BRATISLAVA. Vláda a parlament by sa mali snažiť, aby dodržiavanie ľudských práv na Slovensku stále napredovalo, hoci v dnešnej dobe je štandardné. "Štátne orgány by mali byť ťahúňom v tejto oblasti," povedal pre TASR v súvislosti s dnešným 60. výročím Všeobecnej deklarácie ľudských práv predseda výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien László Nagy (SMK).
Potrebné je podľa Nagya zmeniť na problematiku ľudských práv v našej spoločnosti pohľad. "Nestačí dozerať na to, aby sa neznižovali štandardy v oblasti ľudských práv či národnostných menšín," myslí si. Pripustil však, že jednorazovo sa táto problematika vyriešiť nedá.
Generálny riaditeľ Sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády SR Marek Lisánsky v tejto súvislosti upozornil, že z legislatívneho hľadiska sa Slovensko snaží štandard posúvať stále ďalej. "Snažíme sa tým, ktorí nemajú rovnakú štartovaciu čiaru, pomôcť, aby rovnakú štartovaciu čiaru mali a zameriavame sa predovšetkým na oblasti ekonomicko-sociálneho rozvoja, vzdelávania a podobne," vysvetlil.
Lisánsky je presvedčený, že súčasný antidiskriminačný zákon je určite nad rámcom, ktorý je stanovený v európskej legislatíve. Pripustil však, že niekedy to nestačí. "V každej krajine sú situácie, keď dochádza k diskriminácii, neexistujú výnimky," zhodnotil. Upozornil však, že na Slovensku je dobre vybudovaná sieť legislatívnych garancií a zároveň aj pomerne dobrá spolupráca na úrovni štátnej správy a tretieho sektora.
Podľa podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča bude vláda v budúcom roku aktívne pokračovať v implementácii domácich i medzinárodných programov v oblasti ľudských práv, vrátane Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a akýchkoľvek iných prejavov intolerancie. "Zároveň budeme veľmi rázne a s nulovou toleranciou vystupovať voči všetkým prejavom diskriminácie, neznášanlivosti a intolerancie a to nielen na domácej pôde, ale aj na pôde Európskej únie, Rady Európy a OSN," zhrnul.
Podobne aj Tomáš Földes zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva si myslí, že v porovnaní s ďalšími krajinami sveta patrí Slovensko k demokratickým krajinám, kde sú ľudské práva dodržiavané, kde sa porušovanie ľudských práv až do veľkej miery neprejavuje.
Najväčší problém, čo sa týka rovnakého zaobchádzania, vidí v zabezpečení rovnakého prístupu ku vzdelaniu, sociálnemu zabezpečeniu, tovarom a službám a tiež v rámci pracovno-právnych vzťahov. "Považujem to za veľmi dôležitú záležitosť, ktorá by sa na Slovensku mala akceptovať bez rozdielu na pohlavie, rasu, vierovyznanie, zdravotné postihnutie," povedal.
Nagy v tejto súvislosti dodal, že problémy vidí najmä v menšinových skupinách obyvateľstva. Problémom je podľa neho napríklad odmeňovanie žien. "Za tú istú prácu nielen na Slovensku, ale v celej východnej Európe zarábajú o 20 percent menej," upozornil s tým, že spoľahlivo nie je vyriešená ani otázka domáceho násilia a problémy sú aj v oblasti výchovy detí. "Nie je to žiadna slovenská rarita, ale je to problém tradičných východoeurópskych krajín," spresnil.
Ďalším problémom je podľa predsedu ľudskoprávneho výboru aj problematika rómskej národnostnej menšiny. "Jednak vo vzťahu ku všeobecným národnostným právam, ale aj vo vzťahu k sociálnemu postaveniu, zdravotnej a vzdelanostnej situácii," zhodnotil.
Priestor na rozširovanie vedomostí ľudí či už ohľadne dodržiavania ľudských práv, ale aj ohľadne diskriminácie na Slovensku podľa Lisánskeho nechýba. "Veľmi často sa však stáva, že ľudia si pod pojmom diskriminácia zamieňajú každú neprávosť a každú skutočnosť, ktorá sa ich nejakým spôsobom negatívne dotýka," uzavrel.
