BRATISLAVA. Súčasťou adventnej prípravy na Vianoce je veľký katolícky cirkevný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý sa slávi 8. decembra. Keďže ide o prikázaný sviatok, pre veriacich je záväzná účasť na svätej omši.
Nepoškvrnené počatie Ježišovej Matky znamená to, že Pannu Máriu ako budúcu matku svojho syna Boh pri jej počatí uchránil od dedičného hriechu, ktorý má inak až do krstu každý človek. Vďaka tomu žila v užšom spojení s Bohom ako ostatní veriaci Židia a dostávala osobitné milosti.
Ako mariánsky sviatok sa Nepoškvrnené počatie Panny Márie začal v cirkvi sláviť v ôsmom storočí na Východe a o sto rokov neskôr i na Západe. V 10. storočí sa slávil v Normandii, odkiaľ sa preniesol do Anglicka, kde bol veľmi obľúbený. V 12. storočí sa slávil v Lyonskej arcidiecéze a na niektorých iných miestach Francúzska. Sviatok schválil pápež Sixtus IV. v r. 1476, ale diskusie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie medzi dominikánmi a františkánmi trvali až do 17. storočia.
V 17. storočí Rímska inkvizícia, neskoršie Sväté ofícium, dnes Kongregácia pre náuku viery zakázala používať výraz nepoškvrnené počatie. Obľuba tohto sviatku rástla, pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzným pre celú cirkev. Až pápež Gregor XVI. (1831-1846) bol priaznivo naklonený vyhláseniu dogmy, ale pre opozíciu katolíckych kruhov z Nemecka, Francúzska a Anglicka nemohol svoj úmysel uskutočniť. V roku 1836 pápež Gregor XVI. oficiálne schválil učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Keď potom jeho nástupca Pius IX. konečne túto dogmu vyhlásil, urobil tak aj napriek mnohým námietkam biskupov, ktorí tvrdili, že to nie je ani potrebné, ani vhodné. Dogma bola vyhlásená i napriek tomu, že niektorí z najväčších učiteľov cirkvi – konkrétne svätý Tomáš Akvinský a svätý Bernard z Clairvaux – nesúhlasili s teologickými dôvodmi náuky o nepoškvrnenom počatí.
Pápež Pius IX. (1846-1878) apoštolskou konštitúciou Ineffabilis Deus z 8. decembra 1854 vyhlásil ako dogmu katolíckej viery, že „preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu.“ Ako odpoveď na slávnostné vyhlásenie dogmy o nepoškvrnenom počatí sa pruský kráľ Friedrich Viliam IV., ktorý bol protestant, pokúšal zorganizovať medzinárodný protest. Niektorí pravoslávni, anglikánski, luteránski a kalvínski teológovia toto vyhlásenie okamžite odsúdili. O štyri roky neskôr sa Panna Mária zjavila v Lurdoch Bernadette Soubirousovej, ktorej povedala: „Ja som nepoškvrnené počatie.“
Efezský ekumenický koncil definoval v roku 431 prvú mariánsku dogmu a vyhlásil, že Mária je naozaj matka Boha, syna človeka. O niekoľko storočí neskôr cirkev definovala druhú mariánsku dogmu o trvalom panenstve Panny Márie. Na Lateránskom koncile v roku 649 pápež Martin I. vyhlásil trojakú podstatu panenstva Márie: „Mária počala bez oplodnenia mužom z Ducha Svätého, bez porušenia porodila Krista a po pôrode si zachovala neporušené panenstvo.“Tretia mariánska dogma – o Nepoškvrnenom počatí, prišla o viac ako tisíc rokov neskôr. Štvrtú dogmu, týkajúcu sa Márie – Nanebovzatie Panny Márie, vyhlásil pápež Pius XII. za dogmu katolíckej viery 1. novembra 1950.
Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
