Bratislava 2. decembra (TASR) - Ak nebudú zdravotné poisťovne (ZP) lekárom preplácať nadlimitné výkony, podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) je možné, že v budúcnosti budú pracovať iba do vyčerpania limitov. Podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho však musia lekári zo zákona ošetriť všetky akútne stavy. Ako skonštatoval na margo uznaných nezaplatených nadlimitných výkonov, v zdravotníctve nie je priestor pre zisk. Znamená to, že ak zdravotné poisťovne evidujú nadlimitné uznané nezaplatené výkony, tak všetky prostriedky majú použiť na zaplatenie týchto výkonov.
Problém s nedostatkom peňazí v systéme zdravotníctva by podľa komory mohlo vyriešiť aj efektívnejšie vymáhanie poistného. To má od nového roka zlepšiť aj novela zákona o zdravotných poisťovniach, v ktorej je podľa ministra zefektívneniu výberu poistného venovaná samostatná kapitola. Raši sa nebráni ani zmene legislatívy, podľa ktorej by bolo nezaplatenie odvodov, teda zdravotných daní, trestným činom. "Musíme zhodnotiť koľko ZP reálne vyberú, aké percento poistného a keby bol prepad na úrovni veľkého kvanta finančných prostriedkov, tak je na zváženie presné iniciovanie tejto legislatívnej zmeny," podotkol minister.
Najväčšej štátnej poisťovni sa za prvých desať mesiacov tohto roka podarilo dosiahnuť výber poistného na úrovni 98,89 percenta. "Keďže preddavky na zdravotné poistenie sú hlavným príjmom zdravotnej poisťovne, VšZP robí všetko preto, aby zabezpečila čo najlepší výber poistného," uviedla pre TASR hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Petra Balážová.
VšZP považuje za korektné zaviazať sa v zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti len k takým úhradám, ktoré sú kryté reálnymi zdrojmi. Poisťovňa všetky disponibilné finančné prostriedky vynakladá v zmysle zákona na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Aj pri nákupe zdravotnej starostlivosti na rok 2009 bude VšZP vychádzať z potrieb svojich poistencov a z reálnych možností schváleného rozpočtu. Zákon presne stanovuje výšku prostriedkov určených na prevádzkové náklady, všetky ostatné zdroje VšZP rozdelí do jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti.
Hovorkyňa najväčšej súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera Zuzana Horníková pre TASR objasnila, že v zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti Dôvera nemá v drvivej väčšine prípadov dohodnuté finančné limity. Špecialistom, ktorí liečia kvalitne a efektívne podľa parametrov hodnotenia, nereguluje ceny. Nemocniciam prepláca všetku akútnu a vzájomne dohodnutú plánovanú zdravotnú starostlivosť. Dôvera nemá v súčasnosti žiadne neuhradené záväzky po lehote splatnosti, a to voči všetkým partnerom, nielen poskytovateľom, objasnila.
V tejto súvislosti zároveň konštatovala, že Dôvera je pri prognózach rastu zdrojov zdravotných poisťovní zdržanlivá a očakáva, že do zdravotníctva môže v roku 2009 ísť menej prostriedkov ako odhaduje štát. Na margo myšlienky zmrazovania platov či obmedzenia správnych nákladov objasnila, že poisťovne môžu na svoju správu použiť zo zákona 3,5 percenta poistného a v tejto položke sú už započítané aj platy zamestnancov. "Čiže platy zamestnancov sa nefinancujú zo zdrojov určených na zdravotnú starostlivosť," vysvetlila.
Slovensko sa podľa Európskeho zdravotníckeho užívateľského indexu (EHCI) za rok 2008 v rámci Európy radí na 22. miesto v hodnotení systému zdravotníckej starostlivosti, čo sa týka jeho prístupnosti užívateľom. Raši vníma pozitívne najmä to, že sa tak Slovensko oproti minulému hodnoteniu posunulo o jednu priečku nahor. Jedným z hlavných dôvodov umiestnenia je podľa jeho slov aj skutočnosť, že Slovensko ešte nemá implementovaný e-health. K lepšiemu umiestneniu Slovenska v budúcnosti by mala napomôcť aj rekonštrukcia nemocníc a celého zdravotného systému prostredníctvom eurofondov.
Podľa Dragulu je jedným z dôvodov umiestnenia SR na 22. priečke aj percento výdavkov z hrubého domáceho produktu (HDP) na zdravotníctvo. Kým na Slovensku ide o 6,42 percenta HDP, európske spoločenstvo podľa Dragulu odporúča, aby krajiny financovali zdravotníctvo vo výške 8,5 percenta HDP. Podľa ministra je však dôležitejšie, aby sa Slovensko blížilo k priemeru EÚ, čo sa týka objemu finančných prostriedkov na hlavu. "Aj v Európe sú štáty, ktoré majú veľmi vysoké HDP, percento do zdravotného poistenia je možno na úrovni štyroch-piatich percent, ale keďže HDP je obrovský, tak percento na hlavu je vyššie," skonštatoval.
SLK dnes upozornila aj na finančné ohodnotenie lekárov. "Pokiaľ sa nezlepšia podmienky, nielen mzdové, nemôžeme počítať s tým, že mladí lekári ostanú na Slovensku," skonštatoval Dragula. Situáciu v prípade zvyšovania platov zdravotníckych pracovníkov v tomto roku skomplikovala podľa ministra likvidácia Európskej zdravotnej poisťovne, po ktorej ostal balík nevyplatenej zdravotnej starostlivosti. Rokovania o ich zvyšovaní prebiehajú v súčasnosti aj medzi Asociáciou fakultných nemocníc a odborovými zdravotníckymi zväzmi. "Keďže my týchto zamestnancov nemôžeme stratiť, tak na budúci rok budeme musieť zvyšovanie platov zrealizovať," dodal na záver minister.
