BRATISLAVA. Slováci sa v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 častejšie rozvádzajú, menej sobášia a narodenie dieťaťa odkladajú do vyššieho veku. Dožívajú sa však viac rokov ako v minulosti a za posledných dvadsať rokov sa výrazne znížil počet interrupcií. Vyplýva to z viacerých publikácií, ktoré dnes pred novinármi predstavili zástupcovia Štatistického úradu. Slovensko sa však podľa štatistikov v budúcnosti nevyhne poklesu počtu obyvateľstva.
"Znižujú sa prírastky, ktoré postupne prejdú do úbytkov, obyvateľstvo starne," zhodnotil vedúci Výskumného demografického centra Boris Vaňo. Začiatkom 21. storočia došlo po prvý raz v histórii Slovenska k úbytku obyvateľov. Odvtedy bol počet narodených vyšší ako počet zomretých, rozdiel sa však podľa Vaňa pohybuje na úrovni niekoľkých stovák osôb.
V časti východného či na juhu stredného Slovenska demografickú krivku podľa odborníkov pozitívne ovplyvňuje pôrodnosť rómskeho obyvateľstva. "Neprejavuje sa to však na celoštátnej úrovni," doplnil Vaňo. Demografický vývoj na Slovensku zásadne neovplyvní podľa neho ani príchod cudzincov. Migrácia totiž rieši skôr problém chýbajúcich pracovných síl. "Treba nájsť taký komplex opatrení, ktoré umožnia zladiť súčasný životný štýl s rodičovstvom," upozornil Vaňo.
Od roku 1996 sa na Slovensku narodilo každoročne o niekoľko stovák až tisíc detí menej. Po minime v rokoch 2001 a 2002, keď prišlo na svet viac ako 50.000 detí, pôrodnosť začala s výnimkou dvoch rokov mierne rásť. Za prvých deväť mesiacov tohto roka sa síce narodilo viac detí ako za rovnaké obdobie vlaňajška, podľa demografov to celkové výsledky z dlhodobého hľadiska neovplyvní. Počet obyvateľov totiž ovplyvňuje okrem počtu narodených detí aj úmrtnosť či migrácia.
Do roku 2025 zaznamená podľa prognóz štatistikov 39 okresov prírastok a 40 okresov úbytok obyvateľov. V roku 2050 by malo podľa skorších odhadov žiť na Slovensku približne 4,9 milióna ľudí, čo je zhruba o pol milióna menej ako v súčasnosti. Úbytok obyvateľstva však podľa Vaňa nebude trvalý, k obratu by mohlo dôjsť po roku 2060. "Páry, ktoré odkladajú narodenie dieťaťa, sa napokon rozhodnú založiť rodinu," doplnil.
Demografi pozitívne hodnotia skutočnosť, že Slováci žijú dlhšie. Priemerný vek, ktorého sa obyvatelia Slovenska dožívajú, sa za posledných dvadsať rokov zvýšil zhruba o viac ako dva roky. Muži sa v priemere dožívajú 70,51 roka, ženy žijú o osem rokov dlhšie. "Stále však o tri až štyri roky zaostávame za priemerom krajín OECD, pričom výraznejšie je to u mužov," upozornil Vaňo. Podľa neho bude trvať niekoľko desiatok rokov, kým sa aspoň čiastočne priblížime k priemeru krajín Európskej únie.
Slováci za posledných dvadsať rokov uzatvárajú menej manželstiev a zároveň pribudli rozvody. "Po roku 2001 síce nepravidelne začali pribúdať najmä sobáše v mestách, celkovo sme však v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 zaznamenali pokles," konštatoval Vaňo. Zdôvodnil to napríklad odkladaním sobášov do vyššieho veku.
