BRATISLAVA. Rómovia na Slovensku sa ani po zrušení zákazu kočovania nevrátili k takému spôsobu života. Zákaz, ktorý bývalé Československo zaviedlo pred 50 rokmi, sa dotklo na Slovensku len malej časti Rómov. V tom čase už totiž bola väčšina tohto etnika usadená. ČTK to povedal etnológ René Lužica z Trnavskej univerzity, podľa ktorého novodobé cestovanie Rómov do zahraničia nie je pokračovaním ich starších tradícií.
"V období 50. rokov už bola veľká väčšina Rómov usadených. Tých sezónne kočujúcich bolo okolo desať, dvanásť percent rómskej populácie," povedal Lužica. Zákon z roku 1958 o trvalom usídlení kočujúcich osôb, za porušenie ktorého hrozilo väzenie, tak podľa neho zasiahol na Slovensku len olašských Rómov a tulákov. Dodal, že v Uhorsku boli Rómovia usádzaní na okraji vidieka už od 17. storočia.
Štát zorganizoval policajnú akciu na usadenie kočujúcich ľudí na zimné mesiace, počas ktorých Rómovia neputovali. Všetkým kočujúcim skupinám olašských Rómov zobrali kolesá z vozov a udelili im trvalý pobyt v obciach, v ktorých ich práve zastihli.
"Takto ich mohli všetkých jednoducho zaregistrovať. (...) Miestne orgány im vybavovali rodné listy, občianske preukazy. Mnohí napríklad dostali občianske mená," spomenul Lužica. Dodal, že obce im museli nájsť ubytovanie a prideliť prácu, časť z nich tak začala pracovať v poľnohospodárstve.
Olašskí Rómovia boli podľa Lužicu v čase núteného usadenia chudobní. Vďaka obchodníckeho talentu však vraj nadobudli neskôr voči ostatným Rómom privilegované postavenie.
Zrušenie zákazu kočovania, ku ktorému Slovensko pristúpilo pred viac ako štyrmi rokmi, malo podľa odborníka skôr len symbolický charakter. "Rómovia sa na žiadne cesty nevydali. V podstate v tej ďalšej generácii už vôbec nikto o to nemá záujem, a nielen kočovať na vozoch, ale aj na autách. Na tento spôsob života už nie je jednoducho priestor," poznamenal. Ku kočovaniu by sa už nechceli vrátiť ani Rómovia v Čechách.
Časť Rómov v západnej Európe sa kočovného života dodnes nevzdala. Rómovia sa pohybujú v obytných autách, ktoré považujú za svoj dom. Inde ostalo kočovanie základným prvkom rómskej identity aspoň symbolicky; koleso sa dodnes používa ako znak pre rómske etnikum a kultúru.
Podľa Lužicu však kočovný spôsob života Rómom v minulých storočiach nanútila väčšinová spoločnosť, ktorá ich takýmto spôsob vytláčala.
Na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík približne 90.000 ľudí, ktorí sa hlásia k rómskej národnosti. Podľa viacerých zdrojov je však v skutočnosti Rómov niekoľkonásobne viac. Vládny odhad z roku 2005 hovoril o 320.000 príslušníkoch rómskej menšiny, niektorí odborníci hovoria o počte asi 400.000. Väčšina Rómov žije v zlých sociálnych podmienkach, trápi ich nezamestnanosť a nízke vzdelanie. Mnohí žijú v osadách bez základnej infraštruktúry.
