Bratislava 1. decembra (TASR) - Benešove dekréty nie sú pre niektorých nemeckých europoslancov, ani pre predstaviteľov Strany maďarskej koalície (SMK) v Európskom parlamente uzavretou záležitosťou, ale prijatie Lisabonskej zmluvy nemá na riešenie tohto problému nijaký vplyv. V reakcii na úvahy českého prezidenta Václava Klausa a časti ODS, podľa ktorých by Česká republika mala ešte pred ratifikovaním Lisabonskej zmluvy požadovať od Bruselu záruky, že táto dohoda nepovedie k prelomeniu platnosti povojnových Benešových dekrétov, to pre TASR povedal europoslanec SMK Árpád Duka - Zólyomi.
"Poznáme názory pána prezidenta Klausa, čo sa týka Lisabonskej zmluvy a zdá sa mi, že tento argument neobstojí. Poznám Lisabonskú zmluvu a neviem si predstaviť, čoho by sa dalo zachytiť, aby sa Benešove dekréty otvorili," vysvetlil.
Skepticky sa stavia aj k možnosti, že by sa niekto mohol pokúsiť napadnúť Benešove dekréty s využitím Charty základných práv, ktorá je súčasťou návrhu Lisabonskej zmluvy. "To sa mi zdá byť dosť špekulatívne," poznamenal. Dodal, že možnosť takéhoto pokusu sa úplne vylúčiť nedá, narážala by však na otázku retroaktivity.
To však podľa Duku - Zólyomiho neznamená, že problém s Benešovými dekrétmi neexistuje. "Česká republika sa bráni všetkými desiatimi prstami, aby sa táto otázka otvárala," upozornil. Na Slovensku by sa podľa neho nemala riešiť otázka, či sa Benešove dekréty majú, alebo nemajú rušiť, ale ako kompenzovať ich následky. "Ich zrušenie neprichádza o úvahy, ale treba odstrániť ich následky. A druhá je morálna otázka, aby sa toto obdobie bezprávia odsúdilo," uzavrel Duka - Zólyomi.
Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, naopak, považuje otázku Benešových dekrétov za uzavretú. "Môj jasný politický postoj je, že Benešove dekréty nie je možné otvárať a nikto to nedokáže, keby aj chcel. Kauza finíta. Nikto neotvorí závery ani prvej a ani druhej svetovej vojny, to sa nedá," vyhlásil.
Počas rokovaní o Lisabonskej zmluve podľa Dzurindu nikto neformuloval obavy z otvorenia Benešových dekrétov. "Moje politické presvedčenie vychádzajúce z prípravy Lisabonskej zmluvy je, že tie obavy nie sú opodstatnené," poznamenal. Snahu časti ODS vyrokovať výmenou za podporu Lisabonskej zmluvy garancie neotvárania Benešových dekrétov však neodsudzuje. "Ak by to Česko dosiahlo až tak zabetónovať, tak nie som proti, len sa obávam, či to nebude komplikovať záverečné procesy ratifikácie v Českej republike," uzavrel Dzurinda.
Česká republika by ešte pred ratifikovaním Lisabonskej zmluvy mala od Bruselu požadovať záruky, že táto európska dohoda nepovedie k prelomeniu platnosti povojnových Benešových dekrétov. Takúto obavu nahlas vyslovil podpredseda ODS Petr Bendl a odvolal sa na názory niektorých expertov, ktorých však nemenoval.
S touto tézou v minulosti prišiel už prezident Václav Klaus, ale medzi českými právnikmi, ktorí sa špecializujú na ústavné právo, ako aj medzi ich kolegami z právnických fakúlt, táto obava podporu nenašla.
Obavu prinajmenšom časti ODS nezdieľa ani opozičná ČSSD, ktorá tvrdí, že Lisabonská zmluva sa platnosti vyvlastňovacích Benešových dekrétov nedotkne, a trvá na tom, že Lisabonská zmluva má byť v ČR ratifikovaná ešte do konca decembra.
Mimoriadna schôdza Poslaneckej snemovne, na ktorej by sa malo o Lisabonskej zmluve hlasovať, bude o týždeň, v utorok 9. decembra. Vyhlásil to dnes predseda hornej komory Miloslav Vlček. Schôdza k Lisabonu však nebude na návrh vlády, ale na žiadosť opozičnej ČSSD, ktorej 40 poslancov o zvolanie schôdze požiadalo.
df, bmg, spravodajca TASR Bohdan Kopčák, vs
