SME

Ján Budaj: Havel robil tajné dohody s komunistami

Metódy vedenia VPN možno prirovnať k politbyru, Vladimír Mečiar s Fedorom Gálom sa delili o tajné informácie, na ktoré nemali nárok, páchali tak trestnú činnosť, tvrdí v rozhovore Ján Budaj.

Narodil sa v roku 1952 v Bratislave. Po vylúčení z vysokej školy pracoval ako kurič. Do revolúcie v novembri 1989 sa angažoval ako ochranár a disident. Spolupracoval s poľskou Solidaritou, Chartou 77, tajnou cirkvou, viacerými občianskymi iniciatívami, vyNarodil sa v roku 1952 v Bratislave. Po vylúčení z vysokej školy pracoval ako kurič. Do revolúcie v novembri 1989 sa angažoval ako ochranár a disident. Spolupracoval s poľskou Solidaritou, Chartou 77, tajnou cirkvou, viacerými občianskymi iniciatívami, vy (Zdroj: Samo Trnka)

Mohlo by sa zdať, že intrigy a podrazy sa stali trvalou súčasťou našej politiky až po opadnutí revolučnej eufórie, a že medzi aktérmi Novembra 1989 panovali priam idylické vzťahy. Nebola to vraj pravda.

Tvrdí, že Václav Havel robil tajné dohody s KSČ, o ktorých nemala vedieť ani verejnosť, ani VPN. Dôvodom bola Havlova snaha získať hlasy komunistov pri voľbe prezidenta.

Hovorí tiež, že Vladimír Mečiar aj Fedor Gál sa operovaním materiálmi, ku ktorým nemali mať prístup, podieľali na trestnej činnosti. Práve nimi ho mali odstaviť z čela VPN.

Havlova toľko kritizovaná amnestia vraj mala byť pôvodne absolútna, teda na slobodu sa mali dostať všetci väzni, vrátane najväčších gaunerov. S ním sa nakoniec dohodol, že bude oveľa užšia a von sa nedostanú žiadni ťažkí zločinci. Nestalo sa tak, čo mu Havel zdôvodnil tým, že šlo o sprisahanie a podraz, pretože niekto nesplnil jeho prezidentský výnos.

Vedenie VPN prirovnáva ku komunistickému politbyru, s ŠtB vraj nikdy nespolupracoval, pretože ju vždy klamal.

Otvorený rozhovor s jednou z hlavných postáv revolúcie. Otvára témy, ktoré boli doteraz tabu, pretože podľa neho sme už po 19 rokoch dospeli do štádia, keď možno o udalostiach hovoriť pravdu. Ján Budaj.

Kde ste boli, keď k vám dorazili prvé informácie o piatkových udalostiach zo 17. novembra 1989 v Prahe?

V sobotu večer som bol na stretnutí s vedcami z oficiálnych štruktúr, ktorí sa chceli skontaktovať s disentom. Dohodli sme sa, že o deviatej večer si vypočujeme Slobodnú Európu, pretože v Prahe bola demonštrácia a zaujímalo nás, ako prebehla. Zapli sme ju a hlásili, že na nej zabili študenta.

Údajného Martina Šmída, ktorý v skutočnosti zabitý nebol.

To sme nevedeli. Debatovali sme o dôsledkoch. Lakonicky som vtedy povedal, že toto je záver nášho večierku aj socialistickej éry.

Kedy vám to začalo byť jasné?

Rúcanie socializmu ako takého neznamenalo žiadnu novú informáciu, pretože sa rúcal roky. Vedel som však, že zmlátenie študentov na 50. výročie zabitia Jána Opletala nacistami bude mať na spoločnosť mobilizačný efekt a poskytne opozícii veľkú šancu na reakciu.

Prečo? Už predtým sa predsa občania viackrát vzopäli a režim sa v pohode udržal, trebárs po Sviečkovej manifestácii v marci 1988.

To, čo opisujem, je iba príbeh o mojom osobnom rozhodnutí. Samozrejme, že nikto vopred nevedel, či sa ľudia zmobilizujú. Pre mňa to bol deň, po ktorom už nič nebude ako predtým, čas čakania na zmenu sa skončil. Každý, kto vykročil smerom k námestiu alebo inému miesto stretnutia odporcov režimu, sa rozhodol a kráčal iba sám za seba. Nevedel, či tam vôbec bude ešte niekto druhý.

Čo by sa dialo, keby tá informácia o zabití Šmída neexistovala?

Vývoj by sa o niečo oneskoril. Napríklad na 10. decembra, teda na Deň ľudských práv, chystalo viacero opozičných skupín rôzne protesty, ja som chystal politické prehlásenie s názvom Ozdravenie. Malo ísť o slovenskú podobu mobilizačného manifestu, akým bolo v Čechách prehlásenie Několik vět, ktoré na Slovensku príliš nezaujalo.

1.jpg

KGB inštruovala ŠtB, aby si ZSSR udržal vplyv aspoň v ČSSR

Bola falošná informácia o Šmídovi zámerná provokácia?

Zrejme šlo o provokáciu ŠtB, veď tú rolu Šmída zohral kmeňový pracovník ŠtB - Ludvík Zifčák. Niet dôvodu myslieť si, že by to podstupoval ako hobby, že by bezúčelne zorganizoval celé to divadielko aj so „saniťákmi" a podobne. Nie celkom preto rozumiem napríklad českej historiografii, ktorá má s touto otázkou problém.

Prečo by to ŠtB robila?

Sovietsky zväz sa určite chcel „zachytiť" aspoň v jednom stredoeurópskom štáte, ČSSR na to mala predpoklady. Je dosť signálov o tom, že Sovieti v poslednom roku narážali v skostnatenej Prahe na odpor, ich prestavba sa odmietala. Moskva nepochybne videla, že pre plán udržať si ČSSR nie je Miloš Jakeš pomocou, ale prekážkou. Rovnako nepochybné je, že ak sa ho rozhodla vymeniť, súčinne s ňou konali aj určité vplyvné skupiny vo vnútri ŠtB.

Treba si uvedomiť, že už od jari 1989 sa komunistické režimy Poľska a Maďarska vydali vlastnou cestou. V Moskve teda mohli veriť, že ak sa im podarí udržať vplyv aspoň v ČSSR, možno nakoniec ustoja vlnu zmien a ZSSR túto krízu zvládne. Presne o tom bol aj náš zápas o priebeh novembra - to, že sme my, občania z námestí, dosiahli svoje ciele, znamená súčasne aj to, že ich nedosiahli komunistické tajné služby. V dejinách sa občas stáva, že na spodku veľkej a napohľad večnej pyramídy kamenia ktosi siahne po jednom z nich, a všetko, aj ten vrchol, sa zrúti.

Plán tých, ktorí chceli udržať starý režim, bol zrejme takýto - rýchlo vymeniť Jakeša, nahradiť ho pre verejnosť prijateľným nomenklatúrnikom, a uskutočniť nejaké populárne zmeny ako cestovanie, drobné podnikanie a podobne. Takto sa dal vývoj k slobode zastaviť možno na pol, alebo aj štvrť ceste. Udalosti sa však rozbehli rýchlejšie, než si ktokoľvek vedel predstaviť. Určovali ich ľudia stvorení okamihom vzdoru, nie tajné služby. Vo vnútri štátostrany zavládla panika, namiesto slabého Jakeša zvolila bezperspektívneho Karla Urbánka. Rozhodujúcim zlomom vzbury bolo, keď sa opozícia prebojovala - a stalo sa to práve v Bratislave - do televízie.

V podstate hovoríte, že ŠtB si sama želala zmenu pomerov u nás.

Zjavne v nej boli skupinky „úkolované" KGB, aby konali v zmysle perestrojkových projektov Kremľa. Hovoria o tom aj Jakeš a ďalší komunisti v pamätiach. Politici, ktorí vzišli z okupácie 1968, videli v Gorbačovovi nepriateľa. Vo vzduchu totiž visela otázka, kedy perestrojka oživí tých, ktorých oni pochovali do politických hrobov. Čo bola perestrojka? Reforma. A čo glasnosť? Nič iné ako obmedzenie cenzúry. Toto všetko sme tu mali už v roku 1968. Naši „totalitári" boli zhrození. Najlepšie vedeli, že režim neznesie žiadnu skutočnú reformu a otvorenosť.

10.jpg

KSČ totálne zbabrala scenár generála Lorenca

Potom do istej miery popierate tézu, že novembrová revolúcia prišla zdola.

Ale kdeže! Intriga ŠtB s údajne mŕtvym študentom určite nemala skončiť zrušením ŠtB či moci KSČ. Ja len odmietam tabu, ktoré je okolo 17. 11. 1989. Tak ako ja, to zhodnotila aj prvá Komisia 17. novembra, kým do výsledkov nezačali zasahovať politické záujmy. Rovnako to zhodnotili dvaja študenti v knihe Polojasno, ktorí boli skúmaním udalostí poverení ich revolučnými organizáciami. Prečo by sme mali popierať, že demonštráciu v Prahe sa policajti nesnažili rozohnať ako vždy predtým? Chceli ju zneužiť na svoje plány.

Z toho predsa vyplýva, že ŠtB de facto akcelerovala demokratizačný proces u nás.

Totalitná donucovacia mašinéria mala s touto režimom povolenou demonštráciou iný plán. Ten sa jej ale zrútil v okamihu, keď sa do hry zapojila prebudená verejnosť a nová opozícia, zrodená ako reakcia na brutalitu režimu. O tom všetkom by mohli otvorene hovoriť priami aktéri, predovšetkým generál Lorenc. Jeho scenár KSČ totálne zbabrala. Aktivita tajných služieb pri týchto udalostiach nám signalizuje, že Sovietsky zväz považoval neschopnú garnitúru, ktorú zosobňoval - dovoľte mi tú neslušnosť - hlupák Jakeš, za ohrozenie svojich mocenských záujmov v strednej Európe.

To ste mu ešte polichotili.

(smiech) Preto hľadal riešenie - výmenu Jakeša. Ústredný výbor KSČ sa ale zachoval ako gerontokratický klub, jednoducho nebol schopný naplniť očakávania Moskvy. My sme túto situáciu využili, dokonca sme zorganizovali generálny štrajk, čo bola v totalitnom systéme úplne neskutočná predstava. Nikdy predtým si na to opozícia netrúfla.

Tento model nebude po vôli konšpirátorom, ktorí sú presvedčení, že revolúciu organizoval a riadil Západ.

Skúmaniu vtedajšej situácie sa venujem už nejaký ten čas, a zdá sa mi, že také Anglicko a USA boli vývojom v Nemecku - a vzápätí u nás - zaskočené. Rúcanie Berlínskeho múra bolo rúcaním mocenskej architektúry, ktorá vzišla v povojnových dohôd víťazov. Na nich bola ukotvená stabilita Západu. Európa vtedy predstavovala sklad plný rakiet s jadrovými hlavicami, preto by Západ nebol riskoval. Zmenu systému realizovali tunajší ľudia.

11.jpg

Nehlásali sme tretiu cestu, ale demokratizáciu bez prívlastkov

Bolo treba do procesu zmeny pripustiť v takej miere aj angažovanie sa komunistov - takzvaných „šesťdesiatosmičkárov"? Stále mali pred sebou vidinu socializmu s ľudskou tvárou, požiadavkou doby však bola zmena režimu, nie jeho reformovanie.

Tá otázka má v sebe niekoľko nejasností. Prečo máte pocit, že tí ľudia viedli revolúciu, alebo že mali v tých dňoch rozhodujúci vplyv?

Nič také som nevyslovil, hovoril som o ich angažovaní sa.

VPN založila generácia, ktorá politicky nemala s rokom 1968 nič spoločné. Výnimkou boli páni Šimečka a Kusý, vylúčení komunisti, potom aj politickí väzni a disidenti. Ich legitimitu vtedy nemohol nikto z nás spochybňovať. Podobný stav bol v Prahe, alebo aby som bol presnejší - v Havlovej skupine. Aj tam prevažovala nová opozičná generácia. Preto sme nehlásali žiadnu tretiu cestu, ale demokratizáciu bez akýchkoľvek prívlastkov, s trhom, slobodou a podnikaním. Nemyslím si, že by prítomnosť o generáciu starších odporcov režimu bola niečo zdeformovala.

Vychádzal som predsa z toho, čo ste mi povedali v rozhovore pred dvomi rokmi - že šesťdesiatosmičkári boli presvedčení, že zmena sa má odohrávať v ich réžii najmä preto, že mali vo svojich radoch Alexandra Dubčeka.

Áno, ale tento zámer sa im mohol podariť až po rozvrate vedenia VPN. Vtedy sa dostali k slovu tí, ktorých spomínate, teda komunisti z roku 1968. Neskôr tvorili jadro odštiepeného HZDS. Tento proces však mohol nastať, až keď som bol odstránený z vedenia VPN.

Chcete si pomôcť hlúpou barličkou "po bitke je každý generál"?

Mnohí si dodnes myslia, že ste sa mali tvrdšie porátať s normalizačnými komunistami. Dnes by možno ani oni, ani ich pohrobkovia, nezamorovali túto spoločnosť.

Novembrová VPN navrhla spoločnosti riešenie a ja som presvedčený, že jediné možné.

Aké?

Na Slovensku žilo viac ako pol milióna členov strany, pričom drvivá väčšina z nich nepáchala žiadne zločiny. Členstvo v KSČ pre nich bolo cestou ku kariére alebo k nejakým výhodám. Môžete to nazvať oportunizmom, trebárs aj morálnym relativizmom a zlyhaním, ale to všetko sú etické otázky, do ktorých sa štát, ak je demokratický, nemá čo starať.

To je alibistické vyjadrenie, pretože sa nepýtam na diskvalifikáciu radových členov strany, ale papalášov, ktorí vedome škodili ľuďom.

Ešte som neskončil, to bola iba prvá téza - radoví komunisti neboli našimi nepriateľmi. Druhou tézou VPN bolo prerušenie personálnej kontinuity režimu, teda odstavenie komunistov, ktorí niesli politickú zodpovednosť za nedemokratický režim.

To boli všetci tí Šalgovičovia, Colotkovia, Kapekovia, Indrovia a im podobní?

Áno. Ľudia, ktorí boli profesionálnymi politikmi pred revolúciou, nemohli reprezentovať nových demokratov. O ich výmene mali rozhodnúť najmä prvé slobodné voľby. Treťou témou bolo posudzovanie individuálnej viny. VPN hlásala, že tí, ktorí páchali zločiny, či už ako príslušníci silových zložiek, sudcovia, prokurátori a podobne, majú byť braní na zodpovednosť. Povedzte či dnes, s odstupom takmer dvadsiatich rokov, vidíte voči tomuto programu inú alternatívu. Teda ak si nechcete poslúžiť nejakou hlúpou barličkou v duchu „po bitke je každý generál".

Kladiem otázky, nie alternatívy. Okrem toho, mne ani neostáva iné ako pýtať sa ex post.

Bárs aj buďte generálom po bitke a povedzte mi inú alternatívu!

5.jpg

Je to povera Fedora Gála a Františka Mikloška

Minimálne sa spýtam, z akého dôvodu bolo treba tolerovať, že vládu bude viesť komunista Milan Čič, teda minister spravodlivosti z dôb socializmu. Prerušenie kontinuity? Veď už v januári 1990 to bol v rebríčkoch pomaly najpopulárnejší politik u nás.

Pri tejto povere vychádzate z tvrdení Fedora Gála, ktorého sociologické prieskumy nepovažujem za veľmi spoľahlivé, neboli štandardné.

Nevychádzal som zo slov Gála, ale z tvrdení Františka Mikloška.

Áno, tvrdieva to aj pán Mikloško. Hovoria to ľudia, ktorí proti názoru väčšiny členstva VPN presadili cez Koordinačné centrum účasť niektorých funkcionárov z totalitnej nomenklatúry na kandidátke do volieb v roku 1990. Tam VPN stratila svoju nevinnosť, ba horšie - dopustila sa politickej chyby. Jej poslaním malo byť prerušenie moci komunistických politikov, nie ich prevezenie do éry novej demokracie. Predstavte si, že by ste dnes vyhrali voľby nad súčasnou garnitúrou. Kto a prečo by vo funkcii ponechal trebárs ministra Harabina? Je niečo neprimerané, ak som chcel, aby VPN nezastupovali, prinajmenej po slobodných voľbách, tí, ktorých sme v novembri 89 odstavili?

Prečo ste umožnili, aby boli komunisti už v dočasnej vláde pred voľbami?

Kto kladie takúto otázku, zabúda, že komunisti u nás neustupovali od moci dobrovoľne ani ochotne. A že parlament pozostával iba z komunistov. Ako by tá naša vláda vládla? Možno by jej neprešiel ani vládny program. Dokedy by komunisti váhali s odvolávaním našich ministrov? Vari by sa nenašli dôvody? Takémuto parlamentu VPN nemohla dôverovať, preto ani nemohla prevziať vládu. Bola tu, samozrejme, aj otázka radikálneho kroku - nejakej formy rozpustenia parlamentu. To si ale neprialo Občianske fórum.

Súvisel s tým všetkým fakt, že ľudia revolúcie nemali skúsenosti s riadením štátu a preto jednoducho komunistov na rôznych postoch potrebovali?

V štáte, ktorý má všetky štruktúry obsadené členmi totalitnej strany, je výmena moci veľkým problémom. Treba si uvedomiť, že všetky veci v hospodárstve aj ekonomike sa rozhodovali administratívne, cez štruktúry KSČ. A súčasne, že notoricky zlyhávali - od zásobovania toaletným papierom až po mandarínky.

Dagmar Bollová práve prevrátila oči a zopakovala, čo povedala mne - že z vás urobili konzumenta, pre ktorého je základom života jedlo a papier na utretie zadku.

(smiech) V každom prípade preberanie moci v podmienkach totality prinášalo pre VPN hrozbu, že bude musieť s komunistami vstúpiť do akejsi koalície. Necítil som, že by nás námestie k tomu legitimizovalo, aj preto sme chceli slobodné voľby čo najskôr. Noví demokrati vtedy, keď sa rekonštruovali vlády, nemali legitimitu. Uvedomovali sme si to, a preto sme prechodnú vládu nepovažovali za svoju. Je chybou, že voľby neboli čím skôr, napríklad už v januári.

6.jpg

Občianske fórum sa tajne poza naše chrbty dohodlo s komunistami

Boli až v júni? Prečo?

Hlavnou udalosťou, formujúcou dianie u nás po páde režimu bolo, že Občianske fórum v Česku urobilo za naším chrbtom tajnú politickú zmluvu s KSČ. Jej existenciu potvrdili neskôr protagonisti OF, aj relevantní historici, ktorí mali k dispozícii archívy a výpovede aktérov. Súčasťou tej zmluvy bol podľa všetkého napríklad obsah zmien ústavy, takzvaná malá novela z januára 1990. Vtedy Federálne zhromaždenie rozhodlo o júnovom termíne volieb, súčasne do nich legalizovalo KSČ ako jednu z „rozhodujících sil". Neprišlo k odobratiu jej majetku, OF sa dokonca hneď v januári stiahlo z podnikov a zrušilo si hlavnú oporu - štrajkové výbory. Voľby sa vypísali na najvzdialenejší možný termín. Neskôr to už ani nešlo, lebo keby ich chceli až na jeseň, protestovala by VPN aj aktivisti z OF, ktorí v tých mesiacoch nemali kvôli rozpornej politike svojho vedenia ďaleko od vzbury.

Prečo by OF malo záujem odďaľovať voľby? Veď bolo na vrchole popularity.

O oddialenie šlo predovšetkým KSČ. Každý získaný deň pre ňu znamenal vzďaľovanie sa od jej historického krachu.

Ešte raz - prečo by na takúto hlúpu hru naleteli ľudia z OF?

OF v týchto tajných rokovaniach zastupoval Václav Havel, KSČ zase Marián Čalfa. Obsah ich dohôd sa snaží objasniť napríklad historik Jiří Suk v knihe Labyrintom revolúcie, v ktorej uvádza konkrétne citáty o tom, ako si Havel predsavzal túto dohodu utajiť pred nami, aj pred celou verejnosťou. KSČ mu výmenou za ňu poskytla hlasy vo voľbe prezidenta.

Vlastne hovoríte, že Václav Havel zámerne odkladal demokratické voľby kvôli vlastnému korytu.

To netvrdím. Vtedajšiu situáciu treba vnímať z celkového pohľadu. On bol presvedčený, že spôsob jeho zvolenia za prezidenta je nevyhnutný. Škoda, že sa o tom neodhodlal poradiť trebárs so mnou - boli sme predsedovia dvoch partnerských revolučných hnutí. A iste si pamätal to, že nebyť VPN, v OF by v decembri 1989 nepresadil svoju kandidatúru na prezidenta. Bol aj naším prezidentom, čakal som, že to prejaví.

7.jpg

Havel zvolil cestu na post prezidenta, ktorá patrí do kategórie horších

Beriete to z jeho strany ako podraz?

Nehodnotím ho. Bolo to jeho politické rozhodnutie. Čoskoro zaň prišli dôsledky. Žiaľ, dopadli na všetkých nových demokratov.

Hovoríte, že sa komunistami dohodol poza chrbát VPN, takže vás v podstate oklamal, nie?

Takto by to mohla vnímať vtedajšia VPN. Ja sa politiku snažím nebrať ako osobnú vec, hoci Václava Havla som v roku 1989 považoval za blízkeho človeka.

Opýtam sa teda inak - bolo to jeho zlyhanie?

Z neskúsenosti a pod vplyvom ľudí z jeho okolia prijal cestu k prezidentskému postu, ktorá patrí do kategórie tých horších.

Ak podľa vás robil tajné dohody s komunistami kvôli zvoleniu za hlavu štátu, ide o kšeftovanie s postami, nie?

To sú vaše slová. Svoje zvolenie vnímal Havel ako míľnik demokratizácie krajiny. Tak sme to koniec koncov vtedy vnímali aj my. On sám musí vysvetliť, prečo pri tom urobil veci, ktoré sám považoval za také sporné, že mali zostať utajené. Vysvetleniu sa dodnes vyhýba. Nikdy nenapísal pamäte, odmieta stretnutia s historikmi, nezúčastnil sa ani stretnutia OF, ktoré robilo takzvanú „oral history", v rámci ktorej sa zaznamenávali autentické výpovede jednotlivých aktérov revolúcie. Treba však dodať, že mnohé je zaznamenané na páskach, a že napríklad archív OF je - na rozdiel od archívu VPN - prístupný. Václav Havel by mal ale i tak prehovoriť.

Kedy ste zistili, že Havel konal poza váš chrbát?

Bol som pozvaný na jeho voľbu, ktorá na prekvapenie prebehla aklamačne, čo nie je práve demokratický postup. Ešte viac ma šokovalo, že Havla zvolili komunisti jednomyseľne. Cestou domov som napísal fejtón do periodika Verejnosť (tlačené médium VPN, neskôr z neho bol denník, pozn. autora), v ktorom som sa čitateľom zveril, že vôbec nechápem, čo sa v Prahe stalo. Fakty z pozadia som nepoznal, ani ich nebolo ako zistiť. Až po rokoch Petr Pithart priznal, ako sa dosiahla oná jednohlasnosť. To, že s dohodou s komunistami nebol oboznámený nikto zo Slovenska, som si overoval aj u Jána Čarnogurského. Pithart totiž napísal, že o dohode vedel zo Slovákov práve on. Čarnogurský to poprel. Mali sme to však vedieť najmä my vo VPN, ktorí sme Havla podporovali ako kandidáta na prezidenta aj proti tlaku vplyvnej časti OF. Boli by sme ho varovali.

Prečo iní pamätníci ako Fedor Gál či Peter Zajac opisujú rovnaké obdobie inak?

Prečítajte si zistenia historikov, dokumenty, prepisy nahrávok protagonistov a porovnajte ich s názormi toho či onoho. Názor si urobíte sám.

Podľa vás klamú?

Ak niekto spochybňuje skrytú dohodu medzi Havlom a Čalfom, potom spochybňuje výskumy historikov, ktorí mali k Havlovi blízko, a tiež tvrdenia Petra Pitharta, ktorý bol jeho nástupcom vo vedení OF a jeho najbližším dôverníkom.

Havel chcel pôvodne absolútnu amnestiu

Havlovi sa vytýka skôr niečo iné - amnestia v takom rozsahu, že sa z väzenia dostali aj neskutoční gauneri, ktorí v krátkom čase napáchali strašné zločiny. Ako ju hodnotíte?

Tie okolnosti si pamätám a pre jeden raz ich môžem opísať podrobnejšie. Po skončení voľby prezidenta som sa vyrovnával s tým, čo sa udialo. Nepripúšťal som si, že by Havel predo mnou niečo skrýval, ale racionálne zdôvodnenie chýbalo. Po voľbe sme boli na omši a odtiaľ sa malá zostava vybrala do priestorov, ktorých posledným obyvateľom bol Gustáv Husák. Keďže sme boli ja aj Havel väzňami jeho éry, iste chápete, že to boli veľmi zvláštne chvíle. Málokedy sa stáva, aby politickí väzni „dobyli Hrad". Prezreli sme si miestnosti, priniesli nám kávu, nový prezident sa rozhovoril o svojich plánoch. Ja som naliehal, aby nezabudol, že má prísť do Bratislavy, jeho kampaň potrebovala najmä VPN, ktorá bola jedinou zo slovenských politických síl, čo ho presadzovala. Proti boli dokonca niektorí slovenskí disidenti a chartisti - šesťdesiatosmičkári.

Logicky, lebo fandili Dubčekovi.

Preto bolo dôležité, aby sa Havel aspoň dodatočne uchádzal o podporu slovenskej verejnosti. Bol tu pomerne neznámy, ľudia ho nemali možnosť stretnúť ani vidieť. Bolo namieste očakávať, že jeho prvá cesta povedie k nám, kde predstaví svoju víziu demokratizovania federácie a riešenia problémov, stojacich pred Slovenskom. Pripomínal som mu tiež, aby sa v novoročnom prejave zmienil o tom, že jeho prezidentovanie potrvá iba do leta 1990 a potom podporí kandidáta zo Slovenska. Sám tvrdil, že si to želá, zaväzovala ho k tomu aj naša vzájomná dohoda. Novoročný prejav bol najvhodnejším momentom, aby tieto veci zverejnil.

Prečo vlastne VPN podporovala Havla a nie hneď Dubčeka?

V období neistoty predstavoval Dubček určité riziko z hľadiska veku a postojov. Nová vlna demokracie bez prívlastkov bola preňho istým šokom. Akokoľvek sa ju snažil pochopiť, bol z inej doby. Stále tu bol možný zásah strednej skupiny sovietskych vojsk. Hrozbou bolo aj skratové konanie niekoho z veliteľov našej armády alebo polície, aké sa pár dní predtým odohralo napríklad v Rumunsku. Tam strieľali do davu z vrtuľníkov. Pre podobné krízové situácie bol lepšou voľbou Havel.

Ako to súvisí s amnestiou?

Havel sľúbil skorú návštevu v Bratislave, čo sa, žiaľ, nestalo. Dohadovali sme tiež ustanovenie viceprezidenta pre Slovensko. Vtedy s veľkou vervou vytiahol aj tému amnestie. Povedal, že si praje absolútnu amnestiu, pochopil som, že ráta s nulovým počtom ľudí vo väzniciach.

8.jpg

Havel tvrdil, že ohľadne amnestie ide o provokáciu, sprisahanie a podraz

Prosím?

Oponoval som mu. Pripomenul som, že politických väzňov už predtým prepustil Husák, a že komunistami budovaný sociálny systém jednoducho vôbec nie je pripravený na inváziu prepustených. Tí ľudia často nemali kde bývať, nemali žiadnu hotovosť, mnohí nemuseli byť v poriadku psychicky. Havel moje argumenty prijal s tým, že amnestiu okreše a nebudú prepúšťaní žiadni vrahovia. Týkať sa mala najmä delikventov, ktorí mali na krku postihy za činy z nedbanlivosti. Súčasťou dohody bolo aj to, že amnestia nesmie prebehnúť v jeden deň, ale postupne - v rozmedzí najmenej troch týždňov, aby národné výbory dokázali prepustených skontaktovať a riešiť.

Von však šli aj gauneri.

Amnestia Václava Havla totiž prebehla inak. Keď som mu kvôli tomu telefonoval, povedal mi len, že šlo o konanie poza jeho chrbát a že to vníma ako provokáciu, či sprisahanie. Nemal som si to ako overovať.

Dnes mu tie slová veríte?

Nemôžem sa k tomu vyjadriť, kým neuvidím interné dokumenty z rezortov vnútra a spravodlivosti. Nevylučujem, že naozaj nebol splnený jeho prezidentský výnos. Prezident mi tvrdil, že ho ktosi podrazil.

Potom je záhadou, prečo to nikdy nepovedal verejne, a prečo vtedy nezakročil. Vedieť v pozícii prezidenta, že niekto nerešpektoval jeho výnos a nekonať... dosť čudné, nie?

Tvrdil mi to, čo som vám práve povedal. Pre VPN to bola pohroma.

Hovoril vám, kto má byť za tým sprisahaním?

Vravel, že bude trestať a prepúšťať, že nájde vinníkov a spraví opatrenia. Václav Havel sa však k amnestii a k údajnému sprisahaniu pri jej realizácii - pokiaľ viem - verejne nevyjadril. So súdmi na jeho adresu teda budem opatrný.

Ľahké je súdiť pohraničníka, ktorý do mňa strieľal, ale čo tí nad ním?

Dodnes sa vám vytýka údajná spolupráca s ŠtB, ktorá sa na vás vytiahla práve po revolúcii. Ako to bolo?

Išlo o politický zápas vo vnútri VPN. Po rokoch vysvitlo, že tajným rozkazom federálneho ministra vnútra Sachera sa lustrácie mali týkať iba tých kandidátov, ktorí do leta 1990 neboli kooptovaní za poslancov, a neboli ani členmi dovtedajších vlád a vedenia parlamentu. To znamená, že na to, aby som mohol byť vylustrovaný vo voľbách v roku 1990, by ktosi musel prelomiť rozkaz ministra vnútra, ktorý ním zablokoval mená nových politikov pred lustrovaním. Moja funkcia predsedu VPN a prvého podpredsedu parlamentu ma mala - bez môjho vedomia - pred týmto procesom ochrániť. Niekto však rozhodol inak. Žiaľ, ani ja, a ani verejnosť vtedy netušila, že lustrácie prebiehajú od začiatku falošne.

Niekto vás asi chcel odstaviť. Kto a prečo?

Predtým treba otvoriť dve iné otázky. Prvá je, že aby mohol niekto niekoho obviniť z udavačstva, mal by mať dôkazy. Druhá znie, že na to, aby sa niektorí disidenti so záznamom ŠtB podhodili verejnosti ako hlavní vinníci totality - skôr než samotní eštebáci, komunistickí vládcovia, sudcovia a prokurátori, zamotaní do politických procesov - musel existovať politický záujem. Normálne by sa predsa hľadanie vinníkov za totalitu začalo z celkom iného konca, a môže byť, že by aj niečo konkrétne prinieslo. Tí, čo ten režim tvorili a držali pri živote, sa zodpovednosti vyhli, hoci zodpovedajú za oveľa vážnejšie veci, ako nejakí „pomáhači".

Tí „pomáhači" nejednému dopomohli k tomu, aby zahučal vo väzení, prípadne prišiel o prácu.

To je pravda, ale ak si predstavíme chobotnicu totalitnej moci, udavači boli jej posledným a najúbohejším článkom. Nerozhodovali, kto bude ako potrestaný, rozhodnutia aj represálie robil politický a donucovací aparát, ktorý zostal úplne 12.jpgmimo všetkých zverejňovaných zoznamov. Neospravedlňoval som a neospravedlňujem udavačov, boli odpornou stránkou bývalého režimu, ale mocensky bezvýznamnou.

Poviem to na príklade - ľahké by bolo odsúdiť pohraničníka, ktorý do mňa kedysi strieľal. Po revolúcii som dokonca dostával otázky, prečo ho nezažalujem, či ho nechránim a podobne. On bol maturant z Prahy, ja zo Slovenska. Jeden devätnásťročný strieľal do iného devätnásťročného, lebo ho navliekli do uniformy, vtlačili mu do rúk samopal vzor 58 a povedali, že ak ma pri úteku nedostane, zahučí na 18 mesiacov do Sabinova. Pýtam sa - on má byť súdený? V dobe prvej „agentománie" mi robilo problémy vysvetliť ľuďom, že nebažím po takej pomste. Kde je zodpovednosť tých, čo tomu vojačikovi vnútili zbraň?

Čo robiť s tým, že pred časom prezident Gašparovič vyznamenal dôstojníka, ktorý kedysi zodpovedal za úsek železnej opony na Devíne, keď tam bola zabitá nie celkom príčetná občianka? Hoci vojaci mohli vidieť, že sa správa čudne, v zmysle prísnych rozkazov ju zastrelili. Takéto pokyny vtedy realizoval dôstojník, ktorý je dnes držiteľom najvyšších ocenení Slovenskej republiky. Takto absurdne u nás odpovedáme na otázku viny. O tej by nemali rozhodovať strany, diskutovať a hľadať konsenzus musí verejnosť.

Nezlyhali v tomto náhodou aj novembrové elity? Práve tie - a medzi nimi aj vy - mohli ten proces naštartovať.

Politici, ktorí spustili lustrácie, nemali za cieľ spravodlivosť. Sledovali len vlastné, politické ciele. Zoznamy federálneho rezortu vnútra boli ich zbraňou. Niektoré mená sa vďaka nim škandalizovali, iné skrývali, či dokonca vymazávali, prepisovali...

...niektorí si ich dali vytrhnúť a priniesť, trebárs z Tisovej vily v Trenčíne.

Presne. Spoľahlivosť tých evidenčných záznamov je teda chatrná a žiadny poctivý historik nepotvrdí ich neomylnosť.

ŠtB som klamal pri každej príležitosti

Vráťme sa k vám, pretože nejaký papier vytiahli aj na vás.

O mojej údajnej spolupráci som sa už narečnil až až. Môj zväzok na ÚPN nie je, čo tam nevedia nijako vysvetliť. Žiadal som, aby sa začalo vyšetrovanie pre krádež, ÚPN však nekonalo. K obsahu zmiznutého zväzku sa za takých okolností nedá vyjadrovať.

Určite však viete, či ste niečo podpisovali.

Podpisoval som desiatky výsluchov, sľubov mlčanlivosti a rôznych prehlásení. ŠtB som klamal pri každej príležitosti. Boli ľudia, ktorí voči nej zvolili stratégiu, že hovorili, pokiaľ to len išlo, pravdu. Iní vraveli polopravdy. Ďalší ju viac či menej odvážne klamali. Ja som totalitnú tajnú políciu klamal. Nerobil som si o nej ilúzie ani vtedy, keď so mnou jednali slušne, o tri minúty ma mohli tí istí začať mlátiť. Zažil som oboje, takže ŠtB pre mňa bola organizáciou štátneho teroru, a ja ako človek s holými rukami som si nárokoval plné právo klamať ju a hájiť tak svoju slobodu a život.

Aký papier teda na vás vytiahli?

Zrejme jeden z tých, ktorými som klamal ŠtB, aby som mohol vyvíjať protištátnu činnosť. Podľa výpovedí ľudí, ktorí ten zväzok mali v rukách, sa jednalo o situáciu, keď som sa klamaním ŠtB na krátku dobu dostal k pasu. Do roka sa ale odhalila jedna z mojich protirežimových akcií. Eštebák, ktorý ma mal v náplni práce, bol za to potrestaný, dokonca vyhodený zo zamestnania. Prípad prevzal iný, ale ani ten sa nehrnul zrušiť moju evidenciu za spolupracovníka. Bola to ich obživa. Zrušeniu evidencie pomohol až ďalší škandál, keď nás spolu s Milanom Šimečkom zatkli na poľských hraniciach pri pašovaní materiálov Solidarity. Kauza presiahla naše pomery, prišli dôstojníci z Prahy a tí zrejme zatrhli evidenciu agenta, ktorý namiesto spolupráce koná opak. Potrestali aj druhého dôstojníka ŠtB, ktorý ma mal na starosti. Dostal som nových vyšetrovateľov, odvtedy som bol v evidencii nepriateľov režimu.

13.jpg

Fedor Gál nesie zodpovednosť za neférové lustrácie

Prečo ste na to, že to na vás niekto môže vytiahnuť, vopred neupozornili kolegov z VPN?

Kto vie vopred, že má byť falošne obvinený? Navyše, vtedy nik z nás nepočul o nejakom lustrovaní. Keď Fedor Gál nastolil požiadavku lustrovať už odovzdanú kandidátku, VPN na to určila pravidlá. Tie hovorili, že za človeka, spolupracujúceho s ŠtB, sa považuje iba ten, kto od nej preberal peniaze, alebo ten, o kom svedčia ním vyhotovené udania. A ešte aj v takom prípade sa VPN zaviazala, že podozrivému zo spolupráce umožní nahliadnuť do zväzku ŠtB, vypočuje si vysvetlenie, až potom rozhodne. Keby sa VPN týchto pravidiel držala, nebol by som obvinený ja, ani celý rad iných.

Kto to vymyslel? Gál?

To sa spýtajte jeho. Z toho, čo o lustrovaní napísal, sa zdá, že bol tým, kto niekomu naletel. Faktom je, že ako šéf lustračnej skupiny nesie zodpovednosť za porušenie pravidiel VPN pri lustrovaní. Aj jeho osobným prispením lustračná skupina vyškrtala z kandidátky aj dôverníkov a kandidátov spolupráce s ŠtB. Čiže - ak to mám odľahčiť - ak by bol na našej kandidátke Václav Havel, nemal by mať u našich lustrátorov šancu.

Lustračná skupina tak odstránila temer každého štvrtého kandidáta VPN. Svojou cťou doplatili aj tí, ktorí nechceli ísť do politiky, prepožičali nám len svoje slávne mená, pričom na kandidátke obsadili nejaké stodvadsiate miesto. Lustrátori z VPN sa im za podporu kandidátky „odplatili" ponížením, aké im nemohla uštedriť ani všemocná ŠtB. Snem VPN, šokovaný vylustrovaním toľkých kandidátov, zaviazal po voľbách VPN, aby skúmalo pravdu o evidovaných a odčinilo napáchané chyby. Nové vedenie, ktoré riadilo hnutie po mojom odchode, toto uznesenie ignorovalo.

Kto vás chcel odstaviť? Budúci šéf VPN?

To je otázka na neho.

Fedor Gál s Vladimírom Mečiarom sa podieľali na trestnej činnosti

Týmito informáciami totiž operoval aj Vladimír Mečiar.

Ten nimi podľa všetkého operoval už pred prvým marcom 1990, a Fedor Gál sa po cca 15 rokoch priznal, že ich od neho dostával tiež. A to už v marci, teda skôr, než sa zostavila kandidátka VPN. O svojich poznatkoch získavaných od Mečiara vtedy nepovedal nič ani mne, ani vedeniu VPN.

Možno treba pre objasnenie dodať, že ak sa Mečiar s Gálom delili o nelegálne získané tajné informácie z federálneho Ministerstva vnútra, podieľali sa na trestnej činnosti. Mečiar bol za to neskôr vyšetrovaný parlamentnou komisiou, vedenou poslancom Javorským. Tá preukázala, že disponoval archívnymi dokumentmi, na ktoré nemal nárok. Kauza bola predostretá generálnemu prokurátorovi, ktorým bol dnešný prezident Gašparovič. Nemalo to žiadnu konzekvenciu. Možno i preto, že v tom nebol sám.

Stále mi uniká pointa, prečo sa vás chcel Mečiar zbaviť a posúval materiály Gálovi.

Vaše dedukcie prenechám na vás.

To nie je dedukcia, len skrátený popis toho, čo ste doteraz hovorili.

Ja som sa odvolal na vyjadrenie Fedora Gála, ktoré zverejnil denník SME v roku 2005. Kto čo i len trochu rozumie politike, vie čo značí, ak môj kolega z hnutia VPN zatajil existenciu záznamu ŠtB k mojej osobe v dobe, keď som vstupoval na kandidátku VPN. Sácal tým mňa aj celú VPN do priepasti. Prečo? Motivácie jednotlivých aktérov môžu objasniť iba oni.

Neverím, že motív konania „vépéenkárov" nepoznáte.

Zistenia, ktoré som nazhromaždil, ešte opriem o ďalšie svedectvá, a verím, že do roka dokončím knihu o týchto rokoch. Drvivá väčšina aktérov stále žije, skúmanie sa mi darí. Mrzí ma, že sa mi na túto tému nepodarilo stretnúť s Václavom Havlom, ale už sa o to ani veľmi nesnažím, keďže sa to nepodarilo ani renomovaným historikom, s ktorými nemá Havel žiadny politický spor.

Nitky teda môžu viesť až k Havlovi?

Vravím, že robím rozhovory s aktérmi tých udalostí. Odmietam kohokoľvek paušálne posudzovať, či už ide o Gála alebo Havla.

3.jpg

Bol som prekážkou pre Občianske fórum

Realitou je, že práve vytiahnutie vašej údajnej spolupráce s ŠtB zásadne zmenilo vašu politickú kariéru a ovplyvňuje ju v podstate dodnes.

Moju, ale aj príbeh VPN. Vo vedení VPN sa týmto spôsobom zviedol boj, pričom jedna frakcia užšie spolupracovala s OF, a prostredníctvom archívov realizovala niektoré jej zámery. Po lustráciách táto frakcia prevzala nad VPN plnú kontrolu. Nakoniec sa jej politika skončila nešťastne.

Prečo podľa vás VPN rešpektovala dohody, ktoré s komunistami urobilo OF?

Príliš podľahla záujmom OF. V Prahe zasa mylne uverili, že slovenské hnutie je možné si podriadiť tak, aby to volič nezbadal. Neprinieslo to žiadny prospech ani VPN, ani československým vzťahom. Tie mohli existovať na báze partnerstva, nie podriadenosti.

Aby sme to uzavreli - prečo vás teda chceli odstaviť?

Už som to povedal - predstavoval som hnutie, ktorého existencia sa zdala byť pre OF komplikáciou, pričom sa mylne domnievalo, že VPN môže prežiť premenu na subjekt, ktorý nebude robiť svojprávnu politiku. Bolo to vlastne - ako sa vtedy hovorievalo - hlboké nedorozumenie.

Takže predsa len vás chceli odstaviť Česi z OF?

No, boli tu iste aj osobné animozity v mojom okolí, aké v politike bežne vznikajú. Neskôr som zistil, že kde komu som sa zdal potom, keď už nešlo o krk, neschopným, autoritatívnym, alebo príliš na výslní. Vy sám ako novinár ste predsa svedkom množstva intríg v politických stranách. Odhliadnuc od toho, že poniektorí organizátori lustrácií boli predtým mojimi priateľmi, na tej kauze by ma vlastne nemalo nič prekvapovať. Že v politike vznikajú frakcie a boje nielen kvôli názorom, ale aj ctižiadostivosti, je bežné.

Milan Kňažko by na poste viceprezidenta nerobil hanbu

Fedor Gál predsa vtedy hovoril, že neplánuje ostať v politike. Mnohí politici VPN priznávali, že len pripravujú pôdu a potom sa stiahnu.

Václav Havel tiež tvrdil, že nechce byť prezidentom a nakoniec bol najdlhšie úradujúcim v Európe, dokonca jediným, čo stál na čele dvoch štátov. To je ľudské.

Kto vytvoril dvojicu Kňažko - Budaj pre moderovanie mítingov na námestí SNP v Bratislave?

V kontexte problémov, o ktorých sme doteraz hovorili, je to podružná vec.

Ale zaujíma ma to.

Kňažko síce nebol dlhoročným disidentom, ale jeho charakterové vlastnosti ho odlišovali od iných hercov, pretože rozpoznal rolu, ktorú mu história ponúkla a zhostil sa jej so cťou. Pred novembrom ma zaujal odvahou vrátiť režimu titul. Urobil som s ním rozhovor pre samizdat Ochranca prírody, a v novembri som s ním rátal vo vedení VPN. Keby Havel dodržal dohodu o tom, že Československo bude partnerskou federáciou s funkciami prezidenta aj viceprezidenta, Kňažko by bol viceprezidentom. S tým aj odchádzal do Prahy. Iste by nám v tej funkcii neurobil hanbu.

O Kňažkovi to tvrdíte napriek tomu, že dlho podporoval Mečiara, hoci už každý musel vidieť, že jeho metódy sú zvláštne a bežne nehovorí pravdu?

To je zmätená charakteristika.

9.jpg

Vedenie VPN bolo ako politbyro

Je pravdivá. Kňažko dokonca v marci 1991 verejne v STV klamal, že VPN chce Mečiarovi cenzurovať televízny prejav.

V partajných sporoch sa bežne používajú - a aj sa odvtedy použili - ostrejšie slová a silnejšia demagógia. Kňažko hovoril v STV o tom, ako to celé videl. Nemal som najmenší dôvod mu neveriť. Tobôž, keď to isté potvrdil aj riaditeľ televízie. Keby ste vedeli viac o fungovaní vedenia VPN počas a po lustráciách, možno by ste sa ani vy nevzpierali, ak ho niekto nazve politbyrom.

Vážne porovnávate vedenie VPN s komunistickým politbyrom?

Politbyro sa ako stranícky orgán povyšovalo nad exekutívne aj parlamentné inštitúcie štátu. Aj v demokracii platí, že ak chce partajný orgán riadiť vládu, nie je to demokratické, ale politbyrovské.

Vráťme sa k tomu, ako ste sa dostali k moderovaniu mítingov.

Kňažko sa legitimizoval svojimi schopnosťami a silným ťahom, ktorý bol vtedy cennou devízou. Dnes je bežné, že ľudia sú draví, aktívni, ale v tom čase boli najmä vystrašení a pasívni. Ja som bol dlhoročným odporcom režimu a mal tak dôveru vo svojom okruhu ľudí. Kňažko sa doň včlenil napriek rozdielnemu životnému príbehu - disidenti boli desaťročia občanmi druhej kategórie, Milan naopak. Bol totiž známym hercom, donedávna hýčkaný režimom. Ale už niekoľko mesiacov pred novembrom dal režimu z vlastného rozhodnutia zbohom, potom bol otvorene na našej strane a veril v náš spoločný program. Dvojica pre moderovanie mítingov teda vznikla úplne prirodzene.

Je dobré alebo zlé, že dnešné deti a mládež v podstate netušia, o čom bol november 1989?

Aj dobré, aj zlé. Keby ich v každodennom živote trápila nesloboda a črty totalitarizmu, asi by sa zaujímali viac. V tomto zmysle je ich nezáujem dobrou známkou. Zlé je, že nevedia čo sa tu hrá, ani odkiaľ a kam sa ide. Je to vina školy, médií a ich rodičov. Tým posledným sa však nečudujem, že nechcú spomínať. Zväčša sme neboli hrdinami. Navyše, ten náš bývalý svet pripadá mladým v mnohom smiešny. Veď si len vezmite, ako to vtedy vyzeralo povedzme v bežných reštauráciách.

Ako?

V celom Československu sa v zapáchajúcich pohostinských zariadeniach vyskytovalo len zopár normovaných jedál, ktoré všade chutili rovnako. Vedia si dnešní mladí predstaviť, že k dispozícii by mali iba tučné „vepřo knedlo zélo", prihorený vyprážaný syr s obvykle studenými hranolkami, akúsi kyslú bielu omáčku s plátkom hovädzieho mäsa a knedľou, možno ešte držkovú a koložvársku...? To všetko jednej chuti a gramáže, či ste boli v Plzni alebo v Košiciach. Žilo sa tu skromne až biedne, nielen v morálnom, ale aj v materiálnom zmysle slova. Všetky reči o konzumnom „dobrobyte" socializmu sú poriadna sprostosť.

Peter Zajac a spol. si privlastnili archív, nechcú ho sprístupniť

Späť k otázke.

Ľudia neradi spomínajú na to, čo ich zahanbovalo. Bývalý režim väčšinu občanov ponižoval vynútenou lojalitou, státím v radoch na mizerný tovar, všadeprítomným rodinkárstvom, úplatkárstvom, nevyhnutnosťou klamať a báť sa.

Pripomínať to verejnosti je ešte stále traumatizujúce. To nie je nič negatívne, nemalo by sa toľko nariekať nad jej neochotou k spomínaniu. Politická kolektívna pamäť by aj tak mala byť predovšetkým vecou politických elít a historikov - profesionálov. Jedni aj druhí by mali súčasníkom pripomínať kolektívne skúsenosti, trvať na kontinuite hodnôt, nástojiť na pripomínaní chýb. Je vážnym problémom, ak má táto krajina premiéra, pre ktorého je štátny sviatok 17. novembra ostentatívne NIČ. Toto by malo zaujímať nielen opozíciu, ale aj spoločenské elity, ktoré sa kedysi zasadili za slobodu. Absenciu majú aj historici - nepoznám ani jedného, ktorý by sa podrobne zaoberal revolúciou. V Česku vyšli stovky kníh, natočili sa filmy, stovky hodín televíznych relácií, u nás je toho málo.

Prispieť môžete aj vy, nie?

Povedzme, že sa snažím. Bojujem však s prekážkou, že jedna skupina politikov si potom, čo zrušila VPN, privlastnila jej archív. A ani po toľkých rokoch ho nesprístupnila - nielen mne, ale ani verejnosti. To by sa malo čo najskôr napraviť.

Kto si privlastnil archív VPN?

Dnes zaň zodpovedá Peter Zajac, respektíve Nadácia Milana Šimečku, ktorej bol kedysi prezidentom.

Na niektoré slová Jána Budaja reagovali Ján Čarnogurský a Peter Tatár v diskusnej relácii Na výsluchu. Pozrieť si ju môžete tu. Pripravujeme tiež rozhovor s ďalším aktérom udalostí, ktorý ich vidí inak ako Ján Budaj.

Rozhovor bol autorizovaný, Ján Budaj upravil a doplnil viaceré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.

Medzititulky: Redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 365
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 885
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 222
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 028
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 801
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 825
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu