TRENČÍN. Sedem štúdií renomovaných ateliérov architektov na rekonštrukciu historického Mierového námestia, nad ktorým sa týči Trenčiansky hrad, dnes sprístupnili v Trenčíne verejnosti v Centre rozvoja mesta na Farskej ulici.
Architektov z Česka a Slovenska oslovilo vedenie mesta, aby našli novú tvár centrálneho námestia. Víťazný návrh vyberie 13-členná odborná komisia architektov v polovici decembra. Komisia bude prihliadať aj na výsledok hlasovania medzi laickou verejnosťou, ktoré sa ukončí 14. decembra. Obnova námestia si vyžiada desiatky miliónov korún, čiže milióny eur.
Mesto ateliéry, ktoré majú s podobnými projektmi skúsenosti, oslovilo po tom, čo zlyhali dve predchádzajúce súťaže. “Som s predloženými návrhmi spokojný. Z tých siedmich sa dá vybrať víťazný návrh,” povedal trenčiansky primátor Branislav Celler. “Všetky návrhy sú na vysokej úrovni, sú výnimočné vo svojej jednoduchosti. Keďže hlavnou dominantou je hrad, v návrhoch ide skôr o kvalitu detailov a materiálu. Dá sa povedať, že vo všetkých návrhoch je vodný prvok,” uviedla vedúca Útvaru architektúry a stratégie MsÚ Adriana Mlynčeková.
Podľa jej slov má námestie naďalej plniť kultúrno-spoločenský účel a mesto chce život do stredu mesta vrátiť obnovením trhov, pričom stánky a pódium by mohli byť mobilné. Návrhy sú zverejnené aj na internetovej stránke mesta.
Architekti sa v júni, keď ich oslovilo mesto, zhodli na tom, že námestie nepotrebuje hrubý zásah, chýba skôr zorganizovanie plôch či popracovanie na detailoch. Zároveň ich tešila výzva spojiť historické s novým. "Námestie pôsobí milo južansky, ducha miesta robí ten obrovský hrad nad ním. Vytvára krásnu atmosféru. To je šperk, ktorý nikde v bývalom Československu nenájdete,” charakterizoval námestie architekt Tomáš Rusín z brnianskeho ateliéru.
Architektov zaujal aj nezvyčajný, vretenovitý tvar námestia. Ten určovala hradná skala na jednej strane a kedysi neregulovaný Váh na druhej. Pamiatkari požadujú rešpektovať vývojovú etapu z prelomu 19. a 20. storočia, z tohto obdobia je väčšina fasád. Na námestí má podľa nich aspoň sčasti ostať pôvodná andezitová dlažba.
Mierové námestie je spolu s domami na svahu pod hradom najstaršou časťou Trenčína, takmer do konca 19. storočia bolo obohnané hradbami a s hradom tvorilo uzavretý komplex. Podľa historičky Trenčianskeho múzea Jany Karlíkovej sa pri archeologických výskumoch určite nájdu minimálne dve podzemné chodby.
Jedna z nich mohla byť úniková z hradu, pričom sa začínala oproti Katovmu domu na Matúšovej ulici smerujúcej na hrad. Karlíková hovorí, že aj po rekonštrukcii by sa mal zachovať historický ráz námestia. Avšak nemalo by sa ortodoxne čerpať z histórie, pretože tá mala aj svoje neduhy, napríklad stredom námestia by musel viesť kanál a pred mestským úradom by bola žumpa.
