BRATISLAVA. Novinárom to po stretnutí ministrov zahraničných vecí oboch krajín povedal český šéf diplomacie Karel Schwarzenberg. Kríza bude podľa Schwarzenberga veľkou náplňou českého predsedníctva Európskej únie, ktoré preberie krajina v januári. Hlavným heslom má byť motto - Európa bez bariér. „Chceme odstrániť všetky bariéry, ktoré sa týkajú zamestnania a ešte v Európe existujú,“ vyhlásil. Štáty únie by sa podľa neho mali postaviť konkurencii, ktorá hrozí napríklad z Číny, Indie či Brazílie. „Musíme pracovať vo vnútri Európy,“ povedal.
Ďalšie priority českého predsedníctva sú podľa Schwarzenberga v rozvíjaní transatlantickej spolupráce a dobrých vzťahoch so susedmi, krajinami na Balkáne a na východe Európy. „Máme záujem, aby bol celý Balkán integrovaný,“ podotkol. Úlohu vidí aj v tom, aby predsedníctvo čo najrýchlejšie nadviazalo vzťahy s novou americkou administratívou na čele s americkým prezidentom Barackom Obamom. Pre Slovensko je podľa Jána Kubiša kľúčová aj spolupráca s Ruskou federáciou. „Česká republika so znalosťami a kontaktmi, ktoré na Rusko má, môže zohrávať veľmi dynamickú úlohu,“ uviedol Kubiš. Podľa Schwarzenberga sa západné štáty pred východnými zatvárať nemôžu.
Kubiš odmietol "šumy" o tom, či české predsedníctvo EÚ bude silné alebo nie. „Nevenoval by som pozornosť každému šumu,“ povedal. Podľa neho sa špekulácie o predsedníctve objavili pri každom štáte. Česká republika je poslednou krajinou únie, v ktorej sa ešte nezačal ratifikačný proces k ústavnej zmluve. V Írsku ju odmietli voliči v referende, v Česku a Nemecku ju posudzoval ústavný súd. Schwarzenberg dúfa, že ju Česká republika schváli ešte do začiatku českého predsedníctva v únii. Obaja partneri nesúhlasia s výrokom, že neschválením zmluvy EÚ stagnuje.
Česká vláda doteraz tvrdila, že Lisabonskú zmluvu pošle do parlamentu až po výroku ústavného súdu. Nemá pre ňu zabezpečenú jednoznačnú podporu v parlamente. Ústavný súd v stredu rozhodol, že Lisabonská zmluva nie je v rozpore s českou ústavou. Problémom môže byť aj podpis českého prezidenta Václava Klausa. Ten naposledy vyhlásil, že zmluvu podpíše až po tom, ako ju schvália v opakovanom referende Íri. Írsko už Lisabonskú zmluvu raz odmietlo, v Bruseli však panuje stále väčšia zhoda v tom, že Íri by si mali referendum zopakovať. EÚ by im mohla poskytnúť určité výnimky a záruky, napríklad, že Brusel nebude zasahovať do ich daňových zákonov, či do veľmi prísnej protipotratovej legislatívy.
