BRATISLAVA. V štátnej správe i v samospráve treba zmeniť správanie úradníkov. Pre TASR to dnes konštatoval verejný ochranca práv Pavel Kandráč v súvislosti s viacerými sťažnosťami, ktoré dostal od občanov.
Za šesť rokov svojej činnosti vybavil ombudsman viac ako 1000 podnetov, v ktorých fyzické i právnické osoby namietali konanie, rozhodovanie a nečinnosť orgánov územnej samosprávy.
"Týkali sa najmä zbytočných prieťahov v stavebnom konaní, pri vybavovaní sťažností a petícií a pri poskytovaní informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám," spresnil Kandráč. Ako ďalej vysvetlil, občania, najmä v malých obciach, poukazujú na rodinné prepojenie medzi zastupiteľstvom a starostom a kritizujú aj prístup starostov. Tí sa sa cítia byť "neobmedzenými pánmi obce, ktorí nemusia rešpektovať zákony a rozhodujú podľa vlastnej ľubovôle".
V stavebnom konaní je príčinou zbytočných prieťahov najčastejšie nedostatočná odbornosť pracovníkov. "Niektoré stavebné úrady nechápu svoju pôsobnosť ako prenesený výkon štátnej správy, ale ako výkon samosprávnej funkcie, čím sa stavebné konania zbytočne predlžujú," vysvetlil Kandráč. Verejný ochranca práv preukázal napríklad porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov mestom ako stavebným úradom vo veci vyvlastnenia nehnuteľnosti na výstavbu komunikácie, ku ktorej nikdy nedošlo.
Aj pri podnetoch súvisiacich s vybavovaním sťažností a petícií sú najčastejšie zisteným nedostatkom zbytočné prieťahy v konaní, najmä nedodržiavanie zákonom stanovených lehôt. V tejto súvislosti ombudsman preukázal porušenie práva podieľať sa priamo na správe verejných vecí a petičného práva obecným zastupiteľstvom pri vybavovaní petície občanov za odvolanie starostu.
Podobne je to aj s prístupom k informáciám napriek tomu, že mestá a obce patria do okruhu osôb povinných zo zákona sprístupňovať informácie na žiadosť občanov. "Pri riešení podnetov z oblasti slobodného prístupu k informáciám je najčastejším problémom samosprávy nedodržiavanie lehôt a nereagovanie na žiadosti o sprístupnenie informácií," dodal.
Ku kurióznym prípadom, ktoré verejný ochranca práv riešil, patrí porušenie vlastníckeho práva občana, ktorému obec na jeho pozemku neoprávnene zriadila cintorín. Verejný ochranca práv pomohol aj dôchodcovi, na pozemku ktorého zasa mesto "omylom" postavilo autobusovú zastávku.
Množstvo sťažností občanov dostáva tiež ombudsman na miestne dane a poplatky. "Mestá a obce nemajú vôľu zohľadniť sociálnu situáciu poplatníkov často dôchodcov, ani to, že svoju nehnuteľnosť využívajú iba počas letných mesiacov, prípadne, že niektorí členovia domácností s trvalým pobytom v obci sa prevažnú časť roka zdržiavajú mimo miesta trvalého bydliska," upozornil.
Verejný ochranca práv považuje za mimoriadne dôležité zvyšovanie právneho vedomia a vzdelávanie všetkých zamestnancov orgánov verejnej správy vrátane samosprávy. "Nízka znalosť príslušných právnych predpisov a ich aplikácia v praxi je tiež častou príčinou porušovania všeobecne záväzných právnych noriem a základných práv a slobôd," zhodnotil Kandráč. Zmeniť tento stav chce verejný ochranca práv v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). "Spolupracujeme na ďalšom vzdelávaní zamestnancov územnej samosprávy vrátane kontrolórov," dodal ombudsman.
Podľa hovorkyne ZMOSu Heleny Polákovej je spolupráca s verejným ochrancom práv na veľmi dobrej úrovni. "Pravidelne komunikujeme a na spoločných rokovaniach posudzujeme dopady legislatívy v oblasti práv a slobôd v činnosti samosprávy," konštatovala. Upozornila ďalej, že boli vydané aj spoločné publikácie pre obce a mestá.
