BUDAPEŠŤ. Slovensko-maďarské vzťahy sú na bode mrazu, a na tomto konštatovaní môže zmeniť po pracovnom komárňanskom stretnutí Roberta Fica s Ferencom Gyurcsányom iba to, ak po sľuboch budú nasledovať skutky. Rozvoju vzťahov neprispejú ani často prezentované zjednodušované názory a analýzy. Tvrdí to v článku maďarského denníka Népszabadság bývalý ľavicový slovenský politik Peter Weiss.
Terajší pedagóg Ekonomickej univerzity v Bratislave, zakladateľ Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a jej prvý predseda v rozsiahlom článku okrem iného pripomína, že po zmene režimu sa teraz prvýkrát stalo, že predsedovia oboch vlád sú sociálni demokrati. Nie je však pravdou, že vzájomné slovensko-maďarské vzťahy sa dostali na bod mrazu práve v tomto období.
Podľa Weissa nemožno tvrdiť ani to, že súčasné vzťahy sú charakterizované napätím odvtedy, odkedy je SNS členom vládnej koalície. A nemožno za jediného vinníka zhoršenia vzťahov menovať ani predsedu SNS Jána Slotu, a to ani napriek jeho bezpochyby nešťastným vyjadreniam.
Prvá vážna kríza v slovensko-maďarských vzťahoch vznikla už v roku 2002, kedy obe krajiny mali konzervatívnu vládu, kedy SNS riešila vlastnú vnútornú krízu, preto zohrala relatívne bezvýznamnú úlohu, a predsedom SMK bol Béla Bugár, ktorý sa tešil popularite aj medzi Slovákmi. Napriek tomu vzniklo také napätie medzi SR a Maďarskom, ktoré takmer úplne znemožnilo aj fungovanie Vyšehradskej štvorky, napísal Weiss.
Podľa neho už dávno pred rokom 2006, kedy sa stal Robert Fico premiérom a Slota koaličným partnerom, maďarskí extrémisti prezentovali svoje revizionistické postoje. Ako príklady uviedol tri prípady terajšieho podpredsedu pre stratégiu SMK Miklósa Duraya, ktorý vlani listom pozdravil účastníkov protitrianonskej demonštrácie zorganizovanej Hnutím 64 žúp, ktorý pred šiestimi rokmi vyhlásil, že Felvidék je s Viktorom Orbánom, a ktorý v roku 2006, v čase, kedy SMK bola vo vládnej koalícii, v Budapešti povedal, že svet popiera Maďarom právo na sebaurčenie a dodal, že kosovskí Albánci získajú toto právo, preto im fandíme.
Slovenským extrémistom takéto a podobné momenty iba nahrávajú, konštatoval autor článku v Népszabadságu a dodal, že slovensko-maďarské vzťahy budú významne zlepšené iba vtedy, ak bude použitý na oboch stranách rovnaký meter.
Ak niekto kritizuje a právom Slotu, potom nemôže ospravedlniť ani Duraya. Jeho prejavy sú síce oveľa kultivovanejšie, ale prezentuje rovnako radikálne názory, ako predseda SNS. Významný slovenský intelektuál - riaditeľ bratislavského vydavateľstva Kalligram László Szigeti raz povedal, že koncepcia Bélu Bugára sa snaží o symbiózu maďarskej národnosti so slovenským občianstvom, čo je ťažká, ale jediná schodná cesta. Durayova koncepcia je zas postavená na zdôrazňovaní váhy a úlohy občianskeho vedomia, a Duray nehodlá viesť dialóg so slovenskou politickou elitou, poznamenal Weiss.
Slovenská politika je nútená k neustálej konfrontácii s rôznymi prejavmi veľkomaďarského nacionalizmu. V očiach čoraz viacerých Slovákov je práve Duray stelesnením týchto prejavov, aj keď treba povedať, že určité takéto prvky sa objavujú aj v štátnej politike Maďarskej republiky.
Jeden z najvážnejších problémov Weiss vidí v tom, že maďarská politická elita nie je schopná racionálne spracovať trianonskú traumu. Slováci, ktorí nezabudli na následky prvej viedenskej arbitráže, zas prvýkrát spozorneli, keď počuli krátko po zmene režimu predsedu maďarskej vlády Józsefa Antalla vyhlásiť, že v duchu mieni byť premiérom 15 miliónov Maďarov. Antall súčasne prezentoval vládnu politiku, ktorá podporovala práva pre samosprávu Maďarov v susedných krajinách Maďarska. Odvtedy sa dotknuté krajiny obávajú už aj len spomenutia autonómie, píše Weiss v článku zverejnenom v Népszabadságu.
