BRATISLAVA. Nacionálna rétorika patrí k silným zbraniam populizmu. Najmä na Slovensku, ktoré sa vyznačuje etnickou rôznorodosťou, sa týmto spôsobom môžu mobilizovať voliči, domnieva sa prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov, autor štúdie Národný populizmus verzus interkultúrny dialóg na Slovensku.
Ďalej ho podľa jeho slov charakterizuje výrazná kritika politických rivalov a ponúkanie nerealistických riešení, ktoré odrážajú nálady verejnosti. Čestný prezident IVO Martin Bútora je presvedčený, že ľudia vedia rozlíšiť jednu z rovín tohto javu, a to je dávanie sľubov. "Nemyslím si, že by si ľudia vôbec neuvedomovali určité populistické črty v správaní sa politikov najmä vtedy, keď sľubujú, aké problémy vyriešia," uviedol pre TASR s tým, že neskôr, môžu posúdiť, či a do akej miery ich naplnili.
Vysvetlil, že populistické tendencie sa objavujú cyklicky, pričom sú typické tak pre Slovensko, ako aj pre ostané štáty. "Dnes sme v období, keď sa popri racionálnych argumentoch opäť dostávajú do popredia emócie a vášne," poznamenal. Dodal, že emócie do politiky patria, avšak riziko nastáva vtedy, ak sa pod ich vplyvom prijímajú riešenia, ktoré neprospievajú rozvoju spoločnosti. "Toto je riziko aj v súčasných slovensko-maďarských diskusiách," konštatoval Bútora.
Mesežnikov prezentoval predmetnú štúdiu na piatkovom (7. novembra) workshope, ktorý IVO zorganizoval s nemeckou nadáciou Heinrich-Böll-Stiftung. Uverejnená bude koncom tohto roka. Zameral sa v nej na súčasné tri vládnuce strany. Niektorí účastníci seminára poukázali na fakt, že v nej mali byť zahrnuté aj ostané politické strany. Mesežnikov objasnil, že analyzoval iba straníckych nositeľov národnopopulistickej agendy a za nich považuje predstaviteľov koalície. "Napokon aj ich spojenie do vládnej koalície nebolo celkom náhodné," podčiarkol. Zdôraznil, že v činnosti ostatných politických strán sú tiež isté prejavy nacionalizmu, ale tie sa nedajú charakterizovať ako populistické. K nim podľa jeho slov nepatria ani radikálnejšie formulácie Strany maďarskej koalície (SMK). Výrok jej predsedu Pála Csákyho, že najlepšia obrana proti Viktorovi Orbánovi a jeho strane FIDESZ je zobrať SMK do vlády, je podľa Mesežnikova problematický, avšak nie populistický. "Csáky ním iba naznačuje potenciálnym koaličným partnerom, ako by sa mohla vyvinúť situácia v prípade, keby sa SMK dostala do vlády. Nemá to dopad na to, ako budú hlasovať voliči SMK alebo voliči iných strán," pripomenul.
Prezident IVO povedal, že Slovensko nie je v tomto ohľade v porovnaní s ostatnými štátmi strednej Európy žiadny unikát. "V Poľsku niekoľko rokov existovala vláda, ktorá sa skladala z populistických strán. Takéto prejavy sú známe tiež z Maďarska a Rakúska," ozrejmil, avšak ako prízvukoval, kultúra vyjednávania by mala mať vždy prevahu oproti konfliktným a konfrontačným vyjadreniam.
Hlavné nebezpečenstvo zvyšovania nacionálneho populizmu vidí Mesežnikov v možnom zhoršení občianskeho dialógu a spolunažívaní etník. "Aj v Maďarsku pôsobia strany, ktoré vstupujú do živenia nacionalistických sentimentov," pripomenul. Tým, že SR je členskou krajinou Európskej únie a NATO, je vymedzený v určitých mantineloch. "V krajinách, ktoré nepokročili tak ďaleko v transformačnom procese, je riziko prekročenia istých hraníc oveľa väčšie," uzavrel prezident inštitútu. Bútora považuje za riziko, ak uplatňovanie populizmu prekryje všetko ostatné a stane sa určujúcim a hlavným znakom politického správania.
