Bratislava 7. novembra (TASR) - Vychovávať dieťa by mala podľa psychológov okrem rodiny aj škola. Kým rodina má pri výchove klásť dôraz na citový a morálny rozvoj, škola by sa mala zamerať na rozumovú stránku dieťaťa, rozvoj jeho myslenia a poznávacích funkcií. Školské prostredie však nemôže úplne nahradiť rodinu, aj preto, že tam nie sú biologické väzby, varuje psychológ a pedagóg Miron Zelina.
"Veľmi dôležité je, aby aj rodina a škola spoločne pracovali na sebariadení, samostatnosti, disciplíne," uviedol pre TASR Zelina. Počas svojej praxe sa stretol aj s prípadmi, keď rodičia chceli, aby ich potomkovia ostávali v škole čo najdlhšie, pretože na nich nemali čas, alebo ich nezvládali. "To je taký fenomén moderného času, rodičia sú buď workoholici, alebo je tam citový chlad, alebo nezvládnutie výchovy, tak to nechajú na školu," priblížil.
Upozornil aj na to, že škola má na výchovné pôsobenie len obmedzený čas. Tam je hlavné predovšetkým vzdelávanie, učenie. "Je len málo času na to, aby sa pedagógovia venovali tomu, čo napríklad dieťa prežíva, čoho sa bojí, na čo sa teší a aké má potreby a záujmy," konštatoval.
Škola môže podľa Zelinu rozhodne pomôcť aj pri problémovej rodine. Mala by poznať, keď je rodina istým spôsobom hendikepovaná, aby nahradila, alebo rozvíjala práve tie časti, ktoré dieťaťu rodičia neposkytujú. "Keď sa rodičia nezaujímajú o dieťa, nemajú ho radi, tak samozrejme učiteľ by mal prijať, akceptovať, ukázať, že si ho váži a rozumie mu. Čiže tam nahrádza rolu matky a otca," myslí si psychológ. Tvrdí, že existujú aj rodiny, ktoré sú príliš tvrdé na svoje deti a ony potom majú pocit, že ich nemajú príliš radi.
Využitie voľného času po škole je problematické najmä pre tínedžerov. Ak sa o nich nikto nezaujíma, strávia ho podľa psychológa pravdepodobne na ulici, čo nie je dobré. V tejto oblasti môžu pomôcť napríklad centrá voľného času či kluby. "Tie však už financuje obec, čiže tam to záleží od postoja poslancov. Sú príklady dobrých dedín, ale aj tých zlých. Z niektorých centier už urobili krčmu," vysvetlil Zelina.
Miron Zelina, externý poradca ministra školstva a spoluautor novej školskej reformy podčiarkol, že pri jej príprave kládli dôraz aj na to, aby bola výchova v škole posilnená viac ako vzdelávanie. Posilnili preto predmety výchovného charakteru. Napríklad na prvom stupni základných škôl je to etická výchova, u ktorej sa zmenil obsah tak, aby sa zaoberala výchovnými otázkami. Na druhom stupni ZŠ majú žiaci občiansku výchovu. Stredoškolákov chcú vychovávať aj na náuke o spoločnosti. Okrem toho existuje aj multikultúrna výchova ako prostriedok, ktorý učí, ako bojovať proti rasizmu či xenofóbii.
Súčasným problémom podľa Mirona Zelinu je, že rodiny často nemajú čas na výchovu a zbavujú sa v tejto oblasti zodpovednosti. "Veľmi nebezpečné je, že sa vyhovárajú, to je také už až paradoxné. Rodina začína nadávať, že škola zle vychováva. Obaja potom nadávajú na dieťa alebo štát," zdôraznil. Toto zvaľovanie viny je však neproduktívne. "Každý má svoje miesto a má robiť na svojom poli," zhrnul na záver pre TASR.
