BRATISLAVA. Pre verejného ochrancu práv Pavla Kandráča nie je pri riešení podnetov od občanov dôležitá ich príslušnosť k národnostnej menšine alebo etniku. "Uvedenie príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine nie je osobný údaj, ktorý by právny poriadok vyžadoval na preskúmanie podnetu," zdôraznil Kandráč pre TASR v súvislosti s medializovanými návrhmi politických predstaviteľov Maďarskej republiky na vytvorenie inštitúcie ombudsmana pre národnostné menšiny. Zriadenie tejto funkcie považuje za neopodstatnené.
Národnostné menšiny majú podľa Kandráča na Slovensku nadštandardné zabezpečenie, ktoré znesie svetové kritériá, "takže tu nevidím žiadny problém, a to hovorím zo skúseností," dodal.
Kandráč TASR informoval, že za šesť rokov činnosti mu doručili približne 200 podnetov v jazyku národnostných menšín. Porušenie základného práva alebo slobody z dôvodu rasovej diskriminácie však nebolo preukázané ani v jednom prípade. "My zistíme, že podávateľ je príslušníkom národnostnej menšiny len vtedy, keď to sám povie, z obsahu podnetu a potom, samozrejme, v osobnom kontakte, keď rozpráva, tak počujeme, že je to asi príslušník národnostnej menšiny," konštatoval verejný ochranca práv.
"Regionálne pracoviská verejného ochrancu práv sú aj vo Veľkom Krtíši a vo Veľkom Mederi, kde žije veľa občanov maďarskej národnosti, ktorí s nami spolupracujú," vysvetlil. Dodal však, že ani v týchto mestách sa na neho občania neobracajú pre problémy s diskrimináciou z dôvodu príslušnosti k menšine.
"Sú to všetko bežné prípady, s akými sa na nás obracajú aj občania z iných častí Slovenska - majetkové a susedské spory, prieťahy v konaní a podobne," spresnil.
Kandráč tiež pripomenul, že národnostným menšinám vychádza jeho kancelária v ústrety aj tým, že ako jedno z mála pracovísk prijíma podnety okrem slovenčiny a svetových jazykov aj v jazykoch národnostných menšín podľa Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
