BRATISLAVA. Zákon o prevencii kriminality z dielne ministerstva vnútra (MV), ktorý sa v súčasnosti nachádza v druhom čítaní legislatívneho procesu, neobsahuje základnú vec, a to otázku financovania prevencie kriminality. Pre TASR to uviedol poslanec SDKÚ-DS a exminister vnútra Martin Pado s tým, že obsah návrhu je tak už len objavovaním teplej vody, keďže v zákone zakotvené záležitosti fungujú aj teraz.
"Takýto návrh zákona malo pripravené MV aj za minulej vlády v roku 2005. My sme ho vtedy stiahli z obehu, lebo sa nám nepodarilo presadiť financovanie prevencie kriminality," ozrejmil vtedajší štátny tajomník MV.
Pripomenul, že keď rezort vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD) dával návrh prevencie kriminality do legislatívneho procesu, tak minister tvrdil, že zákon zmení financovanie prevencie. "Ja som sa potešil, že pán minister má zabezpečené financovanie, ale nie je to tak. Považovať preto tento návrh za zásadný prelom v prevencii kriminality je nezmysel," podčiarkol a dodal, že v hlasovaní o návrhu zákona sa pravdepodobne zdrží.
Ministerstvo vnútra na Padove výhrady reagovalo slovami, že zákon stanovuje mechanizmus poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na preventívne projekty. "Suma na preventívne projekty je premenlivá, preto ju nemožno pevne stanoviť zákonom. Realizácia zákona je na najbližšie tri roky finančne pokrytá v rozpočtovej kapitole MV v rámci návrhu štátneho rozpočtu. Každý rok ide o prostriedky vo výške 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur), čo na spolufinancovanie preventívnych projektov postačuje," vysvetlila pre TASR Natália Hattalová z Komunikačného odboru MV.
Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že prevencia kriminality by sa mala od nového roka zlepšiť. Podľa rezortu sa doposiaľ uskutočňuje na základe príslušných uznesení vlády, avšak bez komplexnejšej úpravy osobitným predpisom. "Prijatie predmetného zákona zároveň prispeje k vyváženejšiemu vzťahu prevencie a represie v rámci kontroly kriminality a inej protispoločenskej činnosti," deklaruje ministerstvo.
Po novom bude vláda SR ako vrcholný orgán výkonnej moci zabezpečovať v oblasti prevencie kriminality úlohy koncepčného a strategického významu. K nim patrí aj schvaľovanie uceleného programového dokumentu, a to stratégie prevencie kriminality, ktorého obsahom je najmä definovanie priorít v tejto oblasti.
Počíta sa aj so zriadením poradného orgánu Rady vlády SR pre prevenciu kriminality. Jej predsedom má byť minister vnútra a podpredsedom minister spravodlivosti, keďže "uvedení funkcionári riadia rezorty s rozhodujúcim vplyvom na prevenciu kriminality". Ďalšími členmi rady môžu byť nielen zástupcovia štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy, ale aj významní odborníci z teórie a praxe v oblasti prevencie kriminality. Funkcia člena tohto orgánu bude čestná, teda bezodplatná.
