Matku novorodencov dohnalo k rozhodnutiu zriecť sa detí zúfalstvo. Keď ich videla na obrazovke a v novinách, uvedomila si, že by ich navždy stratila.
KOŠICE. Dvojtýždňoví dvojčatá, ktoré našli v stredu minulého týždňa vo verejnom inkubátore Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove, sa zrejme vrátia domov. K rozhodnutiu zriecť sa dvoch krásnych, zdravých detí matku dohnalo zúfalstvo.
Keď ich videla na televíznej obrazovke a titulných stránkach novín, svedomie jej nedalo. „Pevne som sa rozhodla. Zajtra idem na vyšetrenie DNA a budem ich žiadať späť. Sú predsa väčšie rodiny, ktoré žijú ešte v horších podmienkach. Bude to ťažké, ale určite to nejako zvládneme," hovorí 36-ročná Košičanka Zuzana.
Najťažšie dni života
Zuzana žije s dcérkami Julkou (5), Vikinkou (3) a Nikolkou (rok a 4 mesiace) v železničnom domčeku hneď vedľa trate Košice - Žilina. V jedinej izbe a malej kuchynke, je čisto, útulne, no najmä - živo.
„Boli to najťažšie dni môjho života," spomína na udalosti uplynulých dvoch týždňov.
Dvojčatá porodila 2. novembra v košickej nemocnici cisárskym rezom. Bol to pre ňu šok.
„Ani ja, ani lekári nevedeli, že nosím dvojičky. Neukázal to ultrazvuk, ani iné vyšetrenie," tvrdí matka.
Z pôrodnice ju prepustili po štyroch dňoch aj napriek tomu, že bola po transfúzii a infúziách: „Potrebovala som sa dostať čím skôr domov. Nemohla som nechať tri deti celý čas na sestru."
Pochybnosti
Doma to na ňu doľahlo. Sama s piatimi deťmi, druh hospitalizovaný na psychiatrii a vedomie, že príbytok, v ktorom žije načierno, majú zbúrať, rozhodli: „Bolo toho zrazu na mňa priveľa. Začala som pochybovať, či to zvládnem."
Zuzana sa rozhodla vzdať sa dvoch drobcov. Spásu videla v hniezde záchrany. Do Prešova ich odviezla spolu s bratom 12. novembra večer. Celou cestou plakala.
„Vedela som, že tam budú v dobrých rukách. A že u adoptívnych rodičov budú mať možno lepší život - viac hračiek, krajšiu izbu.... Ale vnútorne som nebola presvedčená, že je to správne. Dokážu im nahradiť matku? Presviedčala som samu seba, že raz si ich aj tak vezmem späť. Strašne som sama so sebou zápasila."
Na druhý deň išla vybaviť rodné listy. Dvojičkám dala mená Patrik a Patrícia.
(A)sociálny štát
Zuzana si uvedomuje, že do zložitej situácie sa čiastočne dostala sama.
„Keď som zistila, že som tehotná, chcela som si to nechať vziať. Už bolo neskoro. Lekári v žiadnom prípade nesúhlasili. Neostalo mi nič iné, len deti donosiť."
V nedeľu prišli na návštevu rodiny neznámi manželia z Košíc. Priniesli deťom nejaké sladkosti, pýtali sa, čo potrebuje.
„Cením si, že sa ozvali ľudia, ktorým osud druhých nie je ľahostajný. Pri príjme 6100 korún sa zíde všetko. Mrzí ma len, že chudoba pomáha chudobe namiesto toho, aby ľuďom v núdzi pomohol štát. Na jednej strane plače, že pôrodnosť je nízka, ale keď ale niekto má viac detí, urobia z neho asociála. Nie je to fér."
Hniezdo záchrany
Z iniciatívy občianskeho združenia Šanca pre nechcených existujú od roku 2004 na Slovensku Hniezda záchrany – verejne prístupné inkubátory, kde je možné anonymne odložiť nechcené bábätko.
V súčasnosti je ich trinásť. Každá žena, ktoré sa z rôznych dôvodov nedokáže o novorodenca postarať, alebo sa ho chce zrieknuť môže beztrestne využiť túto možnosť. Pokiaľ sama neprejaví záujem, nebude po nej nikto pátrať a dieťatko dostane šancu žiť.
O prípadnej adopcii rozhoduje súd. Matka sa môže do šiestich týždňov o dieťa znovu uchádzať. Prípad pani Zuzany je klasickým príkladom využitia hniezda záchrany. Po postpôrodnom šoku, umocnenom zlou sociálnou situáciou, so rozhodla vrátiť deťom domov.
(sen)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
