KOŠICE. Predloženie dokumentu Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku na rokovanie vlády dňa 3. decembra je dôvodom, prečo Lesoochranárske zoskupenie VLK podá sťažnosť na Ústavný súd SR. Ako pre agentúru SITA uviedol náčelník zoskupenia VLK Juraj Lukáč, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a ministerstvo životného prostredia predkladajú totiž tento dokument na rokovanie vlády bez prerokovania hromadnej pripomienky zoskupenia VLK, ktorú podporilo takmer 3 000 občanov.
Podľa VLK-a tak bolo porušené právo zakotvené v článku 8 Aarhuského dohovoru – právo na účinnú účasť na príprave vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, a právo zakotvené v Ústave SR – právo na priaznivé životné prostredie, a to na tú jeho zložku, ktorá zabezpečuje právo na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie.
VLK považuje situáciu v slovenských lesoch za veľmi vážnu. Tento problém sa ale nedá riešiť obchádzaním zákonov a bez širokej diskusie s odborníkmi z viacerých rezortov, predovšetkým z vedeckých inštitúcií prírodovedného zamerania, ale aj občianskej verejnosti ako hlavného užívateľa našich lesov.
Súčasne ide podľa VLK-a o neúčelné využívanie verejných prostriedkov, pretože vláda má na základe predkladaného materiálu schváliť pre lesnícky rezort výdavky do roku 2013 vo výške 1, 5139 miliardy korún (50 252 273 €). Tieto financie sú určené predovšetkým na ťažbu, a to aj holorubnú a v chránených územiach, aplikáciu chemických látok – pesticídov, či umelú výsadbu. Na výstavbu ciest v lesoch a chránených územiach je dokonca vyčlenených 930 miliónov korún (30 870 344 €). Dokument predpokladá zmenu legislatívy v ochrane prírody takým spôsobom, aby sa podstatne urýchlilo, poprípade úplne zrušilo rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a bol tak zjednodušený prístup k ťažbám v chránených územiach.
Okrem toho je hlavný cieľ, ktorý sa má opatreniami splniť „...zabrániť ďalšej gradácii podkôrneho hmyzu...“ veľmi pochybný, pretože materiál vychádza zo skreslených alebo neúplných informácií. Pri realizácii projektu môže navyše dôjsť k vážnym poškodeniam životného prostredia. VLK argumentuje, že v súčasnosti má kalamita podobný priebeh ako mnohé predchádzajúce. Po troch rokoch prudkého rastu populácie dochádza k rovnako prudkému poklesu, nie gradácii. Napríklad podľa informácií Jána Ferenčíka z Výskumnej stanice ŠL TANAP došlo v roku 2008 k výraznému poklesu plochy napadnutej podkôrnym hmyzom. Chemické látky, pesticídy, ktoré majú byť na likvidáciu lykožrúta nasadené, sú nebezpečné látky, poškodzujúce aj necieľové organizmy, vrátane človeka, konštatuje VLK.
