BRATISLAVA. Konkurenčné prostredie v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu (jún 2009) sa pre politické strany, ktoré postavia vlastných kandidátov, zvýši. Pre TASR to počas dnešného rokovania výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti uviedol jeho predseda Milan Urbáni (ĽS-HZDS).
"Rovnaký počet kandidátov bude bojovať o menej kresiel," odôvodnil svoje tvrdenie podpredseda ĽS-HZDS. Práve jeho výbor dnes odobril novelu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP), podľa ktorej SR príde o jedného zástupcu v tejto inštitúcii.
"Rozhodne z toho nie som nadšený, bol by som radšej, keby sme mali viac poslancov, ale to zmeniť nemôžeme. Tí trinásti (počet europoslancov klesne zo 14 na 13, pozn. TASR) sa s tým budú musieť vysporiadať, pre politické strany je to signál k väčšej aktivite vo voľbách," domnieva sa Urbáni. Zároveň deklaroval, že ĽS-HZDS má ambíciu mať čo najviac poslancov, no "boli by sme radi, ak by to boli aspoň traja ako doteraz".
Podpredseda KDH Martin Fronc pre TASR konštatoval, že zníženie počtu europoslancov prinesie zvýšenie konkurencie vnútri strany. "Ovplyvní to zápas o prednostné hlasy medzi poslancami jednej strany a keďže je tých miest menej, ten zápas bude intenzívnejší," prognózoval exminister školstva. Zároveň si myslí, že z hľadiska EP ako celku strata jedného mandátu pre Slovensko nehrá významnú rolu. "SR sa musí v EP presadzovať najmä svojimi myšlienkami, ktorými dokáže ostatných presvedčiť v príslušnom klube, rozhodne ale nie silou poslancov," podčiarkol.
Dodal, že KDH by rado zopakovalo výsledok z minulých volieb (KDH získalo tri kreslá, pozn. TASR), "ale celkom iste máme ambíciu získať minimálne dve kreslá".
Zníženie počtu poslancov súvisí s minuloročným vstupom Bulharska a Rumunska do Európskej únie. Maximálny počet volených zástupcov určuje Zmluva z Nice z februára 2001. Na jej základe by ich malo byť 732, po rozšírení únie o spomínané dve krajiny momentálne pôsobí v EP 785 poslancov, preto sa ich počet vo väčšine členských štátoch na najbližšie päťročné obdobie proporčne upraví. V prípade ratifikovania Lisabonskej zmluvy bude mať Európsky parlament 751 členov vrátane jeho predsedu.
Legislatívna norma bola od svojho prijatia v roku 2003 novelizovaná trikrát. Na kandidátskej listine by sa po novom neuvádzala politická príslušnosť uchádzača o kreslo do EP, tak ako je to v súčasnosti. Stačí, ak tam bude jeho meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, zamestnanie a adresa trvalého pobytu. Novela, ktorá sa momentálne nachádza v druhom čítaní legislatívneho procesu, podobne ako pri voľbách do Národnej rady SR zavedie 48-hodinovú lehotu pred voľbami na vzdanie sa kandidatúry, prípadne stiahnutie listiny politickou stranou alebo koalíciou. V súčasnosti na to majú tri dni. SR bude tvoriť iba jeden volebný obvod.
Ďalšou novinkou bude predkladanie kandidátnych listín politických strán alebo koalícií aj v elektronickej podobe, čím sa podľa ministerstva vnútra uľahčí Ústrednej volebnej komisii práca pri kontrole listín a rezortu vnútra pri zabezpečovaní tlače hlasovacích lístkov.
Medzi povinnosti ministerstva, ktoré technicko-organizačne zabezpečuje všetky voľby a referendum, tiež pribudne najneskôr 80 dní pred dňom volieb do EP povinnosť zverejniť na internete informácie o podmienkach kandidatúry a podmienkach hlasovania.
