Ak sa vzdáte sexu, pohlavná energia je investovaná do vašej inteligencie, tvrdí vysoký predstaviteľ hnutia Hare Krišna na Slovensku.
V akej rodine ste vyrastali?
V katolíckej, nie však v slovenskom slova zmysle, pretože Česko je iné, sekulárnejšie. Rodičia chodili za komunizmu do kostola, verili v Boha, ja som tam s nimi najskôr musel chodiť, keď som povyrástol, tak už len mohol, ale pomaly som prestával, lebo mi to duchovne nedávalo to, čo som očakával.
Prečo?
Keď som šiel na polnočnú omšu, farár tam opitý padal z kazateľnice. Človek si potom vytvorí istý obraz.
Kde to bolo?
V Děčíne v roku 1984 alebo 1985. Netvrdím, že všetci farári sú takí, ale tento bol, a šlo o zážitok, ktorý ma nasmeroval inde. Ateistom som však nikdy nebol, bolo mi jasné, že nad nami existuje nejaká vyššia vôľa.
Ak ľudí sklame jedno náboženstvo, skôr prestanú veriť, ako by sa mali presunúť k inému, tobôž k Hare Krišna.
Pre mňa katolícka cirkev ako taká dodnes nestratila svoju hodnotu. Hare Krišna totiž nemá zásadné výhrady voči žiadnej cirkvi, pokiaľ je aspoň trochu autorizovaná. Treba pochopiť, čo je to cirkev - množina ľudí, ktorí sa viac či menej snažia urobiť pokrok v duchovnom živote. Spochybňovať duchovnú cestu len na základe prejavov a vlastností niektorých ľudí je hlúposť. Preto prejav toho farára pre mňa neznamenal stratu viery v Boha, len stratu dôvery v organizáciu katolíckej cirkvi.
Jeden opitý farár by nemal byť schopný nabúrať dôveru v organizáciu ako takú, nie?
Nebol to len tento prípad, pridali sa k tomu aj iné veci. Snažil som sa chodiť za farármi v Prahe, kládol otázky, ktoré boli nasmerované k Bohu, a buď mi nevedeli odpovedať, alebo reagovali nie príliš priateľsky v duchu „čo sa pýtaš také veci". Bol som typ, ktorý chcel veľa vedieť - ak sa chcete niečo dozvedieť, musíte sa pýtať. Priatelil som sa človekom, ktorý mal doma mnoho zaujímavých kníh. Jeho otec pracoval vo Švédsku na ambasáde, a raz som dostal ponuku, aby som si nejaké vybral a požičal. Šlo o také, ktoré v tej dobe mať u seba nebolo dobré. Mal ich plnú skriňu, ja som si ich nabalil asi dvadsať. Keď som odchádzal, otec sa zjavil vo dverách a skoro odpadol. Keby sa totiž dostali do nesprávnych rúk, mohol by mať problémy. Tak som si požičal len jednu - Bhagavadgítu.
Biblia je ako rozbitá fľaša, Bhagavadgíta celá fľaša
Čo sa potom stalo?
Začali prichádzať odpovede na všetky moje otázky. A nielen to, boli v nej aj odpovede na veci, o ktorých som nikdy nepredpokladal, že by niekto dokázal vysvetliť.
Biblia na ne odpovede nemala?
Biblia na mňa od počiatku pôsobila takým dojmom, akože máte rozbitú fľašu, pozeráte na hŕbu črepov a snažíte sa pochopiť, ako tá fľaša predtým vyzerala. Bhagavadgíta bola nerozbitá fľaša, z ktorej bolo jasné, ako vyzerá.
V čom to bolo iné?
V tom, že od začiatku jasne označovala Boha ako osobu, popisovala, ako vyzerá, čo robí, ako funguje materiálna existencia okolo nás, ako bol stvorená, ako do toho vstupoval Boh, my samotní, popisovala všetky zákonitosti, prečo sa niečo robí, niečo nie a podobne. Bolo v nej veľa odpovedí, ktoré sa len ťažko hľadajú v kresťanských cirkvách.
Konkrétne?
Na tie veci sa pýta mnoho ľudí - prečo sa niekto narodí chudobný a iný bohatý? Prečo je niekto inteligentný a iný hlúpy? Prečo jedna krajina vyzerá tak a druhá inak? Prečo sa musíme narodiť, byť chorí, zomierať a tak ďalej?
Na toto neexistujú univerzálne odpovede.
Samozrejme, že existujú. Ale Biblia ich neposkytuje.
Aby ste to pochopili, potrebujete kvalifikáciu
Bhagavadgíta je kniha. Každú knihu napísal človek. Človek je omylný. Prečo by som mal veriť jej obsahu a neťukať si pritom na čelo?
Lebo ju nenapísal človek, ale Boh.
Ako to môžete vedieť?
Ten názov je zložený z dvoch slov - prvé je Boh, druhé spev. Bhagavadgíta bola, logicky, vyrieknutá Bohom. Nemôžu v nej byť teda nedostatky, ktoré by spravil človek.
Ešte raz - ako môžete vedieť, že ju vyriekol Boh?
Poviem to na príklade - teraz robíme rozhovor. Kto si klikne na Sme.sk, tak vie, že ho robil denník Sme. Keď sa ho niekto spýta, ako si tým môže byť istý, existuje plno dôkazov, že rozhovor je naozaj odtiaľ. Rovnako je to napríklad s Bibliou - každý vie, že bola vytvorená apoštolmi, teda akýmisi žiakmi Ježiša Krista, a nikto to nespochybní. To platí aj pre Bhagavadgítu - v rámci védskej literatúry je autorizovaná ako niečo, čo bolo vyslovené najvyšším Bohom. Nikto to nespochybňuje. Okrem toho - sám Krišna v tej knihe prehlasuje, že je najvyššou Božskou osobnosťou.
Z toho skôr vyplýva vaša viera, že ju napísal Boh, nie, že je to dokázateľne tak.
Nie. Boh má neobmedzené množstvo mien, takže náš Boh je tá istá osoba, ako u každého iného náboženstva. Na to, aby ste to pochopili, je však vyžadovaná istá kvalifikácia. Čiže ak ja poviem, že Krišna je Boh, vôbec to neznamená, že to každý príjme, hoci je to naozaj tak. To je ako keď nevyštudujete matematiku - nebude vám nič platné, keď za vami príde vzdelaný matematik s cieľom vysvetliť nejaký svoj geniálny objav. Tiež ho nepochopíte.
Nie je cynické, ak ľudí, ktorí neprijmú tézu, že Bhagavadgítu napísal Boh, označíte za nekvalifikovaných? Tobôž, keď je vo svete tých kvalifikovaných tak málo a na Slovensku len okolo 50.
To nie je otázka cynizmu, ale prekrytia. Keď chodíte do prvej triedy základnej školy a nemáte kvalifikáciu na vysokú matematiku, je to cynizmus? Nie, ide o realitu. Na to, aby niekto dosiahol vzdelanie v konkrétnej oblasti, musí prejsť rokmi štúdia. Ak neprejde, nie je to o tom, že ho označím za hlúpeho, ide len o realitu stavu tej osoby.
Chcete tým teda povedať, že ľudia v Hare Krišna sú vyšším levelom medzi ľuďmi?
To nie je otázka Hare Krišna. Ľudia, ktorí študujú a prakticky žijú védy, majú vyšší druh poznania, lebo védy sú oveľa rozsiahlejšie, ako literatúra kresťanstva.
Čiže ten, kto študuje a žije védy, je na vyššom stupni poznania, a ostatní sme nižšie?
Do určitej miery áno. Védska literatúra je minimálne dvakrát staršia ako kresťanská, tradícia je neprerušená aj čo sa týka postupnosti duchovných majstrov a žiakov po dobu minimálne 5 tisíc rokov. Je to, akoby ste vyštudovali Oxford alebo Cambridge. Treba tiež povedať, že my nekultivujeme poznanie, nesnažíme sa o jeho nárast. Poznanie ako také už totiž je súčasťou každej živej bytosti. Každej.
Nebije sa to s tým, čo ste hovorili pred chvíľou? Že máte vyšší druh poznania?
Dobre, dá sa to aj parafrázovať. Živá bytosť má konštantne dokonalé duchovné poznanie - bola, je a bude duchovnou bytosťou. Duchovný proces je teda v skutočnosti otváranie alebo znovuobjavovanie tohto poznania. Neakumuluje sa ním získané poznanie, len sa otvára to, ktorým už bytosť disponuje.
Prečo je zatvorené?
Lebo je prekryté vplyvom materiálnej existencie, v ktorej sa momentálne nachádzame.
Existujú o tom dôkazy
Vráťme sa k pôvodnej otázke - na základe čoho tvrdíte, že Bhagavadgítu napísal Boh?
Na základe toho, že Boh to sám hovorí.
To asi skeptikom stačiť nebude. Skúste to o niečo oprieť.
Existujú o tom predsa dôkazy.
Aké?
Porovnateľné s tým, že keď dávajú v televízii rozhovor s nejakým politikom, tak každý verí, že sa ten rozhovor naozaj uskutočnil. Keď vy urobíte rozhovor, každý akceptuje, že ste ho naozaj urobili vy a práve s tým, kto je tam zverejnený.
Zlé príklady, lebo spomínané veci sú verifikovateľné v reálnom čase.
Aj to, že Bhagavadgítu napísal Boh, je verifikovateľné v reálnom čase.
Ako?
Tak, ako aj to, či ste naozaj urobili rozhovor, ktorý ste zverejnili. Na to, aby si ho niekto verifikoval, musí urobiť konkrétne kroky - stretnúť sa s vami, prípadne s osobou, s ktorou ste robili rozhovor, a potvrdiť si to. Rovnako môžete na základe duchovného poznania a vedenia dospieť k tomu, že Krišna je Boh a naozaj vyriekol Bhagavadgítu. Veď tá kniha nie je len nejaké filozofické dielo, ale praktický návod, ako sa s Krišnom skutočne stretnúť. Dá sa to dosiahnuť cez postupnosť duchovných majstrov, čo je rovnaké overovanie, ako keď niekto zavolá vášmu šéfredaktorovi, či ste naozaj robili konkrétny rozhovor.
Ešte raz - ak vás nahrám na diktafón a kameru, nikto nemôže spochybniť, že sme ten rozhovor urobili, lebo mám dôkaz. Ale dôkaz o tom, že Bhagavadgíta pochádza od Boha, neexistuje.
Pred 5 tisíc rokmi existovali dynastie, ktorých existencia je historicky doložená. V rámci nich prebehla istá bitka, zúčastnil sa jej aj Krišna. A tak, ako je historicky doložené toto, je historicky doložené aj to, že Bhagavadgítu vyriekol Boh. Okrem toho, existujú aj iné vetvy, ktoré idú rovnakým smerom a na rovnakej filozofickej úrovni ako Hare Krišna, pričom všetky podávajú rovnaký výklad - že Bhagavadgíta je od Boha a Krišna najvyššia božská osobnosť. Existujú dokonca zápisy, prečo je to tak. To už prechádzame do úrovne, ktorá je len ťažko diskutovateľná, pretože ľudia sa pýtajú, kto je Boh. Ak si to vedia zodpovedať, potom je jednoduché dospieť k tomu, prečo je Bohom Krišna a prečo prednášal Bhagavadgítu.
Z toho vyplýva, že kto sa nepridá k védskym učeniam, nikdy sa neprepracuje k vyššiemu stupňu poznania.
To nie je pravda. Všetci, ktorí majú úprimný a vážny záujem dosiahnuť vedomosť, kto je Boh, majú otvorenú cestu k tomu, aby to naozaj dosiahli.
Je len jeden Boh
Potom platí, že to môže byť jehovista, katolík, luterán, budhista, ktokoľvek.
Áno, v podstate to môže byť ktokoľvek. Preto ani nerobíme žiadne kázania, aby sme k nám niekoho nalákali. Našou prácou je, aby sme presvedčili ľudí, že je treba zaujímať sa o Boha. Existuje totiž len jeden. Všetci veríme len v jedného Boha.
Katolíci asi ťažko povedia, že veria vo vášho Krišnu, Alaha, Jehovu a podobne, hoci nesporne všetci majú na mysli najvyššou Bytosť.
Iste, ale vždy ide o toho istého Boha. To je celý princíp. Ak niekto tvrdí, že existuje aj iný Boh, potom si treba klásť otázku, či môže existovať viac Bohov. Pokiaľ si ktosi myslí, že katolícky Boh nie je aj hinduistickým, budhistickým a neviem akým Bohom, tak ide len o jeho obmedzenie schopnosti vnímať realitu. Príklad - ak sa narodíte ako Eskimák v Grónsku, celý život pre vás bude slnko znamenať pol roka červenú guľu a pol roka nič. Keď sa narodíte v Afrike, slnko bude pre vás po celý rok ohromná žiariaca guľa. Ak sa potom Afričan, nemajúci skúsenosť s Grónskom, stretne s Eskimákom, nedohodnú sa na tom, čo je slnko. Vyplýva snáď z toho, že slnko je iné v Afrike a iné v Grónsku? Nevyplýva.
Prečo je vás potom tak málo?
Krišnu ako najvyššou božskú osobnosť uznáva minimálne miliarda ľudí.
Prívržencov Hare Krišna je oveľa menej. Predpokladám, že práve túto vetvu považujete za správnu, keďže ste jej predstaviteľom.
To však nie je o Hare Krišna. Ak poviete, že bratislavská arcidiecéza má povedzme len 100 tisíc ľudí, vyplýva z toho, že v Ježiša Krista verí tak málo ľudí? Hare Krišna je teda len určitá škola, vetva, ktorá funguje v rámci globálnejšieho pohľadu na problematiku. Nie je to o tom, ktorá vetva je najsprávnejšia. Ak budete chodiť na Cambridge, neznamená to predsa, že budete napádať kvalitu Oxfordu.
Čiže každá cesta, ktorá vedie ku Krišnovi, je správna?
Áno, ale musí byť autorizovaná.
Kým?
Rovnako, ako máte na každej univerzite profesorov, ktorí ju autorizujú, tak je to aj s tými vetvami.
Kto však autorizuje cesty ku Krišnovi? Na univerzitách sú mená profesorov známe, tu nie.
Kto ich autorizuje? Hm... to je otázka... (mlčanie)
Ak poviete, že ich autorizuje Boh, spýtam sa, ako. A tiež to, prečo je jedna vetva autorizovaná a iná nie. Ak totiž tvrdíte, že všetci veria v jedného Boha, prečo Jehovisti alebo Moonovci nie sú autorizovanými vetvami a Hare Krišna áno?
Vetvy autorizuje Boh, na to ste si odpovedali sám. To, ako to robí, sa dá zistiť veľmi ľahko.
Ako?
Boh hovorí: „Keď vyvíjaš duchovné poznanie, jeho výsledkom je láska k Bohu." Čiže autorizovaná je každá vetva, ktorá výkonom náboženských praktík dosahuje v praxi lásku k Bohu.
Je len jedna cesta k Bohu, nevidím rozdiel medzi katolíkmi a nami
To znamená, že každá cesta, ktorej cieľom je láska k Bohu, je správna?
Nie, lebo existuje len jedna cesta. Rozumiete?
Dokážem vymenovať minimálne 50 ciest, ktoré môžu smerovať k tomu istému cieľu. Spoločný môže byť maximálne ten, teda láska k Bohu, nie samotná cesta.
Chcete povedať, že matematika prvej triedy základnej školy je rovnaká ako matematika na vysokej škole?
Matematika je exaktná záležitosť, cesta k Bohu nie, viera takisto.
Akože nie, nehovoríme predsa o viere, ale o vedeckom procese duchovnej realizácie. Ak chce západná civilizácia odtrhnúť vieru od vedy, je to jej problém, ale nezmyselný. Ide o totálny omyl západného sveta. My predstavujeme duchovnú školu, ktorá učí praktickú exaktnú vedu o duchovných veciach.
Späť - hovoríte, že cesta k Bohu existuje na svete len jedna. Ja tvrdím, že ich je viac, čo dokazuje množstvo náboženských smerov, inak by ich existencia postrádala zmysel. Spoločný je teda len cieľ, pričom katolíci sa k nemu dopracúvajú inak ako Hare Krišna, nie?
Povedzte mi, čím sa líšia cesty k Bohu medzi katolíkmi a členmi hnutia Hare Krišna.
V spôsoboch. Obrazne povedané - z Bratislavy do Trnavy sa dostanem cez Malacky, ale aj priamo po diaľnici.
Ak tvrdíte, že je rozdiel medzi cestou kresťana a hinduistu k Bohu, pýtam sa, v čom. Ja v tom žiadny rozdiel nevidím.
Nevidíte žiadne rozdiely medzi jehovistami, katolíkmi, budhistami, moslimami, hinduistami, luteránmi, moonistami a krišnovcami?
Nevidím. Vy ich vidíte v čom?
V praktikovaní viery, v rituáloch, v mnohých iných veciach. Jedni majú povinné návštevy kostolov, svätenie konkrétnych sviatkov, iní nie, jedni sa musia spovedať farárovi, iní nie, jedným vyberá životného partnera reverend, iní si ich vyberajú sami, tých rozdielov je množstvo.
Aj my ako Hare Krišna máme povinnosť ctiť si sviatky, chodiť do chrámov a podobne. V istom zmysle máme dokonca aj Vianoce. Chcem tým povedať, že praktická cesta je rovnaká, líšime sa len v detailoch. Naše rituály nie sú príliš odlišné od tých katolíckych.
Sú. Katolíci nechodia po uliciach, neponúkajú jedlo a nespievajú mantry.
Spievajú v kostoloch, nezáleží na tom, kde sa tak deje. Keď sa pozriete do ich kostolov alebo do hinduistických či našich, vidíte tam spevy, oltáre, rehoľníkov, rovnaký spôsob kázania, pretože všetci ospevujeme Boha. V čom je potom rozdiel? Cesta, teda princíp, ostáva rovnaký.
Biblia je vreckový slovník oproti univerzitnému v podobe Bhagavadgíty
Katolík sa nesnaží dopracovať k poznaniu Bhagavadgíty, jeho alfou a omegou je Biblia. Už samotné texty oboch kníh sú iné.
Ako to môžete vedieť?
Sám ste to povedali príkladom rozbitej fľaše.
Obsahovo sú obe knihy rovnaké. To je ako keď si vezmete vreckový slovník a nejaký univerzitný. Medzi nimi tiež nie je žiadny rozdiel v obsahu.
Akože nie? Ten vreckový má dosť okresaný obsah.
Viem, ale rozsah nemení podstatu obsahu.
Časť tej podstaty v tom vreckovom slovníku oproti univerzitnému chýba.
Ale stále je to ten istý slovník toho istého jazyka.
Obsahovo chudobnejší.
Ale to, že je okresaný, nie je vina toho slovníka, ale toho, kto sa ho nejakým spôsobom snaží prezentovať. To neznamená, že je založený na inom princípe.
Aby sme to uzavreli - Biblia je teda obsahovo zhodná s Bhagavadgítou?
Presne tak. Akurát že Bhagavadgíta a védska literatúra je niečo ako univerzitný slovník proti vreckovému vydaniu, ktoré stelesňuje Biblia.
To sa katolíkom nebude páčiť.
Ale je to tak. Porovnajte počet veršov v Biblii a v Bhagavadgíte. Vyhrá tá druhá, akurát princíp je ten istý. Neexistuje teda žiadna zvláštna cesta katolíkov, hinduistov, budhistov a krišnovcov, lebo je len jedna. Navyše - tým, že som začal čítať Bhagavadgítu, som získal oveľa väčší vzťah aj k Biblii. Tým, že som sa stal oddaným hnutia Hare Krišna, som sa začal cítiť oveľa viac aj katolíkom.
Som aj katolík
Takže môžete byť naraz katolík aj krišnovec?
Samozrejme, veď to sú len označenia, nič viac. Jeden rok môžem byť katolíkom, potom konvertujem na evanjelika a následne na budhistu. Čo je na tom?
Pýtal som sa, či sa dá byť jedným i druhým zároveň, nie na konvertovanie.
Dá. Ja som taký celú dobu. Som aj katolík.
Dodržiavate teda aj rituály katolíckej náuky?
V určitom zmysle áno. Dodržiavam Desatoro, mám úctu k živým bytostiam, snažím sa navštevovať chrám Pána. Nikde v Biblii nie je napísané, že ním musí byť práve katolícky kostol. Tam je napísané len to, že máte navštevovať a vzdávať úctu v chráme Pána.
Chodíte aj na spoveď, keďže katolíci na ňu chodia?
V určitom zmysle hej.
Nie v určitom zmysle, zaujíma ma, či v katolíckom. Tvrdíte, že ste aj katolík.
OK, povedzme, že držím inú platformu.
Potom ste katolík len slovami, nie činmi.
Čo znamená slovami? V Biblii nie je presne napísané, ako to máme robiť.
Lenže Biblia nie je jediný materiál katolíckej cirkvi, má vytvorené určité pravidlá hry. Nemusíme ich akceptovať, ale potom v ich ponímaní nie sme katolíkmi.
Dobre, tak to zredukujme. Nie som katolík, ale mám plnú vieru v kresťanský princíp chápania duchovných tradícií a praktík.
Kto je Boh?
Stará védska literatúra definuje Boha sanskritským slovom, ktoré znamená: „Ten, ktorý v plnej miere vlastní šesť základných vlastností - je najmocnejší, najkrajší, najmúdrejší, najslávnejší, najbohatší a vie najviac odriekať. Ak nájdeme niekoho, kto disponuje týmito vlastnosťami v neobmedzenej miere, môžeme si byť istí, že sme sa stretli s Bohom."
Časť z toho sú subjektívne kategórie, trebárs krása. Objektívne najkrajšia osoba neexistuje.
Keď je niekto najkrajší, je jednoducho najkrajší. V takom prípade budete vedieť povedať, že ostatní takí krásni nie sú. Objektívne najkrajší je Boh. Ten priťahuje všetkých bez ohľadu na vkus.
Ako teda vyzerá najkrajší?
Hm... no dobre. Najkrajší je Krišna. Krišna znamená „ten, ktorý je najpríťažlivejší".
To vieme. Ako vyzerá Krišna?
Ako by sa to dalo povedať... Je to osoba vo veku okolo 16 rokov, má prekrásnu tmavomodrú pleť ako búrkový mrak, dlhé vlnité vlasy, v ktorých nosí pávie pero, prekrásne oči, ktoré sa neustále pohybujú z jedného miesta na druhé, oblečený je do žltého hodvábu, má flautu, na ktorej hrá tak, že priťahuje celý vesmír. To je podoba Krišnu. Má však aj mnoho iných podôb. V nich priťahuje všetky živé bytosti.
Podľa opisu možno povedať, že existujú aj krajší ľudia. Pre mnohých je takým ešte aj Brad Pitt.
Lenže ide o princíp, o otázku realizácie.
Veď som vravel, že krása je subjektívna záležitosť. Prečo tvrdíte, že práve tento opis vystihol najkrajšiu osobu?
To sa nedá vyrozprávať len tak. Prečo je niečo krásne a niečo nie?
Ak hovoríte, že Krišna je objektívne najkrajší, musíte to vedieť zdôvodniť.
Je objektívne najkrajší. Ak vám poviem, že nejaký človek v Austrálii je najbohatším na svete, tak z toho nebudete mať plnú realizáciu. Aby ste ju mali, musíte byť v jeho blízkosti, teda získať jeho spoločnosť.
Zlý príklad. Austrálčana nepoznám, podobu Krišnu áno, je totiž znázornený na množstve obrázkov, aj u vás na stránke. Ktokoľvek môže povedať, že vyzerá hrozne a pozná krajšie osoby. Preto som sa pýtal na objektivitu takého tvrdenia.
Chápem vás, ale je to otázka realizácie. Ak vám niekto povie, že žena XY je najkrajšia, ako si k nej vybudujete vzťah, ak ju osobne nepoznáte? Kto chce poznať Boha, musí ho stretnúť, inak to nejde. Potom vám bude jasné, že je najkrajší.
Boha vídam fyzicky
Vy ste ho stretli?
Každý z nás ho stretáva na tej úrovni, na akú sa dokázal kvalifikovať. Ja ho stretávam každý deň v podobe, ktorá prichádza do tejto materiálnej existencie.
Vidíte ho fyzicky?
Áno, samozrejme. Ďalšia podoba je v jeho milosti.
To je ako?
Aby ste mohli pochopiť tieto veci, musíte mať na to kvalifikáciu. Tento rozhovor pre čitateľa nedáva šancu, aby z neho získal skutočnú realizáciu Boha.
To ani nie je cieľom.
Takže apriori očakávať, že mi položíte otázku a ja dám presvedčivú odpoveď na to, či je Krišna Boh, je nezmyslom.
Keď hovoríte, že podoba Boha je aj v jeho milosti, každý čitateľ si položí otázku, čo pod tým myslíte.
Znamená to takú vec, že získate prístup k Bohu ako takému, teda získate Božiu milosť.
Stále je to príliš abstraktné.
Iste, pre obyčajných ľudí je to príliš abstraktné.
Vy ste „nadobyčajní"?
Sme viac odpútaní od hmotných vecí ako ostatní ľudia. To je Božia milosť, ktorá spočíva v tom, že môžeme vnímať náš vzťah a lásku k nemu. Milosť sa prejavuje aj v tom, že sa otvára poznanie v srdci každej živej bytosti.
Ateisti sú na úrovni zvierat
Môžu ateisti a antiteisti prežiť rovnako hodnotný život ako veriaci v Boha?
To je giganticky rozsiahla záležitosť. Museli by sme polemizovať, čo si predstavujeme pod plnohodnotným životom. Je ním napodobňovanie zvierat? Čo nás vlastne odlišuje od zvierat?
Že by to, že premýšľame a nekonáme len pudovo?
Zviera tiež premýšľa. Nie je predsa strojom. Pes necíti bolesť a nemá pocity?
Bolesť nie je záležitosťou premýšľania.
A keď pes získava potravu, tak nepremýšľa?
Podľa vás áno? Na úrovni človeka?
A nie? Nedokáže si vybrať, čo zožerie a čo nie? Veď to je otázka premýšľania, čoho iného? Prečo by si vyberal len jedno a iné nie? Používa zmysly, aby triedil isté veci, vyhľadáva partnera a má s ním istý vzťah. Dokázateľný vzťah.
Pes nehľadá stabilného partnera, skákanie na fenu je otázkou pudu.
A u ľudí to nie je otázka pudu? Patríme do úplne rovnakej kategórie ako zvieratá.
Nemôžete porovnávať žabu alebo hada s človekom.
Aký je medzi nami a nimi rozdiel? Jedine v tom, že skutočná ľudská bytosť dokáže premýšľať nad otázkami typu „odkiaľ som prišiel, čo je podstatou mojej existencie a kto je Boh". A ateista o tom nepremýšľa.
Čo tým chcete povedať?
Že jeho život je na úrovni zvieracieho.
A máme titulok rozhovoru.
Verte, že to pri autorizácii nevymažem. Taká je totiž aj formulácia véd. Ak sa človek nezaoberá otázkami vyššej podstaty existencie, je rovnocenný so zvieratami.
Takže explicitne - ateista premýšľa na úrovni zvierat?
Presne tak. Nebude mi to prekážať ako titulok, prečo by malo? Ateista spí, zviera spí, prvý žerie, druhý žerie, prvý sa rozmnožuje, druhý tiež, prvý bdie, druhý bdie. Aký je potom rozdiel medzi ateistom a zvieraťom?
Ateista na rozdiel od zvieraťa premýšľa, kalkuluje, používa logiku, rozdielov sú predsa tisíce.
To dokážu aj opice.
Nezmysel. Ukáže mi opicu, ktorá vypočíta limitu alebo deriváciu, prípadne si dokáže naplánovať udalosti.
Prečo si myslíte, že také niečo je na vyššej úrovni ako vedomosti opíc?
Lebo takéto veci človeka posúvajú ďalej. Sumou vedomostí dokážem vytvárať veci, ktoré zvieratá nedokážu.
Napríklad?
Skonštruujem stroj alebo vec, ktorá uľahčí život nám alebo iným.
Naozaj taký stroj niekomu uľahčí život?
A nie? Čo počítače, knihy, invalidné vozíky, autá, lieky?
Čo sa zmenilo na živote toho, kto ich používa? Takisto bude musieť zostarnúť, byť chorý a nakoniec umrieť.
Ale medzi narodením a smrťou tomu životu dávame nejaký obsah, nie je len o spomínaných bodoch.
Aký obsah má život človeka? Len jesť, spať, starnúť, ochorieť a sexovať.
Toto je podľa vás celý obsah ľudského života?
A nie? Čo robia všetci?
Premýšľajú, pomáhajú druhým, konajú dobro...
Áno, ale len preto, aby za niečo, čo vymysleli, dostali peniaze, teda zisk, a mohli spať, jesť, obraňovať sa a sexovať.
Vy takí nie ste?
Nie.
Akože nie? Načo potom prevádzkujete reštaurácie? Predsa preto, aby ste mali zisk.
Lenže ten nám slúži na to, aby sme ľudí doviedli k vyššiemu druhu vedomia. Všetky materiálne veci používame pre duchovné osvietenie.
Hmotné veci nám netreba, ale keď už sú, používame ich
Prečo používate počítače, mobily a iné prístroje, ktorých zmysel ako produkt človeka spochybňujete?
Lenže my ich nepotrebujeme. Keby neboli, nič sa nedeje. Ale keď už sú, používame ich. Sú predsa majetkom Boha.
Alibizmus.
Nie. Takéto technické vymoženosti ani nepovažujeme za poznanie, pokiaľ nie sú spojené s duchovnou cestou osvietenia. Tento materiálny svet je určený práve na to, aby ste dosiahli poznanie, teda aby ste sa dostali zo zvieracej úrovne. Podľa védskeho štandardu poznanie začína vo chvíli, keď pochopíme, že nie sme toto telo. Tam je začiatok. Vami spomínané stroje sú len zručnosťou, nie poznaním.
Prečo ich však používate? Spochybnili ste ich ako niečo nepotrebné.
To je ako keby som sa spýtal, prečo niekto stavia kostol. Ak existujú počítače, tak len preto, aby ľudia prehlbovali svoju zvieraciu úroveň.
Používate ho aj vy.
Ale preto, aby sme tú vec obrátili na to, čo je skutočným cieľom.
To zaváňa mesiášskymi sklonmi.
Nie, ide o otázku reality. Poviem príklad - aj nôž môžete použiť dvomi spôsobmi. Akými?
Krájať s ním alebo niekoho zabiť.
Presne. Všetky materiálne veci pritom možno použiť dvomi spôsobmi.
Prečo si myslíte, že len vy viete, ako používať materiálne veci?
Ja si nič nemyslím, to hovorí Boh. On je majiteľom materiálnej existencie a hovorí to každému. Jeho tvrdenia sú zákonom a tie treba vždy dodržiavať.
Zákony, ktoré treba vždy dodržiavať, sú výsledkom konsenzu v spoločnosti, nie neverifikovateľné požiadavky Boha.
Uvedomte si, kto je skutočným vlastníkom materiálneho sveta, a kto tu teda môže definovať zákony.
Pre vás je to Boh. Ateista si poklepká na čelo, takže ten zákon pre neho neplatí.
Dobre, ale ako dlho bude ten ateista vlastníkom toho, čo vlastní?
To je rôzne, ale môže byť, že aj do konca života.
Ako dlho to však funguje? 60 alebo 70 rokov? Potom umrie. Z čoho si postavil napríklad dom? Boli to jeho materiály?
Boli, pretože si ich kúpil.
Z čoho ich niekto vyrobil? Z toho, čo stvoril Boh. Ten je jediným vlastníkom všetkého materiálneho. Zem tu bola miliardy rokov pred ateistom a bude aj miliardy rokov po ňom. Materiály, z ktorých staval, tiež. To je len záblesk v absolútnom svete okolo nás.
Ako to znižuje hodnotu alebo kvalitu života ateistu?
Hovorili sme o vlastníctve.
Vlastníkom všetkého je Boh
Pôvodná otázka bola o tom, či je život ateistu menej hodnotný ako veriaceho, pričom ste ho prirovnali k zvieratám.
Ateista si musí uvedomiť, kto je vlastníkom všetkého. Je to Boh. A človek musí nakladať so všetkým majetkom tak, aby vedel, že nie je jeho.
Nemusí, ateistu to vôbec nezaujíma. Príkaz veriaceho tobôž.
Veď mu to neprikazujem.
Prikazujete, lebo ste použili slovo „musí".
Zákony, ktoré vytvorí štát, musíte dodržiavať, nie ich ignorovať. Nezáleží však na tom, kto ten zákon vydal. Ak ho vydal Boh, musíte ho dodržiavať.
Bhagavadgíta je zákon, ktorý musíme dodržiavať?
Samozrejme. A všetci sa ním musíme riadiť. Ten zákon sa nazýva karma, zákon akcie a reakcie. Platí aj pri zákonoch štátu - ak si niečo nedovolene vezmete, musíte to zaplatiť väzením. Ak v materiálnom svete niečo robíte, musíte čakať odozvu. Ak ste sa narodili, budete musieť zomrieť. Nič nie je zadarmo. Krišna hovorí, že môžete robiť to, čo chcete, ale za vaše činy príde reakcia. To je Boží zákon rovnako ako to, že strčíte ruku do ohňa a spálite sa.
OK, takže si predstavme ateistu, ktorý na tie zákony zvysoka kašle. Aká bude reakcia?
Taká, že sa v ďalšom živote narodí ako zviera. Žil na zvieracej úrovni, stane sa zvieraťom. Keď žijete ako prasa, narodíte sa ako prasa, keď ako pes, budete psom.
Môžem dopadnúť aj horšie ako zviera?
Môžete. Ak vyviniete istý druh vedomia, môžete skončiť ako kameň. Najmä vtedy, ak sa v živote správate ako kameň. Z veľkých filozofov a vedcov dnešnej doby sa napríklad v ďalšom živote stávajú ihličnaté stromy.
Ale no...
Je to pravda. Ide o taký typ vedomia. Vedci a filozofi sú nám nanič, tak aj dopadnú.
Einstein je dnes ihličnatým stromom?
On nie, lebo prijal Boha. Dokonca aj Bhagavadgítu.
O tom sú spory, až také jednoznačné to nie je.
Vráťme sa k vedcom ako takým. Ihličnaté stromy sú v podstate nanič, keď už pôjdeme do dôsledkov. Rovnako ako vedci. Čo robí dnešná veda? „Ohromné" vynálezy. Ale sú toto skutočné problémy človeka? Tými sú narodenie sa, choroby, staroba a smrť, nič iné. A vedci miesto toho, aby premýšľali nad tým, ako zabezpečiť, že sa nebudeme rodiť, starnúť, trpieť a umierať, riešia nezmysly. Vymýšľajú stroje, ktoré nás odťahujú od toho, aby sme našli cestu a zbavili sa problémov. Vedci ako takí sú teda zbytoční. Rozumiete? Načo sú vám veci ako lety do vesmíru, keď aj tak raz ochoriete a umriete?
Vedci sa venujú rôznym oblastiam. Niektorí hľadajú lieky na choroby. A nejeden už aj na dovtedy smrteľné našli.
No a? Potom sa zase objavia iné choroby. Našli lieky na mor a čo? Stále predsa existuje, nezmizol. Je tu, ľudia naň umierajú. Všetko, čo nie je nasmerované na duchovné poznanie pre ľudí v ľudskej forme existencie, je zbytočné, lebo sa tým premeškáva príležitosť opustiť materiálnu existenciu, ktorá je naplnená len narodením sa, chorobou, starnutím a smrťou.
Sám to, čo považujete za zbytočné, používate. Auto, lietadlo, počítač, mobil...
To je obtiažne na pochopenie. Všetky materiálne veci používame na to, aby sme rozšírili poznanie ľudí. My ich nepotrebujeme, nerobíme to pre seba, veď je to vlastníctvo Boha. Tie veci sú pre život zbytočné.
Ak sú zbytočné, načo ich používate?
To je ťažká logika. OK, vysvetlím to. Ak máte otca, ktorý vlastní firmu, pre svoj život ju nepotrebujete. Ale pretože máte rád otca, využijete ju, aby ste mu urobili radosť. Je to tak? Ak teda ľudia vyrobia nejaký hlúpy nezmysel, prečo by sme ho nemohli využiť na niečo, čo má význam a pomôcť ľuďom v duchovnom progrese? To je ako v matematike - zoradíte vedľa seba stotisíc núl. Stále to bude len nula. Ak pred ne pridáte jednu jedinú jednotku, dostanú svoj zmysel a hodnotu.
Ako to súvisí?
Ateistická spoločnosť vyrába gigantickú hŕbu núl. Chýba tam tá jednotka. Tou je Boh.
Mnohí vás obviňujú, že ste sekta. Aké máte protiargumenty?
Čo znamená sekta? Skupinu osôb, ktorá sa oddelila od hlavného smeru. Taký je slovníkový výklad. My ako Hare Krišna sme sa od žiadneho hlavného smeru neoddelili.
Sektou je západný svet, nie my
Ten výklad je neúplný. Sekta má aj ďalšie znaky - slepú poslušnosť, tresty, manipuláciu s ľuďmi a podobne.
Sekta je niečo izolované a nebezpečné. To, čo ste povedali, je zmodernizovaný výklad tohto slova. Pred pár desaťročiami malo iný význam. Ale aký zmysel má diskutovať o tom, či Hare Krišna je alebo nie je sektou?
Veľký, tobôž v situácii, keď vás tak bežne označujú, mnohí dokonca za bláznov. Popísať znaky, ktoré svedčia o inom, by nemal byť problém.
Nezaoberáme sa tým, dokonca nám ani neprekáža, ak nás má niekto za sektu. Ak si vezmeme védy a postavíme voči ním civilizáciu Západu, tak sektou je západný svet, nie my. Kto totiž do neho vstúpi, má problém dostať sa von, je manipulovaný zo všetkých strán. Od nás nie je žiadny problém vystúpiť. Prídete, a keď sa vám niečo nepáči, kedykoľvek pohodlne vezmete kufor a odídete.
Z čoho žijete?
Z práce. Robíme, robíme a robíme. Varíme v reštauráciách, prekladáme a publikujeme knihy, robíme kazateľskú prácu, vedecké výskumy, kultúrne podujatia, trénujeme hudbu, tanec, umenie...
Aké vedecké výskumy?
Zaoberáme sa astronómiou, matematikou, archeológiou...
To vám generuje nejaké zisky?
Prečo nie? Máme svojich sponzorov - ľudí, ktorí sa zaoberajú poznaním, majúcim hlavu a pätu.
Vedecké výskumy skôr spotrebúvajú peniaze, ako generujú.
Vedci sú dnes jedni z najbohatších ľudí na svete. Peniaze nám dávajú ľudia, ktorí chcú skutočné poznanie.
To je kto?
Členovia našej spoločnosti, alebo ľudia, ktorí sú v priaznivom postavení voči nám.
Ak by som chcel patriť medzi vás, budete si pýtať moje peniaze?
Nie. Môžete byť s nami aj bez koruny. Fungujeme na princípe dobrovoľnosti.
Spievanie mantry je užitočné pre všetkých
Celý deň pracujete alebo sa modlíte. Je to všetko?
Študujeme texty, udržiavame medzi sebou spoločenské styky, relaxujeme, navštevujeme známych v iných štátoch a podobne. Nelíšime sa od bežných ľudí, akurát náš cieľ ja nasmerovaný na duchovné veci.
Život človeka je prázdny, ak nepomáha iným. V čom spočíva vaša zmysluplnosť pre iných, ak vychádzame z toho, že nechcete byť prospešní len pre uzavretú komunitu? Opakované spievanie mantry Hare Krišna iným zrejme nepomáha.
Spievanie mantry nie je užitočné pre nás, ale pre všetkých.
Ako je užitočné pre tých, ktorí s vami nič nemajú?
To je ťažké. Vysvetliť podstatu je možné len osobám, ktoré majú záujem dozvedieť sa ju.
Prečo?
Vy nie ste schopný to pochopiť, lebo pre to nemáte inšpiráciu. Ak budete chcieť, dozviete sa, čo potrebujete. Pre svet je spievanie našich mantier užitočné, ale dôvody hovoríme len tým, ktorí o to majú záujem. Úprimný záujem.
Tá otázka bola prejavom úprimného záujmu.
Chcete sa stať oddaným Boha?
Hovoríte, že spievanie mantry Hare Krišna je užitočné pre všetkých na svete. Pýtam sa, ako.
Veď odpovedám - odpoviem len tomu, kto sa bude chcieť úprimne zaoberať týmito vecami. Krišna v Bhagavadgíte hovorí: „Toto je kráľovské tajomstvo."
Nebude to tým, že to neviete vysvetliť?
Viem. Jedným z našich princípov ale je, že nevysvetľujeme slávu spievania svätého mena osobám, ktoré nemajú záujem o Boha.
Ako tomu má rozumieť čitateľ, ktorému sprostredkúvame vaše odpovede?
To nie je otázka porozumenia, ale realizácie. Čitateľ musí prísť, prejaviť záujem a dozvie sa.
Prišiel som, prejavil záujem, nedozvedel som sa.
Budete spievať tú mantru? Čitatelia sú fajn, ale vy nie ste dostatočne kvalifikovaný, aby ste boli schopný takéto informácie sprostredkovať.
Čitateľ predsa dostane pred oči vaše autentické slová tak, ako ste ich vyslovili, navyše autorizované.
Jasné, ale na to, aby niekto získal informáciu, musí sám urobiť ten krok, aby sa k nej dostal. Nie, že ju bude len pasívne čítať cez vás. Vo všeobecnosti je spievanie mena Krišnu volaním po Bohu a po jeho milosti. Duchovný význam nemá zmysel vysvetľovať, lebo ak do toho nedáte svoj vklad, je to zbytočné.
Hovorili sme o užitočnosti spievania mantry pre všetkých.
Poviem teda príklad - keď prší, dážď padá na všetkých a všade. Keď fungujete na duchovnej úrovni, výsledok ovplyvňuje všetkých ľudí bez ohľadu na to, či sú zaangažovaní vedome alebo nevedome. Keď idete po pláži a svieti slnko, opálite sa bez ohľadu na to, či ste tam prišli s tým alebo iným úmyslom. Výsledok našej duchovnej činnosti teda ovplyvňuje každého bez ohľadu na to, či o nás má alebo nemá záujem.
Prečo je vás potom na Slovensku len 50?
To nie je o počte. Prečo je na tomto svete možno len 180 prezidentov alebo len 2,5 tisíca atómových bômb?
Ak vaše spievanie mantier ovplyvňuje každého, či chce alebo nechce, číslo 50 je fatálne nízke. To sme všetci takí nevedomí?
Áno.
A vy taký osvietený?
Nie. Lenže ja som dostal Božiu milosť, lebo som ju chcel. Tá je tu pre každého, musíte len prejaviť záujem. To nie je o tom, že ja som nadradený a ostatní debilkovia. Všetci máme rovnaké šance, je to len a len o chcení. Spievajte tú mantru a uvidíte, čo sa stane. Ale musíte spievať. 16 x 108 mantier denne.
Keď sexujete, nemôžete získať lásku k Bohu
Vyjadrenie ženy, ktorá žila na farme Hare Krišna v Česku, zverejnené na stránke sekty.sk: „Muži a ženy bývajú na farme prísne oddelene. Neexistuje vzájomná návšteva žien u mužov a naopak. Aj bezdetní manželia žijú oddelene." Je to pravda?
Áno, ale len vtedy, ak centrum nemá možnosť v rámci budovy zabezpečiť spoločné bývanie. Manželia nemajú zakázané žiť spolu, ale ak im nemožno poskytnúť jednu miestnosť, tak to proste nejde. Pokiaľ finančne máme na to, aby sme také priestory vybudovali, nie je s tým žiadny problém.
Ďalší citát: „Oddaní majú zakázaný nielen nedovolený pohlavný styk, ale aj komunikáciu na úrovni nevinného flirtu."
Flirt nie je zakázaný, pretože jeho nepraktizovanie akceptujeme dobrovoľne. Flirt totiž nikdy nie je nevinný.
Prečo?
Lebo už to samotné slovo znamená, že sa zaväzujete inej osobe.
Pozor, vôbec nemierim k promiskuitným typom, ktoré sa vyspia s každým, s kým to ide.
Jasné, ale pre čo iné človek flirtuje? Za akým iným účelom sa flirtuje, ak nie za účelom sexu?
Tých účelov môže byť mnoho. Zaujíma ma, prečo je to principiálne zlé.
Lebo ide o subtílnu sexualitu.
V čom je škodlivá na duchovnej ceste k Bohu?
V tom, že sexualita nie je určená pre zábavu.
Sexuálnym pudom nás vybavil Boh.
Áno, ale len preto, aby sme sa rozmnožovali. Sexovať mimo záujmu plodenia detí nie je správne.
Čiže ak mám v 25 rokoch dve deti a ďalšie nechcem, mal by som sa do konca života vzdať milovania sa s manželkou?
Presne tak.
Sexualita je prirodzená vec.
Toto je ateistický princíp myslenia. Keď chcete byť duchovne vyspelou osobnosťou, tak to robiť nebudete. Nie je to nevyhnutné.
Dôvod?
Pohlavné hormóny majú iný zmysel, než to, aby boli utrácané len na rozmnožovanie. Ich skutočnou úlohou je vyživovať nervové tkanivá a mozog. Ak chcete fungovať naozaj kvalitne, je prirodzené, že si tie hormóny šetríte práve na tieto účely. Dnes je vedecky dokázané, že ak zbytočne uvoľňujete pohlavné hormóny, váš organizmus starne oveľa rýchlejšie.
Sú štúdie, ktoré hovoria opak - sex s milovaným partnerom spôsobuje pocity šťastia a tie predlžujú život. O to však nejde. Pointa je v inom - prečo je problémom milovanie sa s partnerom v období, keď už nechceme ďalšie deti?
Mám zoznam minimálne 180 vedcov, ktorí potvrdzujú moje slová, teda že sexovanie spôsobuje dožívanie sa nižšieho veku a inteligencia jedinca je nižšia, ako keď nesexuje.
Znie to ako vtip, ale OK. Sexualita je prirodzená vec, v tom ma nepresvedčíte.
Sex má slúžiť len na plodenie detí, na nič iné. Tento materiálny svet je určený na to, aby ste dosiahli duchovnú realizáciu.
Ako môže byť milovanie s manželkou v rozpore s duchovnou realizáciou? Nebavíme sa o promiskuite.
Keď sexujete, nemôžete získať lásku k Bohu. V danej chvíli totiž milujete svoju partnerku.
Tú milujete aj počas plodenia detí. Prečo je potom sex v danom období povolený? Vtedy je dovolené nemilovať Boha?
Keď plodíte deti, asi áno. Lenže ak sa len hráte, teda užívate si sex pre zábavu, tak určite nie. Každé náboženstvo na tejto planéte má vo svojich princípoch pre veriacich zakotvený celibát tohto typu. Úplne každé.
To nie je pravda.
Každé. Ak nie, povedzte, ktoré.
Aj katolícki duchovní priznávajú, že je nezmyslom tvrdiť, že sex je povolený výhradne za účelom plodenia detí. A nie sú jediní. Hovoril som s iks kňazmi, ktorí to potvrdzujú, takže sa mýlite.
Práve sme našli prvý rozdiel medzi katolíkmi a Hare Krišna. Nečudo potom, že katolíci sú tam, kde sú.
Prosím?
Pohlavný hormón je veľmi redukovaná energia, prijatá z potravy. Je pritom jedinou, ktorá vyživuje mozog a nervové bunky. Skutočný a podstatný význam sexuálnej energie je teda nasmerovaný na tento princíp, plodenie je len sekundárna vec. Keď žijete tak, ako my, pohlavná energia je investovaná do vašej inteligencie, vaše telo je oveľa silnejšie. Potom je pre vašu hlavu veľmi jednoduché kontrolovať celý organizmus. A keď ho máte pod kontrolou, prestáva existovať vášeň, ktorá je len produktom túžby po sexualite. Zdržanliví ľudia, ktorí sa venujú duchovným činnostiam, nestrádajú nedostatkom sexu, pretože tú potrebu vôbec nemajú. Zažívajú totiž vyšší druh chuti, ktorý je odlišný od tej nižšej.
O tom, že sexualita medzi dvomi milujúcimi ľuďmi je totálne prirodzená, svedčí množstvo vecí, medzi inými aj prejavy tela, ktoré neovplyvníte, nech idete po akejkoľvek duchovnej ceste, trebárs polúcie či menštruácia. Ako to môžete popierať?
Pohlavný pud je v skutočnosti pervertovaná láska k Bohu. Buď existuje láska k nemu, alebo sex, iná možnosť nie je. Takto to môžete napísať. Keď sa láska k Bohu zničí, výsledným produktom je sexualita tak, ako ju popisujete.
Tak znovu k otázke, ktorú som už položil - prečo povoľujete nemať lásku k Bohu v čase plodenia detí?
Pretože Krišna v Bhagavadgíte hovorí: „Jediná akceptovateľná sexualita je taká, ktorá vedie k plodeniu detí. A tento pohlavný pud som ja samotný." Pokiaľ máte pohlavný styk kvôli uspokojeniu seba alebo partnera, je to hriešne. Sex nie je prirodzený. Uvedomte si, že my nie sme toto telo.
Aktuálne v ňom žijeme a ak mám ísť v intenciách toho, čo hovoríte, tak tomu telu je to prirodzené. Inak by nemalo prejavy, aké má.
To neznamená, že ak žijem v takom tele, musím sa stotožňovať s vecami tohto druhu. To je materialistická cesta, nie duchovná.
Je pravdou, že vo vašom hnutí mi môže životného partnera vyberať guru?
Nie, partnerov si vyberáme sami, guru s tým nič nemá. Pravdou je, že ktokoľvek z nás ho môže požiadať, aby mu vybral partnerku. Následne ju môže alebo nemusí akceptovať. To je ako funkcia rodičov. V istých dobách to boli oni, kto svojim deťom vyberal partnera alebo partnerku. Guru je niečo ako náš otec, ale jeho výber nemusím vziať ako nemennú vec. Pred svadbou totiž máme takzvanú čakaciu periódu - môžeme spolu žiť tak, aby sme sa mohli spoznať, a keď zistíme, že to funguje, vezmeme sa.
Musí byť partner z Hare Krišna?
Nie je to podmienka, nikto nám nič také neprikazuje. Treba si uvedomiť, že na to, aby ste pochopili, o čom je Hare Krišna, treba podstatne väčšiu zrelosť, akú majú bežní ľudia. Skôr, ako nás niekto bude kritizovať, mal by vyskúšať, o čom to je. Diskutovať, či sme alebo nie sme sektou, či sme iní ako kresťanstvo, je síce zaujímavé, ale nemá to význam, ak čitateľ neokúsi praktickú realizáciu.
Každý môže oponovať tým, že na to, aby vedel, že heroín je zlý, nemusí skúšať drogy priamo na sebe.
Potom však nikdy nespozná, ako fungujú.
Iste, ale ich užívanie môže kritizovať, lebo fakty o tom, že drogy zabíjajú, sú všeobecne známe.
Nehovorím, že nás nikto nemôže kritizovať, otázkou je, aký to má zmysel. Jednoducho existujú ľudia, ktorým nebude stačiť informácia, že heroín je zlý, chcú si to vyskúšať na vlastnej koži. Ak chce niekto vedieť, ako to funguje v našom hnutí, potrebuje konkrétnu skúsenosť. Pokiaľ niečo napádam v duchovnej oblasti, mal by som to mať overené. A z 90 percent nás kritizujú práve tí, ktorí o Hare Krišna nič nevedia, pretože nás nikdy nestretli. Ak je pre niekoho Bhagavadgíta len obyčajná kniha, nech si ju najskôr prečíta. Ak potom bude tvrdiť, že učenie v nej je nanič, nech ho najskôr vyskúša. Až keď bude mať praktickú skúsenosť, potom je oprávnený diskutovať o tom, akí sme a aká je naša pravda či cesta k Bohu. Rozumiete - kým nie som profesionálom v nejakom odbore, tak nekritizujem, lebo môj komentár nemusí byť adekvátny.
Rozhovor bol autorizovaný, Raghunatha Priya Das v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
