Od tragédie v Bani Nováky dnes uplynuli dva roky. Primátor Novák Dušan Šimka (Slobodné Fórum) hovorí, že odvtedy sa v ich meste z hľadiska bezpečnosti nič nezmenilo. Vláda akurát v apríli na svojom výjazdovom rokovaní v Prievidzi prisľúbila urýchlenie výstavby rýchlostnej cesty R2 v úseku od Trenčína na hornú Nitru. Na toto rokovanie Šimku nepozvali. Vláda vtedy pre potreby tamojších miest a obcí rozdelila 30 miliónov korún (995 818 €), Novákom sa neušla ani koruna.
Primátor podľa svojich slov od výbuchu okrem vybudovania R2 žiada presunutie rýchlej lekárskej pomoci z 15 kilometrov vzdialeného Nitrianskeho Rudna do Novák, mesto tiež podľa Šimku potrebuje bezdrôtový rozhlas, ktorý by bol nezávislý od elektrického prúdu a mohol varovať obyvateľov. Mestský rozhlasový systém ostal totiž po výbuchu paralyzovaný.
Šimkove žiadosti štát nesplnil. Hovorkyňa strany Smer-SD Katarína Kližanová-Rýsová v marci pri prvom výročí tragédie v tlačovej správe uviedla, že podpredseda mimoparlamentného Slobodného Fóra Šimka tlačí z tragédie politický kapitál. “Je to nezmysel, pri voľbách som kandidoval na primátora ako nečlen strany a podpredsedom Slobodného Fóra som sa stal až v októbri 2007,” povedal pre agentúru SITA Šimka, ktorý si podľa svojich slov nevie vysvetliť chovanie premiéra Roberta Fica. Hornonitriansky región a špeciálne Nováky sú podľa jeho tvrdenia rizikovou oblasťou.
Spolupracovníci i pozostalí si dnes pripomínajú tragický prieval rozbahnených nadložných hornín v siedmom ťažobnom úseku Bane Nováky spred dvoch rokov, pri ktorom zahynuli štyria baníci.
K prievalu došlo 16. novembra 2006 v ranných hodinách. Rozbahnené nadložné íly pod veľkým tlakom zasiahli stenový porub a prístupové chodby. Jednu z nich, 321 metrov dlhú, dokonca prievalový materiál zavalil splna. Tlak úplne zdemoloval potrubia, elektrické káble, pásové i hrabľové dopravníky a ďalšie zariadenia. Napriek tomu, že porub bol v hĺbke približne 200 metrov, prieval sa nezvyčajne prejavil až na povrchu, a to valcovitým kráterom s priemerom 11 metrov. To si dodnes mnohí odborníci nedokážu vysvetliť. Hovorí sa o starom, neznámom, v mapách nezaznamenanom hĺbkovom vrte, ktorý, pretože bol nezapažený, narušil ílovitú nepriepustnú nadložnú vrstvu, čo spôsobilo sústredenie podzemnej vody a rozmočenie okolitých sedimentačných hornín.
V blízkosti postihnutého porubu sa v tom čase nachádzalo 11 baníkov, z ktorých sa siedmim, aj za cenu rôznych zranení, podarilo uniknúť. Zostávajúci štyria zostali pod závalom a zahynuli. Boli to Jozef Nečey (41), Milan Zrnek (43), Vladimír Ondrejka (32) a Pavol Papaj (41). Ich telá vyslobodili až po mnohých mesiacoch.
Prípad viac než rok vyšetrovala komisia Obvodného banského úradu v Prievidzi, ktorá si prizvala na pomoc aj nezávislých expertov nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky a Poľska. Dospela k záveru, že hlavnou príčinou prievalu boli nepriaznivé geologické faktory pôsobiace v nadloží uhoľného sloja. V jednom prípade však zistila aj porušenie zákona a 10 ďalších banských predpisov, spočívajúcich v nesprávnom zhodnotení situácie. Okrem iného neboli vykonané dva plánované vrty v nadloží dobývaného poľa. Tieto porušenia, podľa slov predsedu komisie a OBÚ Bohuša Sliackeho, síce ovplyvnili rozhodovací proces pri riešení krízovej situácie v postihnutom stenovom porube, avšak priamo neovplyvnili príčiny a priebeh prievalu. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek na margo výsledkov vyšetrovania uviedol, že baníci v tomto prípade "pracovali viac rutinne ako odborne".
Policajný vyšetrovateľ v júli tohto roka obvinil z prečinu všeobecného ohrozenie v súvislosti s porušením predpisov v banskej prevádzke štyroch technikov. Bývalého riaditeľa odboru meračstva a geológie a environmentálnych záťaží, vedúceho odboru riadenie výroby, vedúceho koordinátora výroby a samostatného hydrogeológa zo závodu HBP Bane Nováky, kde sa tragédia stala. Vyšetrovanie prípadu však ešte ani po dvoch rokoch nie je ukončené. Obvineným na základe dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov. Materiálnu škodu vyčíslili na 198 miliónov korún (6,57 milióna eur). Straty na ťažbe uhlia sú však oveľa väčšie.
Od marca tohto roka, po sanácii zasiahnutých chodieb a vybudovaní dvoch protiprievalových hrádzí, sa do postihnutých častí sloja baníci vrátili. Už z druhého plne mechanizovaného porubu bez problémov ťažia zhruba tisíc ton uhlia denne.
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
