Medzi džezmenmi sa už dávnejšie šepkalo, že Dodo je na tom zle. Keď sa v tejto brandži povie Dodo, samozrejme, každý tým myslí Doda Šošoku, bubeníka, organizátora a neprehliadnuteľnú súčasť našej scény. Hyperaktívny štíhly muž si už svojím typicky odhodlaným spôsobom na bicích nezahrá. Dnes podľahol rakovine. „Už od druhej polovice 60. rokov sa o Dodovi vedelo, že je dobrým džezovým bubeníkom. Istý čas mu trvalo, kým sa mu podarilo stať tým, čím chcel vždy byť. Veľmi si cením, že v Piešťanoch vytvoril oázu džezu, kam radi chodili hudobníci a diváci. Ako človek mal otvorené náručie, oči, uši, bol plný kontaktu. Ak by sme napísali zoznam hudobníkov, s ktorými za svoj život hral, bol by veľmi dlhý. Vedel sa posadiť za bicie a zadžemovať si s hocikým. To bola jeho najsilnejšia stránka. Plával rôznymi štýlmi a žánrami. Začal so swingom, neskôr prešiel na moderný džez a skončil až pri avantgarde, kde naplno rozvinul svoje schopnosti. Myslím, že táto poloha mu sedela najviac, vtedy bol sám sebou. Samozrejme, táto hudba sa nedala hrať vždy, a tak často džemoval s mladými.“ (peb)
BRATISLAVA. Tak, ako je jeho rovesník Peter Lipa pre mnohých Slovákov symbolom džezu, Dodo Šošoka sa pre nich zase stal symbolom džezového bubeníka.
Hyperaktívny hudobník a organizátor najrôznejších projektov, v ktorých figuroval ako dominantná osobnosť či ako líder, bol známy svojím extrovertným, nervným prístupom k bicím. A práve svojou dominanciou bol nielen výraznou, ale aj kontroverznou postavou na scéne. Svoju súpravu rád rozširoval o rôzne exotické perkusie a ako jediný slovenský bubeník sa nebál ani sólových vystúpení, kde bohato využíval celé svoje inštrumentárium.
Mal naozaj bohaté portfólio. Doma si zahral prakticky s každým, kto niečo znamenal, bol zakladateľom Slovenského džezového kvarteta. Rád dával dokopy príležitostné medzinárodné formácie. Vďaka štipendiu na Berklee College Of Music v Bostone získal kontakty na mnohých významných zahraničných hudobníkov. Hral s osobnosťami ako Charlie Mariano, Hans Koller, Lee Konitz, Atilla Zoller, Aladar Pege, Linda Sharrock, Larry Smith, Tomasz Stanko, Barbara Dennerlein, Piotr Baron, Marek Balata, Harry Sokal, Wolfgang Puschnig, John Purcell a mnohými ďalšími. V jeho diskografii má významné miesto album s Ladislavom Gerhardtom Už sa ženiť nebudeme, Bratislava Blue Petra Cardarelliho, Jazz At Philharmonic Larryho Smitha a prvé slovenské džezové CD – Meditation Jazz Trio.
Získal niekoľko významných ocenení, medzi inými aj americkú Cenu Leo Danihelsa za hudbu. Slovenský hudobný fond mu udelil Cenu za celoživotné dielo, propagáciu džezu doma i v zahraničí a za vernosť džezu. Na sklonku života sa usadil v Piešťanoch, kde žil s výtvarníčkou Ivetou Schwarzbacherovou. Svadbu mali v roku 2007 počas európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Capalest v Banskej Štiavnici. Pár vlastnil aj Jazz Gallery Art v Piešťanoch, kde Šošoka pozýval popredných hudobníkov na koncerty.
Peter Lipa: Dodo mal uši aj oči otvorené
Autor: Marián Jaslovský
