľkí ho vedia?
Hovorí sa, že len dvaja až traja ľudia v celej firme, recept je aj v prísne stráženom trezore.
To sa firma musí modliť, aby nedali výpoveď.
(smiech) Áno, keby chceli odísť, museli by dostať „iné" zlaté padáky.
Nestávalo sa, že zamestnanci Coca-Coly šli pracovať do Pepsi-Coly a naopak?
Stávalo, ale platí úzus, že ak robím pre jednu firmu, nepôjdem neskôr do druhej. Dialo sa to však najmä medzi obchodníkmi. Všeobecne platilo, že my sme mali menšiu fluktuáciu, ale Pepsi zase lepšie platila, aby nás platovo prebila.
Bol to pre vás ako riaditeľa výnosný džob?
Samozrejme, je to veľmi dobre platená práca. Nesťažoval som sa.
Keď DPH stúpa, ide hore rovnako aj cena, ak DPH klesne, je to inak
Ak je niekto šéfom so skvelým príjmom, prečo ide do politiky, kde mu bude nadávať veľká časť občanov, a ešte aj za oveľa menší plat? Lebo potom to vyzerá, ako keby tomu človeku „preskočilo". Myslieť si, že všetkých 150 poslancov šlo do politiky z ušľachtilých dôvodov, je ilúzia. Viete, že parlamentu sa dnes hovorí aj chránená dielňa?
(smiech) Toto si musím zapamätať, pekné označenie. Ale aspoň ste za mňa vysvetlili, že zbohatnutie nie je v politike mojím cieľom. Moja motivácia bola iná - keď som začínal pracovať v Coca-Cole, musel som sa začať zaujímať aj o politiku. Mečiarova vláda nám totiž v 90. rokoch z ničoho nič zvýšila DPH na nápoje zo šesť na 25 percent. To bol moment, ktorý mi umožnil pochopiť, že sa o to musím zaujímať, šlo predsa o náš biznis.
Prikázali vám to na centrále firmy?
Nie, bola to moja iniciatíva, ja som ju presvedčil, že je to dobré, dokonca aj ostatných výrobcov na Slovensku, teda konkurenciu. Vznikla Asociácia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, ktorá lobovala v prospech zmeny. A po roku sa nám to naozaj podarilo prelomiť. Postupne sa menili aj iné zákony - daňové, účtovné, všetko veci, ktoré nás ovplyvňovali, takže sme museli rokovať s politikmi prakticky neustále.
Vysvetlite mi jednu vec - keď sa zvýši DPH akéhokoľvek tovaru, jeho cena ide hore o presne také percento. Keď sa však zníži, klesne o menej. Nie je to na hlavu?
Máte pravdu, funguje to tak, ako hovoríte. To je o konkurencii a trhu. Každý si rád stráži svoju maržu.
Marža by predsa ostala rovnaká.
Má to logiku, ale práve pri znížení DPH si každý svoju maržu zvýši. Takáto je realita.
Je férová?
Férová je taká cena, ktorú je ochotný zákazník zaplatiť. Tak je to vždy.
Spýtam sa teda priamo na Coca-Colu: Keď sa zvýšila DPH, stúpla o adekvátnu sumu aj cena nápoja. Keď sa DPH po roku znížila, ako klesla cena?
Tak to... no, pamätám si, že sme šli s cenou dole, ale nie až o takú hodnotu, o akú sme zvyšovali, aby som bol úplne presný. Lenže treba povedať aj to, že ak firme klesne predaj kvôli zvýšeniu DPH, samozrejme sa to snaží nahnať inde.
Cena je vždy taká vysoká, aby sa tie výrobky predávali. O tom je elasticita trhu a cien.
Aby sme to polopatisticky uzavreli - ak zvýši štát DPH o deväť percent, o toľko ide hore cena tovaru. Ak ju následne o rovnakú hodnotu zníži, cena zákonite klesne o menej.
Presne, ako hovoríte. Tak je to však nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Lobovať ku mne chodia raz za mesiac
Hovoríte, že ste ako šéf Coca-Coly a asociácie lobovali u politikov. Ako často dnes chodia šéfovia firiem za vami?
Budete sa čudovať, ale zriedkavo, možno raz mesačne.
To bude tým, že ste v opozícii, lepšie je lobovať na opačnej strane.
(smiech) Asi áno. Pri lobingu však treba mať vždy na pamäti to, čo je prospešné pre občana, nie pre lobujúcu firmu. Nemám zábrany s tými firmami rozprávať, ale na prvom mieste je zodpovednosť.
Skúšal vás niekto korumpovať?
Nie, s tým som sa nikdy nestretol. Som tu len krátko, a aj to v opozícii, možno preto.
Ste veriaci?
Áno.
Ako ste na tom hodnotovo? Do SDKÚ sa totiž zmestia konzervatívci aj liberáli.
Som asi typický obraz politika SDKÚ. Odpovedal som vám aj na otázku o viere, hoci to považujem za osobné rozhodnutie každého človeka. Názory si netvorím na základe viery.
Nie som proti registrovaným partnerstvám ani za úplný zákaz interrupcií
Ani ja, preto do toho nevŕtam. Len by ma trochu prekvapilo, keby ste v strane, ktorá má v názve slovo „kresťanská", fungovali ako ateista.
Iste, v tomto vám ďakujem za korektnosť. V hodnotovom rebríčku skôr inklinujem ku konzervatívcom, v ekonómii zase vyznávam liberálne princípy. Neškatuľkujem však, vždy sa snažím pozerať na veci tak, aby boli dobré pre občanov. Keď je dobré znižovanie priamych daní, je mi jedno, či je to liberálne alebo konzervatívne.
Otestujme si váš konzervativizmus. Stačia odpovede typu áno a nie. Hlasovali by ste za legalizáciu užívania marihuany?
No... ťažká otázka. Toto chcete dať ako titulok, že? (smiech)
Dúfam, že fotograf zachytil váš výraz tváre.
(smiech) Čo sa týka legalizácie marihuany, som skôr proti.
Úplný zákaz interrupcií?
Nie. Tu si dovolím aj dovetok - súčasný právny stav by sa nemal meniť. V princípe interrupcie odmietam, ale vidím aj to, že pri dnešnej legislatíve klesá ich počet, takže nevidím žiadny dôvod na zmenu.
Ako veriaci s tým nemáte vnútorný konflikt? Pre katolíkov je to vražda.
Mal som takú dilemu, vyrovnával som sa s ňou dlhšie, nakoniec sa mi to podarilo.
Registrované partnerstvá?
V princípe s nimi nemám žiadny problém, pokiaľ sa ľudia dohodnú, že tak chcú spolu žiť.
To nie je práve konzervatívny názor. Čo adopcia detí homosexuálmi?
Tu už mám trochu problém.
Trochu?
Odpovedal by som, že som skôr proti.
Kvóty pre ženy v politike sú blbosť
Kvóty pre ženy v politike?
Tie sú úplná blbosť, inak to neviem povedať.
Oľga Pietruchová práve určite prevrátila očami.
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale ja som proti všetkým kvótam. Keď dáme ženám priestor v politike, dokážu sa presadiť aj bez kvót, veď sa pozrite na SDKÚ.
No, máte tam síce viac žien, ale výraznú len jednu - Radičovú - a celkovo ich je málo. Rosová a Žitňanská nie sú také viditeľné.
Máme tam aj Magdu Vášáryovú.
Iste, ale tá bola populárna dávno pred vstupom do politiky. Keby u vás začínala ako neznáme meno, mala by veľký problém.
Áno, každý k nám šiel s inou mierou popularity, a ten, kto bol známy už predtým, to má ľahšie.
Zhodneme sa na tom, že ženy to majú z hľadiska presadzovania sa v politike ťažšie?
Zrejme áno, existujú isté dogmy, ale toto predsa nemôžeme riešiť kvótami alebo inými násilnými spôsobmi.
A ako sa to dá riešiť?
Tým, že ich budeme oslovovať a vytvárať pre ne rovnoprávne príležitosti. Viem, že ženy to majú ťažšie aj preto, že sa od nich očakávajú aj isté veci v domácnosti, napríklad tradične väčšia starostlivosť o rodinu ako u mužov.
Je férové, že často na rovnakých postoch zarábajú menej ako muži?
Určite nie. Mali by mať rovnaké príjmy a rovnaký priestor ako muži nielen v politike, ale aj v spoločenskom živote. Ja sám mám zo svojich manažérskych postov skúsenosť, že ak sme dali do kolektívu viac žien, nabralo to inú, väčšiu kvalitu. Žena má iný pohľad na veci ako muž a určite je obohacujúcim prvkom kolektívu. Malo by sa to však diať prirodzeným vývojom, nie kvótami.
Deje sa tak, ale ani zďaleka to nie je v pozícii, v akej by malo byť. Zlyhávajú teda muži či ženy?
Takto to neviem definovať. Ženy, ktoré majú chuť sa presadiť, by mali dostať príležitosť.
Martináková nedosahuje kvality Radičovej
Paradoxne, dnes môže žene z vašej strany - Ivete Radičovej - v prezidentských voľbách ublížiť iná žena z vašej strany - exSDKÚ Zuzana Martináková.
Môže, hoci si to nemyslím. Je jasné, že kandidatúra Zuzany Martinákovej je ťahom proti Ivete Radičovej, ale pri všetkej úcte - nedosahuje jej kvality ani možnosti vo voľbách.
Kedysi sa však v SDKÚ velebila práve ona, dokonca bola podpredsedníčkou parlamentu. Mikuláš Dzurinda ju chválil minimálne tak, ako dnes Radičovú.
Áno, to je však skôr otázka na nášho šéfa.
Odchody ľudí z vašej strany zďaleka nedosahujú rozmery tých v HZDS, ale aj tak - bratislavská skupina, Šimko, Martináková, Bódy, Micheľ, Liška, niektorých ste sami prestávali dávať na kandidátku, napríklad Vavríka. Nemáte nejakú čudnú personálnu politiku? Najskôr tých ľudí chválite a potom kritizujete, že v podstate za nič nestáli. Vypuklé je to práve pri Micheľovi a Liškovi.
Každý ten príbeh je individuálny a s iným pozadím. Riadne poznám len prípady z toho volebného obdobia. Myslím, že netreba veľa hovoriť o prípadoch ako Kuruc, Liška alebo Micheľ. Každý z nich má právo na svoje názory, zdravíme sa aj naďalej, určite nie sme nepriatelia. Z týchto príbehov je však najvypuklejší práve prípad Micheľa. Deň predtým, ako sa rozhodol vystúpiť z klubu, som s ním bol na obede. Šlo o príjemné stretnutie, bavili sme sa o politike, športe, o ženách, a ani vo sne by mi nenapadlo, že Ľuboš spraví to, čo urobil. Pre mňa je to doteraz záhada, koniec koncov, doteraz to nijako nevysvetlil ani on sám.
Určite sa s ním niekto z klubu SDKÚ rozprával. Čo povedal?
Ja som sa s ním odvtedy nestretol, vyhýba sa nám. Ani raz sa od toho momentu neukázal v parlamente.
Dzurinda je najlepší politik na Slovensku
Liška odišiel so slovami, že v strane nie je diskusia, že Dzurinda za ňu považuje to, keď poviete „áno šéfe, máš pravdu". Inak vraj spustí krik a je z toho nervózny. Veľmi mierne to pripustila aj Tatiana Rosová.
Ja takú skúsenosť nemám. Dzurindu poznám ako človeka, ktorý dokáže prijať iný názor. Keď ho mám, aj mu ho poviem.
Nikdy ste ho nepočuli kričať?
A viete, že ani nie? Nič také som nezažil, pričom s ním intenzívne pracujem štyri roky. Debata v klube je racionálna, v tomto je Dzurinda dôsledný, nikdy ľudí neobmedzuje, ani časovo, každý môže hovoriť, koľko chce.
Rosová v rozhovore pre SME.sk pripustila aj to, že Dzurinda má spôsoby, ktoré sa dostali do polohy klišé, funguje vraj v akomsi stereotype.
Otázka znie takto: Máme nebodaj lepšieho? Odpoveď znie, že na to máme primárky.
Nemáte nikoho lepšieho?
Nemáme. V súčasnosti určite nie. Tým nehovorím, že v budúcnosti nebudeme mať.
Nie je zlé, ak strana nemá adekvátnu náhradu? To sa netýka len vás, rovnaký problém má HZDS a SMER.
V súčasnosti nemáme človeka, ktorý by bol takého formátu ako Mikuláš Dzurinda. Nebojím sa povedať, že v spolupráci s inými ľuďmi vyslovene zmenil túto krajinu. Najviac zo všetkých pomohol Slovensku dostať sa do stavu, v akom je dnes.
Čiže Dzurinda je najlepší politik u nás?
Samozrejme. Priznávam to verejne, hoci rešpektujem aj politikov z iných strán. Pamätám si predsa rok 1998 a to, čo urobil, a tiež vidím, čo robí dnes. Otvorene priznajme, že tu nie je žiadna iná strana, ktorá by v polovici volebného obdobia prišla s programovou alternatívou.
Skeptik by to otočil a spýtal sa, čo ste robili dva roky, že vám to toľko trvalo.
Ale veď sme na tom pracovali, organizovali programové konferencie, to nebol premrhaný čas.
Voči Ficovi necítim žiadnu úctu
Ktorých politikov v koalícii si vážite? Myslím takých, o ktorých môžete povedať, že ľutujete, že nie sú v SDKÚ.
Hm... dobrá otázka. Keby ste mi nechali trochu času na rozmyslenie...
Času máme dosť.
No, pôjdem vylučovacou metódou. (smiech) Nebudem to naťahovať, momentálne mi nenapadá nikto, kto by nám chýbal v strane.
Ktorých koaličných politikov si vážite?
Tých, ktorí vystupujú korektne a snažia sa odpovedať vecne. K takým patrí minister dopravy Vážny, veľmi korektne sa správa aj minister obrany Baška.
Je Počiatek dobrý ekonóm?
Vidím u neho momenty, keď sa snažil chrániť štátnu kasu, ale na druhej strane by som od neho čakal viac vo chvíli, keď vidí, že sa búra druhý pilier. Čudujem sa, že sa nesnaží ochrániť súkromné účty sporiteľov. Rovnako pri štátnom rozpočte by som ocenil jeho väčší pragmatizmus, trval totiž na raste 6,5 percenta aj v čase, keď už ostal úplne sám a popierali to všetci analytici aj NBS. Ako plus by som mu pripísal fakt, že na ministerstve po odchode Ivana Mikloša nerobil čistky. Musím uznať, že dnes jeho ministerstvo funguje ako jedno z najlepších.
Vážite si Roberta Fica?
Takto by som to neformuloval. Rešpektujem ho ako premiéra, ako človeka, ktorého si vybrali občania, lebo vôľu občanov treba rešpektovať vždy. Je to víťaz volieb, mnohokrát dokázal, že má iný pohľad na svet ako ja, dokáže však skvele oslovovať ľudí.
Vážite si ho?
Na základe svojich skúseností musím úprimne povedať, že k jeho osobe necítim žiadnu úctu.
U SDKÚ šlo skôr o podozrenia ako kauzy
Dzurinda poriadne odštartoval až vznikom SDK. Už vtedy však spravil čudnú vec - poprel, že vedel o podplácaní novinárov v prospech pozitívneho písania o strane, hoci množstvo novinárov potvrdilo, že ho o tom informovali. Keď k tomu prirátame kauzy ako vláčiky, skupinka, Palacka verzus tretí operátor či jeho alternatívne videnia pozadia pre stranu, používanie materiálov z odpočúvaní, Vavríka na kandidátke, falošných darcov strany a podobne, nemali ste problém vstúpiť do SDKÚ?
Samozrejme, že som tie kauzy vnímal. Asi však uznáte, že som vtedy nebol v politike a ako občan som nemal podrobné informácie. Mal som z tých vecí zmiešané pocity, boli tam veci, ktoré vytvárali nejasnosti a vrhali tieň na stranu, ale videl som aj to, že skôr šlo o podozrenia, ako kauzy.
No, že Gabriel Palacka veľmi poškodil občanov nepripustením mobilnej konkurencie na trh, je fakt. Že ľudia z volebného tímu SDK ponúkali novinárom úplatky, takisto. Že s vašou koalíciou záhadne hlasovali aj poslanci 
opozície, ktorí prebehli zo dňa na deň, je tiež pravda, rovnako ako to, že údajní darcovia darovanie peňazí popreli a strana nedisponovala dôkazmi, že to tak nie je.
S tretím operátorom a s tým, že to bola chyba, súhlasím. Mnoho vecí bolo nejasných, ale...
Ide mi o to, či práve tam niekde nie sú počiatky Ficovho dneška. Že ste ľudí sklamali, pretože politika aj po mečiarizme ostala nečestná, hoci bol sľubovaný opak.
Viete čo, ja to vidím úplne inak. Vnímam tieto súvislosti, ale tiež to, čo robili ľudia za SDKÚ vo vláde. Bol som vtedy v biznise a podnikateľské prostredie sa tu nepochybne zlepšovalo. Musím povedať, že sa zlepšovala komunikácia, legislatíva, všetko. Boli tu síce kauzy, každý nech si o nich urobí vlastný názor, mne sa to komentuje ťažko, lebo som nebol v politike. Môj postoj k tomu všetkému som však demonštroval jasne práve vstupom do SDKÚ. Keby som v nej videl vyslovene škandalózne veci, nespravil by som tak. Pýtali ste sa teda, či tam niekde nie je začiatok dnešnej agresie Ficovej koalície?
Áno, myslí si to trebárs Štefan Hríb, ktorý Ficov dnešok vidí ako dôsledok absencie politickej noblesy za Dzurindu. Zaujíma ma, či sa mýli.
Hlboko s takým vyjadrením nesúhlasím, dnešná komunikácia politikov je radikálne iná, vulgárnejšia, grobianskejšia. Vezmite si Ficove spôsoby tvorby zákonov, obchádzanie tripartity, skrátené legislatívne konania, ignorovanie opozičných poslaneckých návrhov, nadávky médiám...
Kaníkov Zákonník práce schválili aj odborári
Iste, Dzurinda nám nenadával do prostitútok, slizkých hadov, ani do idiotov, ale tripartita riadne nefungovala ani za vás, veď Saktora šlo roztrhnúť od jedu, a skrátené legislatívne konania robila aj vtedajšia koalícia.
Nesúhlasím. Zľudovelo to síce, ale nebolo to tak. Vtedy sa tripartita neobchádzala, teraz sa tak deje úplne bežne. Pozrite sa na minimálnu mzdu - vláda nebola schopná dohodnúť sa, ako bude stanovovaná, tak to určila sama. O chvíľu jej to prekážalo, zhodila to zo stola a robí zmeny, ako sa jej zachce. Toto sa ani náhodou nedá porovnávať s tým, ako sme pracovali my. Dnešná vláda porušuje vlastné pravidlá, nikdy to nebolo horšie ako teraz.
Kaníkov Zákonník práce odborom tiež neimponoval, takže o pokojnej tripartite sa nedalo hovoriť ani za Dzurindu.
Mýlite sa. Ja som sa tých diskusií zúčastňoval za zamestnávateľov, vždy tam boli korektné jednania, tú podobu Zákonníka práce odsúhlasili aj odborári. Taká je pravda, hoci potom svoj názor zmenili. Treba jasne a nahlas povedať, že odbory úplne súhlasili so Zákonníkom práce, ktorý predkladal Kaník.
Tvrdíte, že sa politika formuje do podoby, aká tu bola za mečiarizmu?
Ide o veľmi podobný štýl vedenia brutálnej politiky, ktorý nerešpektuje partnerov, opozíciu, odbory, všetko to, logicky, postupne smeruje aj k nerešpektovaniu občanov.
Nebude problém aj v neschopnosti opozície? Daniel Lipšic priznal, že po voľbách ste nevedeli fungovať, lebo predtým ste vládli, zrazu ste však prestali mať okolo seba tímy ľudí, ktoré vám pomáhali, takže ste sa museli učiť, ako na to.
Za posledných 28 mesiacov vidím výrazný posun, bola to pre nás nová skúsenosť. Nie zlá, ja som za ňu vďačný osudu, lebo všetko má svoj význam. Pôsobenie vo vláde si človek musí zaslúžiť. Teraz sa môžeme venovať programovej a personálnej základni, pripravovať sa na voľby.
Proti Harabinovi sme sa postavili principiálne, nebudeme ho počúvať
Pavol Frešo mi v rozhovore povedal, že ste funkčnou a efektívnou opozíciou. Diskusia pod článkom svedčila o inom, ľudia sú sklamaní, označujú vás za neschopných. Nemyslím len SDKÚ, ale aj SMK a KDH. V poslednej dobe pritom naozaj rezonovali najmä vnútrostranícke hádky.
Nechám to na ľudí, my sme povinní ponúkať riešenia, nielen kontrolovať vládu, čo je prirodzená vec. Predstavili sme celú programovú alternatívu, ako prví sme pri finančnej kríze prišli s opatreniami, aby sme minimalizovali dopady na Slovensko, najmä na zamestnanosť.
Máme tu ministra - klamára, ktorý sa navyše kamarátil s mafiánom, kauza však vyšumela do stratena a vy dokopy nič nerobíte.
Aj to svedčí o tom, že situácia je oveľa horšia ako za našej vlády. Hovorme však reálne, sme v opozícii, nemáme dosť hlasov na zmenu.
Od opozície očakávame, že nenechá takéto kauzy „vyhniť".
K Harabinovi sme sa predsa postavili principiálne, odvolávanie ministra však nie je o tom, či sa odvolá alebo nie, lebo na to nemáme dosť hlasov, ale o tom, aby sme upozornili na samotný škandál. V reakcii na to predsa pokračujeme, principiálne sme sa dohodli, že keď bude vystupovať v parlamente minister spravodlivosti, odchádzame zo sály.
Až také principiálne to nebolo, niektorí vaši sa tam zabudli.
Jasné, ale to boli tí, ktorí potrebovali vystúpiť v debate. Nemôžeme predsa úplne stratiť kontrolnú funkciu. Ak chceme komentovať niektoré veci, musí tam niekto ostať. Ostatní odišli, a tak budeme konať dovtedy, kým bude Harabin ministrom.
Sľub o dvojnásobných platoch som bral ako populárne heslo, ktoré pomôže
Dzurinda pri sľube o dvojnásobných platoch argumentoval tým, že mu to odobril aj odborný tím v SDK. Má dnes SDKÚ lepší tím ako ten, ktorý pre neho pracoval pred desiatimi rokmi?
Úprimne poviem, nedokážem to posúdiť. Vtedy som bol ďaleko od politiky.
Ale ako ekonóm viete posúdiť, či je taký sľub nezmyslom alebo nie. Tobôž v čase, keď sa preberala moc v zadlženej a rozkradnutej krajine.
Vnímal som to ako populárne heslo, ktoré pomôže v predvolebnom boji. Vtedy bola veľmi emotívna situácia, žiadala si aj emotívne heslá, ktoré pritiahnú ľudí.
Politik teda musí byť vždy aj populista?
To som nepovedal. Podľa mňa by mal hovoriť zrozumiteľne, populárnejšie ako obvykle, ale nie populisticky. Populista je ten, kto hovorí ľuďom to, čo chcú počuť a dáva sľuby, ktoré sa nedajú zrealizovať. Na politickej scéne sa s tým stretávame dodnes. My máme výborný program, ale musíme klásť väčší dôraz práve na komunikáciu s ľuďmi.
Ako však chcete prebiť Fica, ktorý používa polopravdy, teda povie A, ale zamlčí B, ako to spravil pri SPP, keď ľuďom nepriznal, že predpis zakazuje krížové dotácie, a teda zisk z tranzitu plynu nemožno použiť na dotovanie cien plynu pre domácnosti? Takto ľudí zavádzal, pretože neférovo uviedol len celkový zisk 16,7 miliardy, čo v ľuďoch evokovalo, že toľko SPP zarába na domácnostiach. Občania totiž detaily nepoznajú, takže mu to väčšina verí. A vám sa nedarí presvedčiť ich o opaku.
Máte pravdu, v tomto to bude ťažké. Populizmus sa dá porážať len faktami, inak to nejde, to je jediný recept - fakty a skutky. Preto musíme hovoriť o faktoch, o tom, čo je a čo nie je klamstvo. Fico vždy bojuje len s nejakým fiktívnym nepriateľom, a ak ho nemá, vytvorí si ho sám. Na tom zakladá celú svoju popularitu. My musíme jednoznačne ponúknuť alternatívu, hoci sme si vedomí, že bojovať s populistom nie je ľahké. Na konci raz predsa musí vyhrať zodpovednosť.
Rozhovor bol autorizovaný, Ivan Štefanec v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
