BRATISLAVA. V programovom období 2004 až 2006 čerpalo Slovensko pomoc z Európskej únie pre oblasť životného prostredia z dvoch zdrojov - Operačného programu Základná infraštruktúra a z podporného programu ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession, Nástroj štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie).
Zdroje programu ISPA sa po vstupe SR do EÚ pretransformovali do zdrojov Kohézneho fondu. "Keď porovnávam situáciu, ktorá bola v čerpaní financií pri zmene vlády, tak musím povedať, že práce na efektívnom využití ponúknutých finančných prostriedkov akcelerovali až po nástupe vlády Roberta Fica," zhodnotil dnes na tlačovej besede o čerpaní eurofondov v rokoch 2004 až 2006 minister životného prostredia Ján Chrbet.
Peniaze, ktoré SR čerpala pre oblasť životného prostredia, išli na štyri priority - zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a racionálne využívanie vôd, ovzdušia, odpadového hospodárstva a na ochranu, zlepšenie a regeneráciu prírodného prostredia. "Životné prostredie v rokoch 2004 až 2006 získalo v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra 97,5 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Spolu s prostriedkami štátneho rozpočtu to predstavuje 131,79 mil. eur, čo po prepočte kurzom, platným v roku 2004 (1 euro = 38 Sk), predstavuje vyše 5 miliárd korún," informoval Chrbet. MŽP za to obdobie zaregistrovalo celkove 428 žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov. Z nich podľa Chrbeta schválili 189 žiadostí.
Podľa neho v rezorte životného prostredia bolo k 30. júnu 2006 v Operačnom programe Základná infraštruktúra uzavretých 150 zmlúv v celkovej výške 4,7 mld. korún vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. "Teraz, na konci októbra 2008, bolo uzavretých 189 zmlúv v celkovej výške 5,4 mld. Sk vrátane spolufinancovania z rozpočtu," porovnal šéf rezortu životného prostredia. V čase Dzurindovej vlády bolo na oblasť životného prostredia vyčerpaných 599 mil. Sk. "To je iba 12,9 percenta z celkovej alokácie prostriedkov zo zdrojov európskej únie a štátneho rozpočtu," povedal Chrbet. V súčasnosti, konkrétne k 14. novembru 2008, je podľa Chrbeta čerpanie financií z európskych fondov na environmentálnu infraštruktúru stopercentné, pri starom kurze 1 euro za 38 slovenských korún. "Ak zhodnotíme čerpanie podľa jednotlivých krajov, najviac peňazí putovalo do Banskobystrického kraja - až 1,3 mld. korún, najmenej do Žilinského," informoval Chrbet, pričom nehodnotil čerpanie pre Bratislavu.
Z prostriedkov ISPA malo byť zazmluvnených k 30. júnu 2006 osemnásť projektov sumou 228,7 mil. eur. K 31. novembru 2008 to bolo tiež 18 projektov v celkovej výške 315 mil. eur. "V čerpaní zdrojov ISPA sme boli k 30. júnu 2006 na úrovni 27 %, kým k 31. októbru 2008 už na úrovni 81 %," informoval Chrbet.
Slovensko po vstupe do EÚ v roku 2004 pokračovalo v čerpaní nástupníckeho Kohézneho fondu (KF). Zazmluvňovanie ani čerpanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu k 30. júnu 2006 ešte neprebiehalo. "K 31. októbru 2008 bolo z Kohézneho fondu zazmluvnených sedem projektov v celkovej výške 9,3 mld. korún spolu zo zdrojov štátneho rozpočtu a konečného prijímateľa," informoval Chrbet. K uvedenému obdobiu sa zo zdrojov Kohézneho fondu, štátneho rozpočtu a konečného prijímateľa vyčerpalo 3,9 mld. korún. "To predstavuje 41,16 % z finančného memoranda," uviedol minister.
