NÁMESTOVO. Najväčší projekt posledného desaťročia na Orave - zásobovanie vodou, vybudovanie kanalizácie a čistenie odpadových vôd - mal byť ukončený vo februári 2009, práce však spomaľujú zložité geologické a technické podmienky výstavby aj nedostatok financií.
Ako povedal hlavný inžinier stavby Jozef Krčmárik, v súčasnosti je dokončených približne 70 percent kanalizačných a vodovodných trás z celkovej dĺžky 24 km vodovodnej a 55 km kanalizačnej siete. Zhotoviteľ stavby požiadal o povolenie na práce v zimnom období.
Oravská vodárenská spoločnosť, a. s. (OVS) preinvestovala približne polovicu z celkových 19,5 mil. eur (587,46-tis. €) určených na projekt. Podľa generálneho riaditeľa OVS Milana Ďaďa nemôže naďalej pretrvávať stav nezvyšovania cien pitnej vody ako aj vodného a stočného. "Predlžovanie výstavby a sprísňovanie podmienok nás núti prehodnotiť možnosti spoločnosti spolufinancovať projekt,“ uviedol Ďaďo. Podľa neho by mal zvýšiť svoj podiel na spolufinancovaní štát, ktorý sa zaviazal splniť predvstupové kritériá EÚ na životné prostredie.
Oravská vodárenská spoločnosť chce dokončiť rozbehnutú výstavbu v budúcom roku. Návratnosť projektu je podmienená využívaním potrubí. V priebehu ďalších dvoch rokov musí zabezpečiť, aby obyvatelia pripojili svoje domácnosti na vodovodné a kanalizačné prípojky. Ide o približne 5-tisíc obyvateľov na vodovodnú a 7-tisíc na kanalizačnú sieť. Tieto čísla OVS deklarovala v zmluve. "Musíme ľudí presvedčiť o výhodnosti napojenia na verejnú kanalizáciu, aby sme zabránili vypúšťaniu odpadových vôd do rôznych nádrží a výpustov, ktoré nakoniec končia v tokoch Polhoranky a Bielej Oravy ústiacich do Oravskej priehrady,“ dodal výrobno-technický riaditeľ OVS Jozef Revaj.
Základným cieľom prvej etapy projektu Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, ktorá sa začala v auguste 2006, je očistenie povodia horného Váhu. Riešenie nedostatočného zásobovania pitnou vodou a nepostačujúceho systému obecnej kanalizácie ako aj čistenia odpadových vôd má stáť 19,5 mil. eur (587,46-tis. €). Projekt je financovaný z EÚ prostredníctvom Kohézneho fondu, 10-timi percentami zo štátneho rozpočtu a piatimi percentami z vlastných zdrojov Oravskej vodárenskej spoločnosti, ktorá je akciovou spoločnosťou obcí a miest Oravy.
