BRATISLAVA. Panovník Rakúsko-Uhorska, cisár František Jozef I., podpísal 5. decembra 1868 zákon o brannej moci, vlastibrane a domobrane a vydal rozkaz o zavedení všeobecnej brannej povinnosti. Základná vojenská služba odvtedy trvala tri roky. Od tejto udalosti uplynie 140 rokov.
Tento zákon potvrdil zavedenie všeobecnej brannej povinnosti a zrušil všetky výnimky, ktoré obsahoval zákon o doplňovaní vojska. Odvodovej povinnosti podliehali všetci muži vo veku od 20. do 22. roku a služobná povinnosť bola 12 rokov. Základná vojenská služba trvala tri roky (v námorníctve štyri roky), pričom nasledujúcich sedem rokov po prezenčnej službe boli vojaci v zálohe. Maturanti a vysokoškoláci mali právo vstúpiť do armády dobrovoľne a slúžiť iba jeden rok. Potom boli vojaci registrovaní v zálohe vlastibrany a neskôr boli preradení do domobrany, kde zostali do dovŕšenia 42 rokov.
Branný zákon rozdelil pôvodne jednotnú armádu krajiny na štyri samostatné časti. Boli to Cisársko-kráľovské vojsko, Cisársko-kráľovské vojnové námorníctvo a v oboch častiach krajiny vlastibrany (v Uhorsku to bolo honvédstvo a v Rakúsku Landwehr) a domobrana, ktorú tvorili všetci muži od 19 do 42 rokov, neodvedení do ostatných častí armády. Rozdelenie armády bolo výsledkom sporov, ktoré vyvolalo rakúsko-uhorské vyrovnanie.
Nováčikovia začínali činnú službu v októbri. Cvičili sa v poradovej príprave a streľbe. Po taktickom výcviku sa konali jesenné manévre za účasti najvyšších predstaviteľov armády. Ďalšie dva roky sa mužstvo malo zdokonaľovať vo výcviku a nadobúdať teoretické vedomosti.
Odvedenci z celej rozsiahlej ríše sa dorozumievali mnohými jazykmi a mnohokrát neovládali nemčinu ani maďarčinu. Preto sa zaviedli tri jazykové okruhy. Veliacou rečou bola nemčina, velilo sa ňou pri výcviku a v boji. V služobnom a písomnom styku sa používala nemčina a maďarčina. V plukoch, kde národnostná skupina prekročila 20 percent, sa mohla používať reč regimentu (niekde boli aj tri), ale mohlo sa ňou komunikovať len vnútri pluku.
Branný zákon Rakúsko-Uhorska bol novelizovaný v rokoch 1879, 1886, 1889 a v roku 1912. Poslednou novelizáciou sa základná vojenská služba skrátila na dva roky. Od roku 2006 má Slovenská republika profesionálnu armádu.
Zdroj: www.valka.cz, Kronika Slovenska,
