V súčasnosti sa pod nálepkou komunizmu často skrývajú politickí karieristi alebo biznismeni. Myslí si to jeden z predstaviteľov novembrových udalostí spred devätnástich rokov Ján Budaj. "Ako sa potvrdilo, v Čechách i u nás - tu nehrozí návrat ku komunizmu. Určite nie. Je to vskutku vec minulého storočia," odpovedal Budaj na otázku agentúry SITA, či sa neobáva návratu komunistov k moci, keďže v susednej Českej republike komunisti začínajú obsadzovať politické posty na úrovni krajov.
Budaj vidí skôr nebezpečenstvo v návrate k ľahostajnosti. "Tá bola súčasťou komunizmu - občianska pasivita, vtedajšia občianska ustrašenosť, teraz frustrácia. Ale výsledok môže byť veľmi podobný," povedal a situáciu na Slovensku charakterizoval ako zneužívanie moci, okrádanie občana, nedostatok občianskych práv a priveľa práv v politických rukách. "Partajne skazení politici, ktorí už nechcú slúžiť občanom, ale svojim skupinovým a podnikateľským záujmom, sa tešia z každého znechutenia občanov," skonštatoval. Podľa neho by práve občan mal byť strážcom politikov. "Myslím si, že občan, keby tomu venoval pozornosť, by vedel rozlíšiť, a často to aj vie, veď vo voľbách to ukazuje, že ktorí politici robia preňho a ktorí pre seba. Občan musí mať nástroje, ktorými dokáže vymeniť politika, ktorý neslúži verejným záujmom," povedal Budaj. Podľa neho sa takýto politici zároveň tešia z každej manipulácie médií, pretože médiá by mali byť strážnymi psami demokracie. "Dnes nikoho neprekvapí, že aj mediálne rady, ktoré mali byť garantom neutrality, sú spolitizované. Už sme zľahostajneli k veciam, ktoré nás ešte pred desiatimi rokmi poburovali. To treba odmietnuť," uviedol.
Podľa neho moc, ktorú ľudia z námestia vytrhli totalitnej štátostrane, uviazla na straníckych sekretariátoch. "Nedostala sa celkom do rúk občanov. To dokazuje náš volebný systém, to dokazujú výsady politikov, nekontrolovateľné a politicky infiltrované štátne štruktúry, kde politická nominácia, ktorá kedysi bola škandálom, sa dnes stáva samozrejmosťou," povedal jeden z predstaviteľov Nežnej revolúcie.
Ján Budaj, ako jeden z lídrov novembrových udalostí v roku 1989, vidí štátny sviatok 17. november, ako sviatok občianskej aktivity. "Je to sviatok odhodlania ľudí zobrať veci do vlastných rúk, zasadiť sa o svoje záujmy, za svoju slobodu a práva. To je skutočný obsah aj zmysel pripomínania si Novembra ´89," povedal.
Spomienka na novembrové udalosti spred devätnástich rokov má pripomínať aj skutočnosť, že moc súčasných politikov vzišla z ulice. "Skutočne neprišla zo zákulisia či od okrúhlych stolov. Neprišla ani z rozhodnutia nejakej elity, tak ako napríklad pri vzniku prvej Československej republiky. Tentoraz novodobé strany prevzali mandát, moc, priamo z rúk občanov, ktorí sa zhromažďovali na námestiach. A len vďaka nim mohla nejaká skupinka aktivistov, ktorí prezentovali vtedajšie občianske iniciatívy, klásť požiadavky komunistickej moci," skonštatoval. Podľa Budaja sa v tomto situácia nezmenila a nezmení sa nikdy. "Iba tam, kde občania kladú požiadavky, či už prostredníctvom volieb, petícií, referend, či vyjadrením názorov v prieskumoch verejnej mienky, je možné uplatniť mechanizmus demokracie," dodal. Podľa neho však stále prichádzajú nové generácie voličov. "Treba im pripomínať, že tak ako sú nároční voliči inde vo svete a vynútia si od politikov aj efektivitu a kvalitu práce, tak majú byť nároční aj voliči na Slovensku," skonštatoval Ján Budaj.
V pondelok 17. novembra si na SME.sk prečítajte veľký a kritický rozhovor s Jánom Budajom o tom, čo sa dialo v slovenskej Verejnosti proti násiliu, v českom Občianskom fóre, o spolupráci i o animozitách.
