TATRANSKÁ LOMNICA. Typické ihličnaté lesy Vysokých Tatier sú podľa lesníkov v najhoršom stave od vyhlásenia Tatranského národného parku (TANAP). Ich zlú kondíciu spôsobila podľa nich veterná kalamita pred štyrmi rokmi, premnoženie lykožrútov a klimatické zmeny. Lesníci však dnes ohlásili, že nepoužijú proti hmyzu chemické prípravky, o ktorých využití uvažovalo ministerstvo životného prostredia.
TANAP si v týchto dňoch pripomína 60. výročie vyhlásenia.
"Od vzniku Tatranského národného parku je to najvážnejšia situácia, šírenie podkôrneho hmyzu nemá v histórii obdobu," uviedol výskumník Štátnych lesov TANAP-u Peter Fleischer. Zlý stav lesa spôsobila najmä kombinácia vetrovej kalamity a následných suchých a teplých rokov, dodal. Práve počas nich sa lykožrútovi podarilo extrémne premnožiť. Stromy vraj oslabujú aj zmeny v zložení pôdy.
"Lykožrútová kalamita sa už nedá zastaviť, navyše sa presunula do najvyššie chránených území, kde nemôžeme zasahovať," uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Tvrdil, že v týchto oblastiach hrozí aj úplné vyhynutia lesa. V tomto a minulom roku podľa neho lykožrút zničil už 2000 hektárov lesa.
Lesníci však podľa Líšku neuvažujú o tom, že by vo Vysokých Tatrách bojovali proti lykožrútovi chemickými postrekmi. Použitie chémie v Tatrách nevylúčil v októbri minister životného prostredia Ján Chrbet (SNS), s chemickými prípravkami v smrekových lesoch na Slovensku počítali aj plány ministerstiev životného prostredia a pôdohospodárstva, ktoré schválila vláda. Tohtoročné chemické postreky v Nízkych Tatrách vyvolali ostrú kritiku mimovládnych ekologických organizácií.
Ochranári: Na vine sú aj lesníci
Podľa ekológov naopak za zlý stav lesov môže najmä vyťaženie polámaných kmeňov po veternej smršti. "Ak by sa z územia kalamity nevyviezlo takmer všetko drevo, aj jej následky by boli menšie," uviedol Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Les sa rýchlejšie obnovuje na ploche nespracovanej kalamity, vyhlásil. Lykožrútová kalamita je podľa Baláža na ústupe, škodlivého hmyzu je tento rok vraj o 40 percent menej ako vlani. Ďalší výrazný pokles očakáva v budúcom roku. Aj so súčasným stavom sa preto najlepšie vysporiada príroda sama, dodal Baláž.
Tradičné ihličnaté lesy v Tatrách by podľa lesníkov mohli zachrániť listnaté stromy. Tie sú údajne odolnejšie proti hmyzu aj proti zmenám v zložení pôdy. Lesníci chcú preto ich výskyt v Tatrách podporovať, dodal Fleischer.
Vláda zasahuje miliardou a pol
Boj proti lykožrútom, ktorý na Slovensku napadol lesy aj v iných oblastiach, chce finančne podporiť vláda. Začiatkom decembra schválila 1,5 miliardy korún (49,8 milióna eur) na sériu zásahov proti lykožrútovi, vrátane chemických postrekov. To sa nepáči ekologickým aktivistom. Peniaze majú byť vynaložené do roku 2013.
Mohutná víchrica z roku 2004 za sebou nechala v Tatrách 2,5 až päť kilometrov široký a 50 kilometrov dlhý pás vyvrátených stromov a poškodených ciest, tratí, vedení i domov a len v TANAP-e smršť zničila asi štvrtinu z celkovej rozlohy lesov. Ďalšie škody spôsobil rozsiahly požiar v nasledujúcom roku.
Tatranský národný park je najstarším národným parkom na Slovensku
Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na Slovensku a prvenstvo mu patrilo aj v bývalom Československu. Vyhlásený bol pred 60 rokmi, 18. decembra 1948, s platnosťou od 1. januára nasledujúceho roku.TANAP je jedným z deviatich slovenských národných parkov. Rozkladá sa na ploche 738 kilometrov štvorcových na území Žilinského a Prešovského kraja a ďalších asi 300 kilometrov štvorcových tvorí ochranné pásmo. Na severe susedí s poľským Tatranským národným parkom, rozloha ktorého je viac než 200 kilometrov štvorcových. Park je tvorený najvyššou horskou skupinou karpatského oblúka a člení sa na Východné Tatry, tvorené Vysokými a Belianskymi Tatrami, a Západné Tatry, ktoré sa súčasťou TANAP-u stali v roku 1987.
Asi najznámejšou časťou TANAP-u sú Vysoké Tatry s najvyšším tatranským vrchom Gerlachovským štítom, ktorý sa týči do výšky 2655 metrov nad morom. Okrem "Gerlachu" sa môžu pochváliť i ďalšími skalnými vrchmi, ako sú napríklad Kriváň, národný symbol Slovákov, Rysy či Lomnický štít. Niektoré vrchy sú dostupné len s horským vodcom, pre milovníkov "pohodovejšej" turistiky Tatry ponúkajú tiež ľadovcové doliny, morény alebo horské plesá.
Pýchou Tatier je výskyt niekoľkých endemických živočíšnych druhov. Najznámejším z nich je tatranský kamzík. Veľkým "ťahákom" je tiež možnosť zazrieť medveďa či rysa. Vlani žilo podľa ochranárov vo Vysokých Tatrách až 12 medveďov, šesť až osem rysov a tiež jedna orlia rodina. Kamzíkov žije na území TANAP-u podľa informácií parku z tohtoročného novembra viac než šesť stoviek.
Okrem ochrany prírody slúži TANAP tiež na rekreáciu, kúpeľnú liečbu, turistiku a šport. Lákadlom sú Tatry hlavne pre milovníkov horolezectva, skialpinizmu a vysokohorskej turistiky, v zime sa pridávajú i lyžiari. V Tatrách sa uskutočnilo niekoľko pretekov svetového pohára v lyžovaní a v rokoch 1935 a 1970 hostilo Štrbské Pleso Majstrovská sveta v klasickom lyžovaní. Neúspešná bola slovenská kandidatúra Poprad-Tatry na usporiadanie ZOH v roku 2006, prednosť napokon dostalo talianske mesto Turín.
Známou atrakciou a zároveň dobrým športovým výkonom sú tiež výstupy na horské chaty. Najvyššie položenou ubytovňou s celoročnou prevádzkou je legendárna Téryho chata (Terinka), ktorá sa nachádza vo výške 2015 metrov nad morom.
TANAP ročne navštívi asi päť miliónov turistov, ktorí môžu využiť chodníky s dĺžkou 600 kilometrov. Najčastejšími návštevníkmi Vysokých Tatier sú okrem Slovákov Česi a Poliaci. Turistický ruch má však aj druhú stranu mince. Českí turisti a horolezci totiž patria spolu so Slovákmi a Poliakmi k najčastejším obetiam Tatier. Tento rok vo Vysokých Tatrách prišlo podľa Horskej záchrannej služby (HZS) o život 12 osôb.
V roku 1993 Organizácia OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásila TANAP za biosférickú rezerváciu v rámci projektu Človek a biosféra. Vzácnu oblasť však v novembri 2004 zasiahla pohroma, z ktorej sa spamätáva dodnes. Mohutná víchrica vtedy za sebou nechala 2,5 až päť kilometrov široký a 50 kilometrov dlhý pás vyvrátených stromov a poškodených ciest, tratí, vedení i domov a len v TANAP-e smršť zničila asi štvrtinu z celkovej rozlohy lesov. Katastrofálne následky víchrice, ktorá si vyžiadala dva ľudské životy, umocnil ešte rozsiahly požiar, ktorý vypukol vo Vysokých Tatrách v polovici nasledujúceho roku.
ČTK
