BRATISLAVA. Súd dnes rozhodol, že prepustí z väzby bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Michala Hrbáčka, ktorého polícia obvinila z pokusu o ublíženie na zdraví istému právnikovi.
Okresný súd Bratislava I prijal peňažnú záruku v hodnote 600.000 Sk (19.916 eur), ktorú Hrbáček zložil, aby sa po troch mesiacoch dostal na slobodu. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokuratúra proti nemu podala sťažnosť.
Súd rozhodol aj o prepustení Hrbáčkovho šoféra, expolicajta, ktorý zložil kauciu 300.000 Sk (9958 eur). "Súd sa priklonil k názorom obhajoby. Na jednej strane sa tvrdí, že sa jednalo o vysoko organizovanú trestnú činnosť, na druhej strane skutok mal byť spáchaný v roku 2006," uviedol predseda senátu.
Hrbáček je vo väzbe od polovice septembra pre obavy, že by mohol ovplyvňovať svedkov a mariť vyšetrovanie.
Obvinení sa nesmú stretávať a približovať sa k svedkom
Súd Hrbáčkovi väzbu potvrdil aj v októbri. Odvtedy však podľa súdu boli vykonané takmer všetky dôležité vyšetrovacie úkony. Obom obvineným však súd zakázal, aby sa stýkali až do konca prípadu. Zakázal im aj priblížiť sa bližšie ako na päť metrov ku dvom svedkom, expolicajtovi Jurajovi Roszíkovi a istému bratislavskému advokátovi.
Pre sťažnosť prokuratúry bude o väzbe ešte rozhodovať bratislavský krajský súd. Prokurátorka Eva Mišíková podotkla, že slovenská legislatíva pri tomto dôvode väzby neumožňuje prijať peňažnú záruku. Súd však vychádzal z Dohovoru o ľudských právach. "Podľa tohto dohovoru, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou, je možné prijať kauciu aj pri existencii tohto dôvodu väzby," povedala novinárom.
Hrbáček tvrdí, že svedka nepozná
Podľa skorších informácií tlače je Hrbáček obvinený v prípadoch lúpežných prepadnutí, vydieraní a únosov, do ktorých majú byť zapletení viacerí expolicajti. Dnes Hrbáček pred súdom tvrdil, že nepozná svedka, bývalého policajta Juraja Roszíka, ktorý sa sťažoval na zastrašovanie.
"Ja ani neviem, kto Roszík bol," tvrdil Hrbáček, ktorý sa vraj o Roszíkovi dozvedel neskôr. Od Roszíka, ktorý si odpykáva trest za účasť na vražde podnikateľa Jána Kubašiaka, prokuratúra získala informácie o trestných činoch viacerých expolicajtov. "Čo to je za policajta, keď vo voľnom čase chodil lúpiť a unášať?" pýtal sa pred súdom Hrbáček, podľa ktorého o ňom Roszík klamal.
Podľa advokáta Petra Filipa Hrbáček nikdy neovplyvňoval svedkov. Odmietol aj tvrdenie prokuratúry, že kontaktovali policajtov a pýtali si informácie o prípade. "Nie ja som telefonoval vyšetrovateľom, ale polícia mne volala, že je pripravovaný útok na moju osobu," podotýkal Hrbáček.
Jeho vraždu si totiž v inom prípade mal podľa prokuratúry objednať podnikateľ Tobiáš Loyka pre obchodné spory. Hrbáček tiež bol v 90. rokoch podozrivý z toho, že sa podieľal na únose syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do cudziny. Potrestaniu vinníkov únosu však zabránili amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
Hrbáček riadil špeciálne akcie
Nakoniec to bolo jeho ego, čo spôsobilo pád Michala Hrbáčka, hovoria ľudia, ktorí ho poznajú. Bolo to ego, čo ho hnalo postaviť si masívny múr na svojom pozemku v bratislavskej časti Vinohrady bez stavebného povolenia, čím si vyslúžil pokutu 3 milióny korún. A bolo to ego, čo mu zabránilo užívať si milióny a zostával aktívnym v temných policajných gangoch. Napokon mu vynieslo pričňu vo väzenskej cele.
BRATISLAVA. Už ako stredoškolák na seba Hrbáček upozornil umením karate. Nie je známe, či Hrbáček patril k ochrankárom, ktorí tesne po revolúcii chránili vrcholných politikov. V roku 1992 však už mal živnosť v Dúbravke, učil karate a – poskytoval ochranu.
O pár rokov bol z ochrankára vplyvný muž tajnej služby. Dotiahol to až na čelo Odboru špeciálnych operácií v Lexovej SIS. Ako šéf špeciálnych operácií mal Hrbáček voľnú ruku – bol poverený najšpinavšími, najtemnejšími úlohami informačnej služby, pričom sa nikto neprizeral veľmi zblízka metódam, ktorými ich plnil.
Jednou z úloh bol údajne únos Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta. Podľa správy Lexovho nástupcu na čele SIS Vladimíra Mitra, ktorú prečítal v parlamente v roku 1999, únos zorganizoval práve Hrbáček. Tam sa to však neskončilo – Mitrova správa tiež nazvala Hrbáčka „hlavným aktérom“ pri vyraďovaní zbraní z SIS, obvinila ho z účasti na akciách proti politickej opozícii a všímala si jeho „kontakty s osobami z prostredia organizovaného zločinu“.
Po boku Čarnogurského
Po Mitrovej správe strávil Hrbáček niekoľko mesiacov vo väzbe, ale na základe amnestie Vladimíra Mečiara ho napokon prepustili.
Potom došlo k jednej z irónií Hrbáčkovej kariéry a jednému z najnepravdepodobnejších zvratov v súčasných slovenských dejinách. Hoci bývalý disident Ján Čarnogurský ako prvý odhalil Hrbáčkovu totožnosť začiatkom roku 1998 a jeho strana, KDH, viedla kampaň za potrestanie Kováčových únoscov, v roku 2001 už pracovali Hrbáček a Ján Čarnogurský mladší, bývalí kamaráti z telocvične, spolu na obchodných projektoch ako prevzatie firmy na zdravotnícke nástroje a potreby Chirana. „Nie som jeho hovorca, nemám sa prečo k ničomu vyjadriť,“ povedal Čarnogurský junior minulý týždeň na otázku o jeho vzťahu k Hrbáčkovi. „Stále sa k tomu hlásim,“ povedal Čarnogurský senior o pôvodnej snahe odhaliť Hrbáčkovu totožnosť.
Neskôr sprevádzal Hrbáček Jána Čarnogurského staršieho na súde, kde bojoval s Tobiášom Loykom o pohľadávku proti Loykovej firme Rašelina Quido. Čarnogurský senior povedal, že on a Hrbáček mali každý svoju úlohu v Prominent Holding, žalujúcej strane, a dodal, že v tomto spojení nevidí žiadnu iróniu. Pred časom však o Hrbáčkovi povedal: „Nie som kádrovák, ale advokát,“ a vysvetlil, že v kauze Rašelina „v súvislosti s technickými úkonmi za mnou chodí pán Hrbáček a semtam aj pán Lieskovský,“ ďalší z údajných únoscov Kováča mladšieho.
Spolok
Okrem vzťahu s rodinou Čarnogurských pestoval Hrbáček po prepustení z väzby obchodné vzťahy aj s ďalšími údajnými Kováčovými únoscami, napríklad s Ľubošom Kosíkom a Miroslavom Šegitom, ale hlavne s Lieskovským, s ktorým figuroval vo vyše desiatke firiem. Tieto vzťahy sa väčšinou narušili ku koncu minulého roka a v súčasnosti majú Lieskovský a Hrbáček jediný spoločný obchodný záujem, bratislavskú reštauráciu.
Hrbáček mal celé roky blízko k finančnej skupine Istrokapitál. Vo firme ovládanej Istrokapitálom pracovali aj Mária Prutzerová, bývalá riaditeľka ekonomicko-technického odboru v SIS za Lexu a obvinená spolu s Hrbáčkom za vyradenie zbrane, a Ľuboš Kosík, tiež podozrivý za účasť v únose. „Majú manažérske pozície,“ povedal pred rokmi Miroslav Remeta z Istrokapitálu týždenníku The Slovak Spectator. „Myslím si, že tu ide o šikovné obchodné aktivity bývalých príslušníkov SIS.“
Osamelý vlk
Hrbáček udržiaval kontakty s policajtmi. Nebránil sa ani stykom s postavami podsvetia, ako poznamenal Mitro. Bol napríklad v ôsmich firmách s Tomášom Bajtošom, konateľom a spolumajiteľom BOB Security. Polícia považuje BOB za jeden z pilierov skupiny takáčovcov v Bratislave.
Ku koncu Hrbáček nebol ani policajtom, ani obyčajným lumpom, ale zákonom sám osebe.
Tom Nicholson
