BRATISLAVA. "Ak by sa prijala legislatívna úprava, ktorá by RF umožnila zvýšiť refundáciu prevádzkových nákladov pre obce a mestá za separovaný zber, obciam a mestám by to veľmi pomohlo,“ povedala Poláková.
Následná "objektivizácia a zníženie poplatkov“ by podľa združenia boli veľkou motiváciou pre občanov k separácii odpadu. "Je prirodzené, že občan, ak separuje, zároveň očakáva, že bude platiť nižšie poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu,“ skonštatovala Poláková s tým, že súčasne by sa zefektívnil a urýchlil aj celý proces zavádzania separovaného zberu na Slovensku.
RF by chcel mať zákonnú možnosť zvýšiť podporu separovaného zberu odpadu v mestách a obciach do takej miery, aby obyvatelia za odvoz a likvidáciu separovaného odpadu už nemuseli platiť žiadne poplatky. Ako uviedol riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška, ministerstvu životného prostredia preto navrhujú takú zákonnú úpravu, aby Recyklačný fond mohol použiť na podporu separácie odpadu v mestách a obciach 20 percent zo svojich príjmov, kým v súčasnosti môže takto použiť deväť percent.
Podľa Líšku by potom mohol fond zvýšiť refundáciu prevádzkových nákladov miest a obcí na každú tonu vyseparovaného odpadu zo súčasných zhruba 1 000 (33,19 €) na 3 000 korún (99,58 €). "Tým by sa pre mestá a obce vytvorili nové zdroje, aby nemuseli tento systém dotovať z vlastného rozpočtu a nemuseli by pýtať žiadne peniaze od obyvateľov," dodal Líška. Pripomenul, že dnes každý obyvateľ platí za triedený odpad dvakrát – prvý raz je to recyklačný poplatok v cene spotrebného tovaru a druhý raz poplatky za zber a likvidáciu
Podľa predsedu správnej rady Recyklačného fondu Juraja Dlhopolčeka sa nie všetky zdroje z recyklačných poplatkov využívajú na podporu recyklácie. Ročne ľudia na Slovensku zaplatia na poplatkoch okolo 2,5 miliardy korún (82,985 mil. €), z toho ide do Recyklačného fondu 20 percent. Zvyšné peniaze si podľa neho rozdelia akcionári výrobcov a dovozcov. "Kde sú tieto peniaze? Majú ísť na podporu separácie, a to sa nedeje," povedal Dlhopolček.
