BRATISLAVA. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič nechce komentovať, či Poliaci oprávnene nedovolili vystúpiť generálnemu tajomníkovi Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomirovi Molitorisovi na vedeckej konferencii, ktorá sa zaoberala aj kontroverznou osobnosťou dejín Józefom Kuraśon. Molitoris ho obviňuje zo zodpovednosti za vraždy Slovákov na Orave a Spiši. Čaplovič pre agentúru SITA uviedol, že na konferencii vystúpil s príhovorom, v ktorom povedal, že Kuraśom by sa mali zaoberať len historici a odporúčal im, aby sa nedali ovplyvňovať politikou. Myslí si, že na konferencii nemal byť "nikto mimo historikov". "Pán Molitoris nie je historik - profesionál," uviedol Čaplovič. Podľa neho Molitoris by tam vyvolával zbytočné animozity. Tvrdí, že Kuraśove skutky musia najprv posúdiť historici a ich hodnotenia potom majú komentovať politici. "Vždy som bojoval proti laikom, pseudohistorikom. Nechajme vedcom zhodnotiť históriu," uviedol Čaplovič s tým, že čoskoro má vyjsť spoločný zborník, ktorý by mal byť výsledkom konferencie. Očakáva, že v ňom budú rozdielne pohľady slovenských a poľských vedcov na Kuraśovo konanie.
Molitorisovi nedovolili vystúpiť na konferencii, ktorá bola v utorok v Nowom Targu, historici poľského Inštitútu pamäti národa (IPN). Stretnutie bolo venované poľsko-slovenským vzťahom v rokoch 1938 - 1948. Molitoris agentúre SITA povedal, že na konferenciu ho pozval Generálny konzulát SR v Krakove. Plánoval na nej prezentovať svoj kritický postoj na Józefa Kuraśa „Ognia“. Podľa Molitorisa Kuraś z Waksmundu je zodpovedný za smrť stoviek ľudí poľskej, slovenskej, židovskej a rusínskej národnosti v rokoch 1945 - 1947.
Kuraś bol dôstojníkom poľskej armády, ktorý počas okupácie Poľska bojoval proti fašistom. Potom, ako mu Nemci vyvraždili rodinu, začal proti nim bojovať ako veliteľ partizánskej skupiny Blyskavica pod prezývkou Ognia. Po vojne sa stal odporcom režimu. S partizánmi operoval v podtatranských lesoch, údajne prepadával obydlia slovenských rodín, ktoré pri novom územnom usporiadaní pripadli Poľsku. Podľa niektorých lúpil a vraždil aj na Orave a Spiši. Rok po skončení vojny ho Poliaci odsúdili na smrť a stal sa hľadanou osobu. Zomrel vo februári 1947 v nemocnici na následky ťažkých zranení.
