Je v záujme Slovákov, žijúcich na juhu, aby sa naučili po maďarsky, tvrdí v rozhovore pre SME.sk poslanec SMK Iván Farkas.
Začnime dobrý vtipom.
Usáma Bin Ládin sa večer vráti domov a pýta sa manželky: „Ahoj drahá, nehľadal ma dnes niekto náhodou?"
SMK dlhé roky budila dojem, že ide o stranu bez škandálov a vnútorných sporov. Od istej doby sa ich nakopilo toľko, že to človek nestíha počítať. Prečo?
Myslíte si, že na slovenskej politickej scéne existuje strana, ktorá nemá vnútorné rozpory a škandály?
To nič nemení na fakte, že ste ten dojem budili a reálne nie ste o nič lepší ako ostatné strany.
Samozrejme, keď bol šéfom strany Béla Bugár, informácie sa dávali na verejnosť až vtedy, keď sme sa dohodli a skonsolidovali vo vnútri. Aj vtedy existovali diskusie a nejednotné názory, ale keď sa rozhodlo, nikto to už nespochybňoval, aj keď patril k vnútrostraníckej opozícii. V tomto dnes vidím iný prístup, ktorý vedie k tomu, o čom ste hovorili.
Pál Csáky pred voľbou predsedu SMK tvrdil, že za Bélu Bugára v strane prakticky nebola diskusia. Bolo to tak?
No, platí to čiastočne. Na niektoré témy bola, na iné nie. Väčšinou však bola. Dôležité je to, čo som povedal - vnútorná opozícia vtedy ctila princíp, že ak sa na niečom dohodla väčšina, tak to jednoducho platilo. Myslím si, že to bolo šťastím Bugára - aj keď mal totiž oponentov, tí si ctili, že sa diskutuje len vo vnútri strany a nie verejne.
Je lepším predsedom Csáky?
Na toto neodpoviem.
Neviete, nechcete alebo dokonca nemôžete povedať?
Samozrejme, že viem. Mám na túto vec svoj názor, ale ten patrí do SMK. Bugár aj Csáky majú talent na politiku. Prvý má absolútne iné prednosti aj nedostatky ako druhý.
Kto z nich je väčší zákulisný hráč?
No, tak... v tomto sú dobrí obaja.
A kto väčší intrigán?
Takéto veci sa nevynášajú von. Mám na to vyhranený názor, stojím si za ním, ale na verejnosť nepatrí.
No comment
Je správne, ak poslanec nejakej strany verejne kritizuje svojho predsedu?
Ak kritika odznie v orgánoch strany, pričom sa o nej vedie seriózna diskusia a príjme sa uznesenie, von by ísť nemala. Ak je však opodstatnená a cieľom je snaha o konštruktívnu diskusiu na verejnosti, môže sa povedať aj mimo strany. Kritizovať štýl politiky vlastného vedenia, pokiaľ nejde o celospoločenské veci, sa nepatrí. V žiadnom prípade.
Toto pravidlo však opakovane porušil práve Csáky, keď pred voľbami predsedu verejne zaútočil na Bugára viacerými závažnými obvineniami. Zaujímavé je, že keď vyhral, okamžite zmĺkol. Taktika „hodiť udičku a stiahnuť sa" je u neho normou.
K tomuto svoj názor na verejnosti nepoviem. Jedna vec je istá - ak nastolím nejakú líniu, nemalo by sa cúvnuť, ale ju dotiahnuť do konca. Za tým si stojím.
Skúste jasnejšie - Csáky obvinil Bugára z viacerých vecí, po voľbách o nich mlčí. Bola to chyba?
Možno by bolo šťastnejšie, keby Csákyho kritika odznela na kongrese SMK alebo na Republikovej rade pred ním. Malo sa o tom diskutovať len v orgánoch strany. Chápem však aj situáciu Csákyho - povedal si, že ak to nepovie verejnosti, jeho šance na zvolenie budú nižšie.
Čím ale porušil pravidlá hry, za ktoré sa vy sám zasadzujete.
No comment.
O tom netreba hovoriť
Bol Béla Bugár pod vplyvom Oskara Világiho, ako tvrdil Csáky?
Žiadate odo mňa informáciu, ktorú považujem za vec, o ktorej sa má diskutovať v strane, nie verejne. Mám na to názor, ale nepoviem ho do médií.
Do médií to dal váš predseda.
Myslím si, že o tom nie je potrebné hovoriť.
Ešte raz - Csáky tvrdo obvinil Bugára. Nemyslíte si, že SMK je svojim voličom dlžná vysvetlenie? Čo je to za stranu, ktorá nedopovie, čo načala?
Tieto veci boli medializované dostatočne. Svoj názor poviem len na orgánoch strany.
Ďalšia vec - Csáky v relácii Na výsluchu povedal, že denník Új Szó riadi nie jeho šéfredaktor, ale Világi. Mal pravdu?
Na toto sa ma pýtal aj redaktor toho denníka, odmietol som to komentovať.
Nie je to alibizmus? Máte problém nahlas hovoriť svoje názory?
Ak mám nejaký názor na isté vzťahy, ale nemám dôkazy, nebudem niekoho verejne kritizovať. Patrí to na orgány strany. Imidž SMK nejde dobrým smerom práve takýmito vyjadreniami, ale aj ťahmi niektorých novinárov.
Pýtam sa len na to, čo verejne tvrdil váš šéf. Bol to on, kto tie veci vypustil do médií.
Už som sa k tomu vyjadril, druhýkrát sa nebudem.
Je chybou, že SMK nemá jasný názor na územnú autonómiu
Územná autonómia - chcete ju či nie? Csáky s Durayom na to odpovedajú výhradne zahmlene, Bugár a Szigeti jasne tvrdia, že určite nie.
Poviem to od podlahy - iste viete, že v SMK máme výbor, ktorý ma načrtnúť budúcnosť, ktorá nás čaká a neminie, s cieľom zabrániť asimilácii. Orgány strany o tejto veci ešte nerokovali, takže nemám mandát, aby som hovoril v mene SMK.
V otázke územnej autonómie teda nepanuje v strane jednotný názor?
Myslím si, že nepanuje.
Ktorý prevažuje?
Bolo by vhodné, keby sme túto diskusiu v strane uzavreli čo najskôr, a potom sa jasne vyjadrili. Očakávam, že sa tak udeje do najbližších volieb.
Váš osobný názor na to?
Na zamedzenie asimilácie by bolo vhodné ponechať nám samosprávu v oblasti kultúry a školstva. Za tým si stojím.
Pýtal som sa na územnú autonómiu.
V mnohých krajinách EÚ je realitou, netreba z nej robiť problém a démonizovať ju. Diskutuje sa o nej aj vo viacerých nových štátoch únie.
O tom vieme, pýtam sa na váš názor.
Územná autonómia momentálne nie je východiskovou bázou, ktorá by riešila situáciu Maďarov na Slovensku.
Áno či nie?
Momentálne nie.
Prečo momentálne?
V tejto situácii som za kultúrnu a školskú samosprávu. Neviem však, ako sa v budúcnosti vyvinie spoločenská klíma v rámci spolunažívania našich národov, takže nemôžem povedať, čo bude o desať alebo päťdesiat rokov. Som za to, aby sa upokojili vášne, utlmili napätia na oboch stranách.
Ktorí politici v SMK sú za územnú autonómiu už dnes? Povedali ste, že sú aj takí.
To patrí do vnútra strany.
Nie, o tomto majú právo vedieť tak Slováci, ako aj Maďari.
Nemôžem tlmočiť názory kolegov, lebo o tom nebola diskusia vo vedení strany.
Čo ste to za stranu, keď nemáte túto otázku vyjasnenú ani po toľkých rokoch?
Myslíte po desiatich? Áno, aj ja to cítim ako problém, mali by sme sa k tomu postaviť jednoznačne. Keďže nemáme jasné stanovisko, vnášame do spoločnosti neistotu.
Duray nie je nadčlovek, ale... no comment
Ďalší problém - Miklós Duray uniká pred policajtmi, verejne priznáva, že prekračuje rýchlosť, lebo má imunitu, opakovane odmieta „fúkať", dokonca aj napriek tomu, že je účastníkom nehody. Je ten pán nejaký nadčlovek?
Nie je. Ak odmietne „fúkať" pri rutinnej kontrole, nejako to ešte dokážem pochopiť. Ak je však účastníkom nehody, bežný občan aj poslanec by mali byť na rovnakej úrovni. Musí proste „fúknuť".
Odmietol. Bola to chyba?
Musí „fúknuť".
Odmietol.
Som za zrušenie imunity na priestupky poslancov, kedysi som za to aj hlasoval, rovnako budem postupovať kedykoľvek v budúcnosti.
Aké konzekvencie voči Durayovi ste v strane vyvodili?
V úzkom vedení sa o tom diskutovalo. Nedospelo to k jasnému riešeniu, lebo na to boli rôzne názory.
Máte tam nebodaj ľudí, ktorí si myslia, že Duray konal správne?
Nebudem to komentovať.
Duray s Csákym majú železný zvyk vypínať si telefóny a nereagovať ani na sms práve vtedy, keď to najviac treba, keď treba upokojiť vášne, prípadne sa vyjadriť k problému, ktorý spôsobili. Mohli by o tom rozprávať mnohí novinári. Nezabúdajú pričasto na to, že žijú z našich daní a je ich povinnosťou odpovedať?
Sú otázky, ku ktorým sa môže šéf strany vyjadrovať len vtedy, keď má na to mandát predsedníctva, na ktorom sa vopred prediskutuje názor, ktorý pôjde von. Netreba ho však vždy, takže ak je to potrebné, bolo by vhodné, aby sa vyjadrovali. Reagovať treba totiž nielen pri pozitívnych, ale aj negatívnych správach.
Mohli by ste menej diplomaticky a jasne?
Je žiadúce, aby politik komunikoval aj vtedy, keď naň silnie tlak, a reagoval tak aj na negatívne veci.
Nepamätám sa, či sa na Fóre hovorilo o autonómii, nie, nie, nie
Vyčíta sa vám účasť na Fóre poslancov Karpatskej kotliny, podľa SNS porušujete poslanecký sľub. Fórum dnes naozaj patrí k oficiálnym inštitúciám maďarského parlamentu. Aké máte protiargumenty?
Ja také tvrdenia absolútne odmietam. Ide len o diskusné fórum, nevidím dôvod, prečo by som sa ho nemohol zúčastňovať.
Keby šlo o bežné diskusné fórum, maďarský parlament by nemal dôvod dávať mu taký rámec, aký dostalo.
To je otázka na vedenie maďarského parlamentu. Ja neviem zodpovedať, prečo to tak je, neboli sme pritom, ani sme za to nehlasovali. Podľa mňa ide o umelú kauzu, podobnú učebniciam, pričom tie sa vytvárajú za účelom prekrývania iných zásadných problémov, klientelizmu, korupcie, zhoršenia klímy na poli hospodárstva a podobne.
Túto otázku si však kladú aj mnohí občania.
Ide o vec, ktorá sa nafukuje. Slovensko kladiem v rámci vývoja na prednejšie miesta ako napríklad Rumunsko, Ukrajinu alebo Srbsko. V tých krajinách pritom s Fórom nikto nemal problém. Pýtam sa teda, či u nás nejde len o prekrývanie iných problémov. Je tu snaha odpútavať pozornosť od niečoho, čo je oveľa dôležitejšie.
O čom sa na Fóre diskutuje? Aj o autonómii, ako tvrdí SNS?
Nie. Ide o diskusné fórum poslancov maďarskej národnosti zo všetkých okolitých štátov. Debatuje sa tam napríklad o integrácii Maďarska, Slovenska, Rumunska a podobne.
Nerozumiem. O akej integrácii?
O integrácii do Európskej únie. Nadhodím jednu tému, o ktorej tam prebehla veľká diskusia - na základe toho, že existuje Schengen, sťažil sa prístup Maďarov z Ukrajiny alebo Srbska na územie Maďarska. Debatovali sme o tom, ako to legislatívne riešiť, aké sú skúsenosti z iných krajín a podobne.
Nikdy sa tam nedebatovalo o autonómii?
V takej šírke, ako to tvrdí predseda SNS, absolútne nie.
Čiže predsa.
No, používame tam slovo samospráva.
Viete, že ide o synonymum.
Používa sa slovo samospráva.
Hovorilo sa tam o takej samospráve, akú máme obaja na mysli?
Ja sa na to nepamätám.
Neverím.
Nie, nie, nie.
Slotove výroky sú absolútny extrém aj v rámci extrémizmu
Kto je zodpovedný za súčasné zlé slovensko-maďarské vzťahy?
Vyhlásenia Slotu, ale aj extrémizmus v Maďarsku. Keď však Fico hovorí, že tu nebude trpieť exportovaný extrémizmus z Maďarska, pýtam sa, či nedávne udalosti v Česku neboli aj vďaka prispeniu radikálov zo Slovenska.
Myslite Litvínov a účasť Kotlebu?
Áno. Druhá vec - je pravdou, že extrémizmus v Maďarsku je nebezpečný už minimálne rok a pol, ale treba povedať, že je len na ulici a periférii spoločnosti, pričom na Slovensku je priamo v koalícii. Výroky šéfa SNS neboli šťastné.
Neboli, ale žeby Orbán nehovoril radikálne?
Mal Orbán také výroky na slovenských dejateľov, aké mal Slota?
Hovorím o nacionalistických a hlúpych výrokoch všeobecne.
Lenže Slotove výroky sú absolútnym extrémom ešte aj v rámci extrémizmu. Orbán nehovorí expresívne a neuráža. Jeho výroky v žiadnom prípade nie sú extrémistické. Zásadným problémom je absencia komunikácie - medzi nami a vládou, ale aj všeobecne. Neustále tu zaznievajú výroky, že chceme odtrhnúť od Slovenska južné územie. Odmietam to, ide len o nálepkovanie a krivé obviňovanie.
Nechcete?
Územná autonómia a odtrhnutie územia sú dve diametrálne odlišné veci.
Vysvetlite rozdiel.
Vezmite si južné Tirolsko v Taliansku - má územnú autonómiu? Má. Myslíte si, že sa chce odtrhnúť od Talianska ako takého? Nie. Práve to, že sa nerozlišuje medzi týmito dvomi pojmami, je obrovskou chybou elít na Slovensku.
Čo teda myslíte pod územnou autonómiou?
Špeciálne územie, na ktorom bude menšina väčšinou, pričom si bude spravovať veci verejné ako chce. Vždy však bude v zväzku s danou krajinou. Odtrhnutie územia je úplné iné, najradikálnejšie riešenie. V SMK momentálne nikto nič také nežiada. Nikdy to nebolo nastolené.
Práve to slovo „momentálne" vyrušuje ostatných a nabíja Slotovi zbraň.
Môžem však vedieť, s čím príde SNS o rok, a ako na to bude treba reagovať?
Určite nie odtrhnutím územia od Slovenska.
Samozrejme, že nie, ale keď sa pôjde z extrému do extrému, nemôžem predpovedať, aká bude budúcnosť. Na základe mojich súčasných poznaní však k ničomu podobnému asi nedôjde.
Vráťme sa k slovensko-maďarským vzťahom.
Problémom je nacionalizmus na úrovni slovenskej vládnej politiky, pričom sa vyťahujú rôzne náhradné riešenia na prekrývanie zásadných vecí. Posledné roky u nás boli o výraznom hospodárskom raste, teraz to vplyvom krízy bude inak. Myslím si, že preto sa koalícia snaží presmerovať pozornosť ľudí. Vezmite si trebárs kauzu tendra u ministra Janušeka alebo kauzu Tipos.
Kauzy boli aj za vašej vlády.
Takéto? 3,6 miliardy minúť bez tendra? My sme takéto kauzy nemali.
Táto krajina ešte nezažila vládu bez káuz, vašej by som ich tiež z fleku napočítal desiatky. Tým sa nijako nezastávam súčasnej, len upozorňujem, že nič nie je čiernobiele.
Tvrdím, že za nás také kauzy neboli. Ale aj keby, chcete povedať, že naša vláda sa vtedy chopila cesty nacionalizmu, aby presmerovala pozornosť ľudí na niečo iné?
Nemohla sa chopiť, lebo SMK bola vo vláde.
Tak vidíte, bolo to inom.
Otázkou je, prečo by nemohli byť slovensko-maďarské vzťahy v poriadku, aj keď vo vláde nebudete. Je choré podmieňovať to vašou účasťou v koalícii.
Túto otázku musíte nastoliť vládnym politikom.
Aj vám. Viete dobre, že by ste napádali dnešnú koalíciu, aj keby v nej nebola SNS.
Áno, ale nie z pohľadu slovensko-maďarských vzťahov, k tomu by sme sa neznížili. Nemienime tu iniciovať citlivé témy z pohľadu vzťahov našich národov. Voči tomu sa musím naozaj ohradiť.
Môžete, ja budem argumentovať citátmi Csákyho a Duraya, dokazujúcimi opak. Dištancovali sa tí dvaja od územnej autonómie? Nie. Kto operoval s Benešovými dekrétmi? Oni. Citlivé témy tu teda nastoľujú aj politici SMK.
Budem pokračovať v tom, v čom vidím problém našich vzťahov. Kauzy typu učebnice, našej účasti na Fóre poslancov Karpatskej kotliny sú jednoducho umelé, pričom sa zabúda na veci, ktoré sú oveľa závažnejšie - sociálne podmienky života našich občanov, ekonomické dopady finančnej krízy a podobne.
Je pravdou, že v SMK sú ľudia, ktorí chcú Csákyho poslať do europarlamentu?
Samozrejme, že je taká iniciatíva, ale nie je to snaha tých, ktorí tvoria jeho najbližšie okolie.
Zrejme tam nechce ísť.
To je otázka na neho. Podľa mojich informácií nemá záujem. Povedzte mi aspoň jedného predsedu strany, ktorý by chcel ísť do europarlamentu.
Palko z KDS.
Myslel som parlamentné. Myslím si, že takéto snahy sú nedôstojné. Ak je raz niekto šéfom strany, má ju „kočírovať" doma. Pre SMK by ani nebolo dobré, keby tam odišiel.
Máme záujem čeliť tlakom na asimiláciu
SMK vznikla kvôli Mečiarovmu účelovému volebnému zákonu spojením troch hodnotovo odlišných strán: MNI, Spolužitie a MKDH. Nemyslíte si, že po desiatich rokoch ide len o zlepenec, ktorý by bolo načase rozdeliť?
Dám protiotázku - myslíte si, že v tejto spoločnosti, v ktorej má maďarská menšina silu 10 percent, si môžeme dovoliť luxus troch strán s rizikom, že ani jedna neprejde do parlamentu?
Čiže v SMK ste združení dnes už len preto, že ste Maďari? Nie je to ako dôvod primálo?
Bola to reakcia na Mečiarov zákon, ktorý mal znemožniť prechod troch maďarských strán do parlamentu.
Odvtedy ubehli roky.
Áno, ale sú tu aj historické väzby a záujem maďarskej menšiny čeliť istým tlakom na asimiláciu. Spolu dokážeme lepšie odolávať. Hodnotová orientácia je v takýchto prípadoch druhoradá.
Je pre stranu dobré, ak ju pokope drží len národnosť a nie hodnoty?
Za tie roky sa to v SMK vyvinulo tak, že síce v nej sú isté vnútorné rozdelenia, nie však na základe pôvodných ideológií, ale skôr iných kritérií. Dať všetko do pôvodného stavu už podľa mňa nejde. Politická reprezentácia Maďarov je skonsolidovaná, v strane je možné v zmysle stanov vyjadriť akúkoľvek líniu. Nikto sa tomu reálne nebráni, hoci v zásadných veciach sa rozhoduje na najvyššej úrovni.
Odpovedáte diplomaticky, tak ešte raz - čo vás drží pokope okrem toho, že ste Maďari?
Jednoznačne záväzok voči našim voličom.
Nie je to málo?
Nie, ide o významnú a motivujúcu vec. Nie sme predsa národom, ktorý je zastúpený v spoločnosti deväťdesiatimi percentami, musíme brať do úvahy, že je nás len desať percent, preto treba držať spolu. Pri všetkých politických kalkuláciách to vychádza ako zásadná vec.
Spomínali ste, že na Maďarov sú vyvíjané asimilačné tlaky. To ste mysleli vážne?
No, vy ten pocit možno nemáte, ale pozrite sa na umelú kauzu okolo učebníc. Aký je jej zmysel, keď vezmeme do úvahy, že každý jazyk má svoj systém a svoju logiku? SNS ju chce násilným spôsobom zmeniť. Ide o narušenie lingvistického systému jazyka, čo nemôžeme pripustiť. Predstavte si, že nejaký štvrták sa má zrazu učiť nezrozumiteľným spôsobom - všetko je napísané po maďarsky a k tomu sú priradené cudzie elementy, geografické a historické názvy v slovenčine, čo deväťročný žiak jednoducho nepochopí. Prečo nám to robia?
Lenže tu ide skôr o hlúposť a „trucpodnik" SNS, nie o asimiláciu.
Nie. Ja to vnímam ako náznak asimilačnej politiky. Vnucujú žiakom, že keď budú dospelí, budú musieť používať slovenské názvy.
V čom ide o asimiláciu? Nie je to len podobná hlúposť, akú vám kedysi vystrojila ministerka Slavkovská so zákazom vysvedčení v maďarčine?
V každom prípade ide o náznak toho, že niekto chce v tejto spoločnosti vydať signál Maďarom, kto je tu prvoradý a kto druhoradý. Žiadajú, že ak chceme byť na výslní, musíme zmeniť isté veci.
Niežeby som sa zastával SNS, naopak, ale nie je pravda, že Maďari na Slovensku majú oveľa lepšie podmienky pre menšiny ako Slováci v Maďarsku?
Toto tvrdenie by som naozaj nevyriekol.
Dôvod? Nie je nebodaj pravdou, že Maďarsko asimilovalo Slovákov?
Bolo isté diskutabilné obdobie - od roku 1867 až do roku 1914, keď existovali takéto tendencie, ale od konca druhej svetovej vojny až dodnes ide skôr o samovoľný proces.
No...
Počkajte, poviem vám jednu paralelu. Jeden významný člen SAV v roku 1990 alebo 1991 povedal, že „keď odíde priemerný Maďar žiť do zahraničia, aj o dvadsať rokov ovláda svoj jazyk a zachováva si svoju kultúru aj identitu. Keď odíde Slovák, nie je zaručené, že urobí to isté ". Pozor - to som nepovedal ja, ale významný človek v televízii.
To predsa nič nemení na faktoch.
No dobre, máte k dispozícii údaje zo sčítania ľudu z roku 1910? Viete, koľko bolo Maďarov na území dnešného Slovenska? Vyše milióna. Dnes je nás možno polovica, okolo 520 tisíc.
Je nekorektné porovnávať údaje spred dvoch vojen a historických dohôd medzi štátmi. Bavme sa o číslach za posledné desaťročia - tak o našej menšine v Maďarsku, ako aj o vašej na Slovensku.
OK, ale chápte, že niekto to môže brať aj ako asimiláciu. Chcem tým povedať, že východisková báza Slovákov v Maďarsku nebola taká vysoká, ako sa uvádza v istých prameňoch. Okrem toho, došlo predsa aj k výmene obyvateľstva. Práve tá bola hlavným impulzom, prečo poklesol počet Slovákov v Maďarsku.
Ešte raz - berme čísla za posledné desaťročia, nie dávnu minulosť.
Dobre, tak ich vezmime za posledných desať rokov - sčítanie ľudu z rokov 1991 a 2001. Je tam evidentný úbytok počtu Maďarov na Slovensku o 10 percent.
To nijako nesvedčí o asimilácii, pokojne môže ísť o rovnako nezmyselné číslo ako s prihlásením sa ľudí ku katolíkom či Eskimákom.
Ja viem, určite v tom je započítaná aj dobrovoľná asimilácia, zmiešané manželstvá a podobne, ale aj tak, čísla sú čísla. Uvidíme, aké budú v roku 2011, možno to prekvapí aj nás samotných.
Je v záujme Slovákov na juhu, aby sa naučili po maďarsky
Čo vám prekáža na tom, že počet Maďarov v sčítaní ľudu klesol? Možno sa prihlásili k Slovákom, možno k iným národnostiam. Ak vychádzame z toho, že ľudí delíme na dobrých a zlých, nie na Slovákov a Maďarov, čo je na tom čudné?
Viem na čo narážate - myslíte si, že nám ide len o to, aby sme si zachovali nejaký elektorát, teda voličov. Nie je to tak. Ale ak sa nejaký človek narodil do istého prostredia, bolo by vhodné, aby ho väčšinová spoločnosť nenútila k zmene názorov, myslenia a konania. Nech mu ostane možnosť zachovať si svoju kultúru aj jazyk.
V tom mu predsa nikto nebráni. Ľudia sa pri sčítaní ľudu definujú sami.
To je pravda, ale uznajte, že počas ôsmich rokov, čo sme boli vo vláde, tu neboli napätia ako dnes. Akonáhle sú vo vláde ľudia, ktorí umelo vyvolávajú národnostné konflikty, nevplýva to pozitívne na ľudí. Tí totiž majú náklonnosť žiť v pokoji a keď to niekto narúša, nečudujme sa, že menia svoje postoje a rozhodnutia. Ja si myslím, že toto všetko je robené zámerne.
Realitou je, že Maďari na Slovensku často poriadne neovládajú slovenčinu. Je to dobré?
Toto tvrdia aj odborné kruhy, ja tiež do istej miery pripúšťam, že existujú maďarské školy, ktoré nemajú kvalitnú výučbu slovenčiny. Berte však do úvahy zásadnú vec - žiačik maďarskej národnosti, ktorý chodí do maďarskej školy, berie slovenčinu ako cudzí jazyk. Ide o to isté, ako keď sa slovenský žiak popri materinskom jazyku učí trebárs angličtinu.
Pýtal som sa, či je dobré, že Maďari u nás často neovládajú slovenčinu.
Nie je to celkom správne, ale treba na to pozerať aj z hľadiska individuálneho záujmu toho človeka.
Neexistuje „trochu správne" alebo „celkom správne", len správne a nesprávne.
Ok, je to nesprávne, ale druhá časť mojej odpovede platí. Ak sa chce niekto uplatniť na Slovensku, je žiadúce, aby sa naučil po slovensky. V tomto ale nevidím problém - ak sa aj niekto nenaučil slovenčinu v škole, po maturite nastúpi niekam, kde sa ju do pol roka doučí. Taká je naša skúsenosť.
Ako kto. So slovenčinou majú problémy ľudia z každej generácie Maďarov - od mládeže po dôchodcov.
Dobre pán redaktor, ale teraz vám položím protiotázku - nebolo by výhodné a žiadúce, aby Slováci, žijúci na zmiešanom území, trebárs v okrese Dunajská Streda alebo Komárno, mali náklonnosť naučiť sa po maďarsky?
Prečo?
Lebo tam väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky.
Je to ich vec, ale prečo by mali mať tú náklonnosť? Žijú na Slovensku. Keby žili v Maďarsku, malo by to logiku.
Nie. Vo väčšine štátov EÚ v regiónoch, kde je menšina vo väčšine, taká náklonnosť a empatia funguje.
Nie je to pravidlo. Podľa vás by sa mali Slováci na juhu naučiť po maďarsky?
Nehovorím, že by sa mali, ale je to v ich záujme rovnako, ako je v záujme Maďara naučiť sa po slovensky. Toto musí byť vzájomné.
Čiže preformulujem - je v záujme Slovákov na juhu vedieť po maďarsky?
Áno, a poviem vám k tomu aj analógiu. Pred dvomi týždňami sme boli vo fínskom parlamente. Je tam strana, zastupujúca Švédov, žijúcich vo Fínsku, pričom ich je asi šesť percent. Platí tam nepísaný úzus, že tá strana je zväčša aj vo vláde. Pýtal som sa, či poslanec švédskej národnosti má možnosť vo fínskom parlamente vystúpiť vo svojom rodnom jazyku. Odpovedali, že je to absolútnou samozrejmosťou, dokonca to netreba tlmočiť do fínčiny.
Ten príklad nesúvisí s tým, o čom hovoríme.
Ale súvisí. Netreba to tlmočiť, pretože každý jeden fínsky poslanec ovláda švédčinu. Tu je dôkaz o tom uzavretom kruhu. Švédsky hovoria aj tí fínski poslanci, ktorí nežijú na zmiešaných územiach.
Porovnávate jablká s hruškami. To sa majú naši poslanci učiť maďarsky? Otázka znie inak - prečo je v záujme Slovákov na juhu učiť sa váš jazyk?
Teraz som vám dal odpoveď.
Nedali, operovali ste fínskym parlamentom.
Vyrastal som na zmiešanom území a musím povedať, že veľa Slovákov sa tam naučilo po maďarsky.
To nespochybňujem, každý jazyk navyše je prínosom, ale skúste mi odpovedať.
Je v záujme Slovákov naučiť sa maďarsky, lebo keď sa dostanú do nejakej pracovnej partie, alebo sa slovenský žiak na sídlisku stretáva s maďarskými kamarátmi, je len na ňom, aby sa pričlenil do kolektívu. Aby mohol komunikovať a počúvať aj vtedy, keď ostatní hovoria len po maďarsky. Je to proste obojstranné.
V júni 1989 som hovoril, že padne socializmus
Prečo ste šli študovať ekonomiku do Prahy?
Bolo to na podnet rodičov a môjho učiteľa z priemyslovky. Pôvodne som mal namierené na odbor počítače a kybernetika, ale, bohužiaľ, v danom roku mohli ísť študenti zo Slovenska do Čiech len na odbory, ktoré sa neotvárali doma. Všetkých nás teda prijali na odbor ekonomika, riadenie a manažment.
Vôbec ste neuvažovali nad Ekonomickou univerzitou (vtedy VŠE, pozn. autora) v Bratislave?
Absolútne nie. Mal som informácie, že školská klíma a kvalita sú v Čechách na vyššej úrovni ako doma. Okrem toho, ako Maďar som tam mal väčší pokoj a lepšie podmienky, než aké by som mal v Bratislave.
Prečo?
Známy mi povedal, že lepšia bude Praha, lebo na Slovensku panujú voči Maďarom predsudky a je jedno, či budem v Bratislave alebo Košiciach. Už vtedy som teda získal pocit, že sa môžu diať isté krivdy. Okrem toho, na našich školách frčal klientelizmus, každý mi vravel, že ak za sebou nemám nejaký vietor, bude ťažké sa tam dostať. Samotný talent vraj nestačil, bolo treba mať aj „iné" danosti.
V Čechách som navyše participoval na študentských vedeckých činnostiach. Vďaka nim som sa dostal aj na známy Prognostický ústav ČSAV, kde sme mohli diskutovať s ľuďmi, ktorí sa po revolúcii stali politikmi, napríklad s Václavom Klausom, Milošom Zemanom, Valtrom Komárkom a tak ďalej. Mimoriadne som obľuboval napríklad prednášky pána Konečného, bol výborným pedagógom a perfektným človekom. Ostávali sme s ním diskutovať dlhé hodiny po skončení oficiálnej prednášky, aj za cenu vynechania iných predmetov.
O čom?
O možných východiskách. Či sa musí ísť klasickou cestou západnej ekonomiky, alebo či je možné zreformovať tú socialistickú.
K čomu ste došli?
Že je nutné zreformovať kompletne celý systém. Dokonca na stretávke z priemyslovky v Nových Zámkoch v júni 1989 som vyslovil kacírsku myšlienku - že v priebehu pár rokov príde revolúcia a padne socializmus.
Máte na to svedkov?
Jasné, napríklad triedneho učiteľa z tej priemyslovky, dnes aj regionálneho politika SMK. Pokojne sa ho spýtajte. Viem, že bývalí spolužiaci boli proti, vraj si vymýšľam, že to nie je možné, označovali to za fantazmagórie.
Revolúcia vás zastihla v armáde. Mali ste pohotovosť?
Bol som vtedy na západnom vojenskom okruhu pri Prahe v jednom z centier protivzdušnej obrany. Nachádzalo sa tam okolo 200 dôstojníkov a asi 150 vojakov základnej služby, šlo teda o pomerne významný útvar. Ako jediný z absolventov som bol vybraný za veliteľa čaty a zástupcu veliteľa roty, na základe študijných výsledkov som mal tri hviezdičky, tým pádom pod palcom aj ostatných 15 absolventov. Ako Maďar som teda uspel v Čechách. (smiech) Už vtedy sme napríklad testovali rádiolokačný systém Tamara, čo bola skvelá vec voči západným zbraniam.
K tej pohotovosti.
Opíšem, čo sa dialo presne 17. novembra. Slúžil som s kolegom, pričom ten mal výborný zvyk - všade so sebou nosil rádio. Mohli sme tak počúvať Slobodnú Európu. Na útvare sme často debatovali o tom, kedy padne režim, pričom som bol trochu informovanejší ako ostatní - mal som totiž k dispozícii aj maďarské médiá, v tých sa písalo aj o veciach, o ktorých tie československé mlčali. Počas služby sme počuli, čo sa stalo v Prahe. Len som skonštatoval, že „Pepo, je to tu, proces sa naštartoval". Na druhý deň som to povedal aj na útvare, ale nikto neveril, vraj klamem. Požičal som teda kolegovo rádio tým, ktorí nastupovali do služby, nech si vypočujú, čo sa deje.
Od armády vtedy nikto nežiadal, aby otvorene deklarovala lojalitu k režimu? Vtedajšie médiá totiž bežne zverejňovali prehlásenia podnikov alebo ľudí, ktorí odsudzovali to, čo sa dialo.
Päť alebo šesť dní po udalostiach v Prahe nás okolo druhej ráno zobudili a vyhnali na „buzerplac". Povedali nám, že útvar podporí vtedajšieho ministra obrany Václavíka. Prvá otázka znela, či je niekto proti. Nikto nemal odvahu. Druhá otázka bola, kto sa zdrží hlasovania. Vystúpili sme štyria absolventi a jeden lampasák. Neskôr sme zistili, že to bol jediný dôstojník, ktorý nikdy nebol členom strany. Ostatní podporili ministra, pričom o týždeň vysvitlo, že to bol aj tak len podfuk, pretože už o polnoci z nášho útvaru odišiel fax, v ktorom bolo uvedené, že celý útvar ministra podporuje.
Neodpovedali ste na tú pohotovosť.
Tá bola vyhlásená na celom západnom vojenskom okruhu. Neskôr som od kamarátov z iných útvarov zistil, že dva týždne boli v plnej bojovej pohotovosti, pričom len čakali na pokyn, aby vyrazili do ulíc.
Čo na to velitelia?
Keď sa situácia obrátila aj v armáde, asi od 25. novembra až do zvolenia Václava Havla za prezidenta republiky, nás troch až štyroch absolventov velitelia útvaru po rannom rozkaze viackrát zavolali do svojej kancelárie. Pýtali sa nás niečo v tomto duchu: „Tak, řekněte nám, soudruzi absolventi, co máme dělat? Jak se máme zachovat? Vždyť vy jako studenti jste chodili demonstrovat na Václavák, vy přece víte, kam se to ubere."
Rozhovor bol autorizovaný, Iván Farkas v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
