Po odstránení sedimentov bude priekopa opäť napustená vodou, čo je súčasť dômyselného systému, ktorý zabezpečí dobrú statiku Holíčskeho zámku.
"Reagovali sme na možnosť získať finančné prostriedky z grantu Ministerstva životného prostredia SR," informoval TASR primátor Holíča Zdenko Čambal. "Ide totiž o tzv. mokrú stavbu, pretože zámok je postavený na dubových pilieroch. K nim bola dômyselnými kanálmi privádzaná voda," spresnil a dodal, že pokiaľ sú dubové pilóty dostatočne zásobované vodou, zachovávajú si svoju tvrdosť a pevnosť. V prípade nedostatku závlahy by sa piliere začali drobiť a rozpadať.
V minulom storočí sa podľa Čambala Holíčsky zámok takmer zrútil do seba. V 80. rokoch sa ho poľskej stavebnej firme podarilo stabilizovať, keď použila betónové injektáže. Zámocké valy boli naposledy čistené ešte 10 rokov predtým. Za ten čas sa tam opäť vytvoril 70-centimetrový nános. "Naša predstava je napustiť valy vodou z mlynského náhonu od potoka Chvojnica," vysvetlil primátor.
Aj stavba mlynského náhonu má svoju historickú hodnotu a vedie cez záhumienky a záhrady. "Vieme si predstaviť, že v prípade získania finančných prostriedkov by vznikla veľmi zaujímavá technická atrakcia, ktorá by prilákala ďalších turistov," domnieva sa Čambal.
Projektová dokumentácia, ktorú mesto priložilo k žiadosti o grant, predpokladá objem finančných prostriedkov od 18 miliónov Sk (597.491 eur) do 20 miliónov Sk (663.878 eur).
