BRATISLAVA. Medializované informácie, podľa ktorých bol šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) František Blanárik vedomým spolupracovníkom vojenskej kontrarozviedky v osemdesiatych rokoch, sú výmysly. Blanárik to vyhlásil po dnešnom rokovaní osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. "Výsledky NBÚ tomu nasvedčujú," podotkol na otázku, či je správny človek na správnom mieste.
"Sú tam povymýšľané veci, ktoré nesúhlasia ani časovo, ani administratívne. Funkcia dôverník-rezident nikdy neexistovala," povedal na margo jeho medializovaného spisu. Rovnako poprel aj akékoľvek vedomé donášanie na svojich priateľov. Vysvetlil, že veta z jeho spisu, podľa ktorej ochotne spolupracuje a poskytuje informácie a o spoluprácu s Vojenskou kontrarozviedkou má naďalej záujem, je v 99 percentách spisov. "Nemal som záujem o spoluprácu," podčiarkol.
Na druhej strane priznal, že počas skúšky na detektore lži pri získavaní bezpečnostnej previerky sa ho na otázky spolupráce nepýtali. "Toto sa riešilo v rámci bezpečnostného pohovoru," uviedol s tým, že obsah pohovoru je utajený.
Blanárik tiež priznal, že bol v Spravodajskom inštitúte Generálneho štábu. "Nastúpil som po 80. roku a po poldruha mesiaci som požiadal o preloženie, vzhľadom k tomu, že som nebol pre nich zaujímavý, tak až do preloženia na okruh, som robil vrátnika v danej budove," ozrejmil.
Na otázku, či NBÚ dáva bezpečnostné previerky aj dôverníkom, odpovedal, že túto činnosť má na starosti sekcia personálnej bezpečnosti NBÚ, "ale keď dáme rozhodnutie, ktoré podpisujem vyslovene ja a kde je o takýchto veciach písané, tak v 99 percentách spisov je uvedené, že dotyčný ochotne spolupracoval". Uviedol ale, že neplatí automaticky, že dôverník je nevedomý spolupracovník.
"Blanárik nebol len dôverník," informoval denník Sme. Zo spisu riaditeľa NBÚ Blanárika podľa neho vyplýva, že bol dôverník-rezident. "Mal napojených dvoch dôverníkov - vojakov základnej služby", píše sa podľa Sme v jeho spise. Vedomá spolupráca je prekážkou na získanie previerky. Blanárik však previerku napriek tomu má a vedie úrad, ktorý ich udeľuje a narába s citlivými bezpečnostnými údajmi nielen zo Slovenska, ale aj z NATO, píše denník. Ministerstvo obrany po zverejnení informácií o Blanárikovi minulý týždeň vyhlásilo, že jeho spolupráca bola nevedomá. Pevne za svojím nominantom stojí predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a o jeho stiahnutí neuvažuje. Pripomína, že prešiel aj najprísnejšou kontrolou vyžadovanou NATO.
Predseda vlády Robert Fico na margo Blanárikovej previerky uviedol, že ju získal za predchádzajúceho kabinetu, čo je pre neho najkrajšia kombinácia. Podľa premiéra Blanárik absolvoval aj detektor lži, nemá preto dôvod na spochybňovanie jeho previerky.
Korba si vyžiada dokumenty kontrarozviedky
Predseda Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Anton Korba (SNS) si vyžiadal z českých archívov dokumenty komunistickej kontrarozviedky, ktoré sa majú týkať riaditeľa NBÚ Františka Blanárika. Medializovanými informáciami o Blanárikovi sa zaoberal dnes aj kontrolný výbor. Ten sa uzniesol, že dodnes nedostal relevantné informácie, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali medializované skutočnosti. V prípade nových informácií je Korba ako predseda výboru povinný zvolať opäť jeho rokovanie.
Korba verí, že Blanárik s komunistickou vojenskou kontrarozviedkou nespolupracoval. Verí tiež preverovaciemu spôsobu a považuje ho za správny. Pripomenul, že Blanárik získal previerku v roku 2005 a následne aj v roku 2006.
Blanárik bol počas bývalého režimu profesionálnym vojakom. Podľa archívnych spisov v 70. rokoch začal spolupracovať s vojenskou kontrarozviedkou ako dôverník. V jeho zväzku sa podľa medializovaných informácií údajne naznačuje, že mohlo ísť o vedomú spoluprácu.
Ako dôverník dosahoval dobré výsledky a ochotne odovzdával poznatky charakterizujúce morálno-politicky stav cvičiacich jednotiek. V roku 1980 absolvoval Blanárik niekoľkomesačné školenie v spravodajskom inštitúte Spravodajskej správy Generálneho štábu, kde získal odborné vedomosti o práci v rozviedke aj kontrarozviedke. Od roku 1981 pracoval na vojenskom útvare v Leviciach. Práve tam ho údajne tajná služba nasadila na jeho kamaráta Ladislava B., ktorého kontrarozviedka podozrievala, že tajne ubytoval rodinu zo západného Nemecka. Blanárik to podľa dokumentov zistil a potvrdil. Na základe poznatkov od Blanárika zbavili Ladislava B. funkcie a z Levíc ho prevelili do Martina.
Blanárik sa riaditeľom NBÚ stal po nástupe vlády Roberta Fica. V apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom - prísne tajné. Na základe toho sa môže oboznamovať s utajenými skutočnosťami, preto ho vtedajší minister obrany vymenoval za vojenského pridelenca na Ukrajine. Vedomí spolupracovníci komunistických tajných služieb však takúto previerku dostať nemôžu. NBÚ má chrániť utajované skutočnosti pred ľuďmi, ktorí nie sú bezpečnostne spoľahliví. Za takých považuje zákon vedomých spolupracovníkov tajných služieb bývalého režimu.
Blanárik podľa Fica prešiel aj cez detektor lži, na ktorom údajne presvedčivo odpovedal aj na otázky, ktoré vyšli na povrch. "Detektor lži sa nedá tak ľahko oklamať. Nemám dôvod spochybňovať jeho previerky."
Šimko: Prípad šéfa NBÚ Blanárika je dosť veľká kauza
Medializované informácie, podľa ktorých šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) František Blanárik vedome spolupracoval s vojenskou kontrarozviedkou v 80. rokoch, sú podľa predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Jozefa Šimka (KDH) dosť veľkou kauzou.
Vyhlásil to dnes po tom, ako mu členovia Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ väčšinou hlasov nedovolili zúčastniť sa na zasadnutí ich výboru.
Výbor na kontrolu NBÚ sa práve zaoberá stanoviskom Blanárika k medializovaným informáciám o údajných archívnych dokumentoch. "Ja som si len chcel stanovisko Blanárika vypočuť, nechcel som zasahovať do rokovania," povedal Šimko. Kauza podľa neho totiž súvisí aj s vojenským spravodajstvom. Nevie však ešte povedať, či prípad bude riešiť aj jeho výbor. "Zatiaľ o tom neuvažujem," podčiarkol.
Šimko zároveň označil otázku, či si môže jeho výbor vyžiadať dokumenty od vojenských služieb a preveriť časť previerky, ktorú robili vojenské služby, za predčasnú. "Je to ťažká otázka, lebo to nebolo za súčasného vedenia Vojenského spravodajstva," vysvetlil. O možnosti preverenia ale bude uvažovať.