Prieskumy predvolebných preferencií krátko po Nežnej revolúcii veľmi presne zodpovedali výsledkom po voľbách, paradoxne podstatne presnejšie ako dnes. Pre TASR to povedal sociológ Pavel Haulík, ktorý sa ako pracovník Metodicko-výskumného kabinetu Slovenského rozhlasu na prvých porevolučných prieskumoch zúčastnil.
"Nikdy sa nerobilo lepšie a presnejšie ako v prvých rokoch po 89. roku. Po prvé, ľudia príliš nemenili svoje rozhodnutie, pretože im chýbala skúsenosť. Dnes budú do poslednej chvíle zvažovať, keďže sa už viackrát sklamali. Navyše bola vysoká volebná účasť," vysvetlil Haulík, podľa ktorého pri vysokej volebnej účasti odpadá problém s interpretáciou vplyvu skupiny občanov, ktorí voliť reálne neprídu. "V 92. roku sme dosiahli dotazníkovou metódou maximálnu odchýlku 1,3 percenta," spomína sociológ s nostalgiou. Časom sa navyše objavil aj problém so skrytými voličmi, keď sa najmä priaznivci HZDS v prieskumoch k svojej strane nepriznávali.
"Metodicko-výskumný kabinet Slovenského rozhlasu mal už v čase revolúcie vybudovanú anketársku sieť, ktorou zisťoval vlastnú počúvanosť, mal ju už od roku 1961," odpovedal Haulík na otázku TASR, ako sa vlastne prvé prieskumy preferencií robili. Podľa jeho slov sa za takmer dvadsať rokov od revolúcie na nič presnejšie, ako je klasická anketárska sieť, neprišlo, hoci boli pokusy robiť prieskumy cez telefón.
"Za komunizmu sa prieskumy verejnej mienky robili tiež, patrili však k najprísnejšie stráženým štátnym tajomstvám. K dispozícii ich mali len vrcholní komunistickí funkcionári," poznamenal Haulík. "Vtedy robilo pätnásť pracovníkov dva - tri výskumy do roka, dnes by agentúra s pätnástimi ľuďmi musela robiť dva - tri prieskumy do mesiaca, aby sa uživila," spomína. Dáta sa podľa neho spracovávali na obrovských neskutočne pomalých sálových počítačoch.
Takmer 95-percentná volebná účasť z roku 1990 bezmála dosahovala percentá účasti na voľbách za komunizmu. "Ľudia boli nadšení z toho, že majú možnosť voľby," odhaduje príčinu vysokej účasti Haulík. Dodáva, že istú úlohu mohol zohrať aj zvyk disciplinovane chodiť k voľbám, ktorý v Československu vybudovali komunisti.
"Pamätám si heslo z obdobia novembra, ktoré hovorilo: Máme voľby, máme hlasy, čakajú nás zlaté časy," spomína Haulík na vtedajšiu naivitu voličov. V roku 1990 dokonca podľa neho ani nevolili konkrétnu politiku konkrétnych subjektov, lebo ju ešte nemali kedy spoznať, ale viac-menej podľa svojich ideálov. "Bol to vlastne plebiscit o období socializmu," dodáva.
Na isté rozčarovanie z reálnej politiky po roku 1990 mnoho voličov reagovalo jednoducho tak, že volili inú stranu. "Celé deväťdesiate roky boli vlastne istým rýchlokurzom geniality, v ktorom sa naši občania naučili rozumieť politike a napríklad aj tomu, že voliť môžu vždy len menšie zlo," uzavrel sociológ, podľa ktorého je paradoxne naša spoločnosť po takejto skúške možno zrelšia ako občianske spoločnosti v iných postkomunistických štátoch.
