BRATISLAVA. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš sa stane novým tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE) v Ženeve.
Novinárom to dnes povedal sám Kubiš. Zároveň oznámil, že pre novú funkciu odíde z čela slovenskej diplomacie. Premiér Robert Fico (Smer) doplnil, že za Kubišovho nástupcu nebude presadzovať straníckeho kandidáta a bude hľadať aktívneho kariérneho diplomata. Exminister Eduard Kukan navrhuje veľvyslanca pri Európskej únii Maroša Šefčoviča.
Nástupca zatiaľ známy nie je, Kukan navrhuje Šefčoviča
"Po konzultácii s premiérom Robertom Ficom a prezidentom Ivanom Gašparovičom som túto ponuku prijal a dnes, respektíve vo štvrtok by to mal formálne potvrdiť aj (generálny tajomník OSN) Pan Ki-mun," vysvetlil Kubiš. "Je to jedna z vrcholných pozícií OSN," povedal o svojom budúcom pôsobisku.
Predseda vlády povedal, že nie je príliš nadšený z toho, že Kubiš odchádza, "ale záujmy Slovenska musia mať prednosť pred záujmami koalície". Kubišov nový post považuje za úspech Slovenska a slovenskej diplomacie.
Kto Kubiša nahradí, Fico nepovedal. “Samozrejme, tipy sú,” uviedol. Meno chce prezradiť až vtedy, keď Kubiš odíde do Ženevy. Hľadať však bude “podobný zjav”, akým bol Kubiš. “Vy ste taký zjav, pokiaľ ide o zahraničnú politiku a vôbec aj účasť v našej vláde,” vyhlásil premiér. Za nového šéfa diplomacie chce kariérneho diplomata a nestraníka.
Exminister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ) chce navrhnúť premiérovi, aby sa novým šéfom diplomacie stal slovenský veľvyslanec v Bruseli Maroš Šefčovič (na snímke TASR na pravo od premiéra Fica).
"Náš veľvyslanec v Bruseli je výborný profesionál a skvelý diplomant. Veď my sme svojho času do Bruselu poslali to najlepšie, čo sme v diplomacii mali," zdôraznil Kukan. Ďalej sa vyjadril, že fakt, že Kubiš zotrval na čele tohto rezortu 2,5 roka, ukazuje, že v tejto funkcii nebol príliš šťastný a že na novom poste v Ženeve sa mu určite uľaví.
V Ženeve sme mali aj Schmögnerovú
Slovensko už malo na čele UNECE v Ženeve svojho zástupcu, v rokoch 2002 až 2005 bola výkonnou tajomníčkou komisie bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová. Bezprostredným Kubišovým predchodcom bol bývalý poľský premiér Marek Belka. Kubiša Slovensko na post navrhlo na jeseň.
Európska hospodárska komisia je jednou z piatich podobných regionálnych komisií vo svete. Jej cieľom je podporovať ekonomickú integráciu medzi európskymi krajinami. Podľa Kubiša je výkonný tajomník UNECE zároveň súčasťou užšieho vedenia OSN.
Pre maďarské vzťahy Kubiš neodchádza
Kubiš tvrdí, že z kabinetu neodchádza pre nezvládnutie slovensko-maďarských vzťahov. Podľa neho “prestrelky” medzi oboma krajinami pomohli nájsť spôsob, ako predchádzať tomu, aby problémy prerástli do “rozohrávania politických hier”.
Rovnako odmieta, že by bol z pôsobenia vo Ficovej vláde sklamaný. Podľa neho kabinet robí dobrú prácu. “Určite neodchádzam z toho dôvodu, že by som bol sklamaný a že by som sa rozhodol, že tu už nechcem pôsobiť,” povedal na dnešnom brífingu Kubiš. Priznal, že ak by chcel, odísť mohol už oveľa skôr, pretože mal dve ponuky. “Stačilo, keby som kývol a už som mohol byť mimo vlády pred rokom a pol,” dodal odchádzajúci minister.
Kubiš nastúpil do Ficovho kabinetu, ktorý je v úrade od leta roku 2006, ako nestranícky nominant vládneho Smeru. Predtým pôsobil na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a bol aj predstaviteľom EÚ pre strednú Áziu.
Mesežnikov: Ak Kubiša nahradí diplomat, jeho odchod nebude problém
Odchod Jána Kubiša nie je prekvapením, myslí si prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. "Hneď po nástupe do vlády bol považovaný za člena, ktorý má aj iné ambície," povedal pre agentúru SITA.
Dôležité podľa Mesežnikova je, kto Kubiša nahradí. Ak to bude kariérny diplomat, ako sa špekulovalo nedávno v médiách a ako dnes naznačil aj premiér Fico, nemusí mať jeho odchod žiadny dopad na praktickú zahraničnú politiku, vrátane vzťahov s Maďarskom. Problém by vznikol v prípade, že by Smer nominoval na ministra "ideológa".
Profil Jána Kubiša
Jeden z najskúsenejších slovenských diplomatov, sa narodil 12. novembra 1952 v Bratislave. V rokoch 1971-1976 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO).
Diplomatickú kariéru začal na Federálnom ministerstve zahraničných vecí bývalého Československa v Prahe v roku 1976 ako pracovník odboru medzinárodných ekonomických organizácií a kancelárie ministra zahraničných vecí. Na československom veľvyslanectve v etiópskej Addis Abebe pôsobil v rokoch 1980-1985 ako atašé, neskôr ako tretí tajomník. V rokoch 1985-1988 bol na Federálnom Ministerstve zahraničných vecí (MZV) v Prahe vedúcim oddelenia bezpečnosti a kontroly zbrojenia, odbor základných politických otázok. V rokoch 1989-1991 pôsobil na československom veľvyslanectve v Moskve, kde bol od roku 1990 až do svojho odchodu zástupcom veľvyslanca.
V období rokov 1991-1992 bol Ján Kubiš generálnym riaditeľom euro-atlantickej sekcie federálneho MZV v Prahe, v roku 1992 bol zároveň úradujúcim predsedom Výboru vysokých predstaviteľov Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - KBSE (predchodca dnešnej Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - OBSE) počas československého predsedníctva organizácie, a zároveň generálnym riaditeľom.
V rokoch 1993-1994 pôsobil Ján Kubiš vo funkcii veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR v úrade OSN v Ženeve, pri GATT a iných medzinárodných organizáciách. Súčasne bol v roku 1994 hlavným vyjednávačom SR pre Pakt stability v Európe. V rokoch 1994-1998 bol riaditeľom Centra OBSE pre prevenciu konfliktov.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan vymenoval 20. mája 1998 s účinnosťou od 1. júla 1998 Jána Kubiša za svojho osobitného predstaviteľa pre Tadžikistan, bol vedúcim Misie vojenských pozorovateľov OSN v Tadžikistane (UNMOT).
Ján Kubiš nastúpil 15. júna 1999 na post generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Druhé volebné obdobie vo funkcii sa mu skončilo 10. júna 2005.
Na návrh vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu 18. júla 2005 Európska únia oficiálne vymenovala Jána Kubiša za svojho osobitného predstaviteľa pre Strednú Áziu. Jeho mandát sa týkal piatich bývalých sovietskych republík - Kazachstanu, Uzbekistanu, Kirgizstanu, Tadžikistanu a Turkmenistanu. Mandát EÚ zahŕňal všetky oblasti vrátane hospodárskej a kultúrnej spolupráce a podporu demokratizácie a stabilizácie regiónu Strednej Ázie.
Od 4. júla 2006 je Ján Kubiš ministrom zahraničných vecí SR.
Slovensko od 12. novembra 2007 pol roka prvý raz predsedalo Rade Európy (RE) a Ján Kubiš sa na pol roka (november 2007-máj 2008) stal predsedom Výboru ministrov Rady Európy, ktorý je výkonným orgánom RE.
Ján Kubiš ovláda anglický, ruský a francúzsky jazyk.
TASR
Ministerstvo zahraničných vecí SR - 15.12.2008
Zmeny vo vláde Roberta Fica
- 18. augusta 2008: minister životného prostredia Izák a ministerka pôdohospodárstva Kramplová
Prezident Ivan Gašparovič odvolal ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva Jaroslava Izáka a Zdenku Kramplovú. Novým ministrom životného prostredia sa stal Ján Chrbet a novým ministrom pôdohospodárstva Stanislav Becík.
Premiér Robert Fico požiadal 22. júla svojho koaličného partnera Jána Slotu, aby ministra životného prostredia Izáka, nominanta Slovenskej národnej strany (SNS), stiahol z funkcie. Dôvodom sú podľa premiéra dotácie z Environmentálneho fondu pridelené súkromným osobám v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickým princípom. SNS návrh premiéra Roberta Fica a jeho dôvody na výmenu Jaroslava Izáka akceptovala a 13. augusta Ján Slota informoval, že novým ministra životného prostredia by sa mal stať doterajší poslanec NR SR za SNS Ján Chrbet.
Návrh predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara odvolať ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú prijal premiér Robert Fico 14. augusta. Podľa medializovaných informácií mali byť dôvodom Kramplovej odvolania kontroverzné dary pre jej ĽS-HZDS, ako aj údajné chyby pri verejnom obstarávaní na ministerstve. Ona sama túto zodpovednosť odmietla. Zdroje z ĽS-HZDS v ten istý deň informovali, že novým ministrom pôdohospodárstva by sa mal stať Stanislav Becík, predseda Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou.
- 3. júna 2008: minister zdravotníctva Ivan Valentovič
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič odovzdal abdikačné listiny prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Ako uviedol v Prezidentskom paláci, odchádza z osobných dôvodov. Premiér Robert Fico zopakoval, že voči Valentovičovej práci nemá žiadne výhrady. "Ja mu vyjadrujem plnú spokojnosť," uviedol predseda vlády.
Za nového ministra zdravotníctva vymenoval prezident Richarda Rašiho, riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Bratislave.
- 30. januára 2008: minister obrany František Kašický
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Františka Kašického, ktorý ho o to požiadal listom 29. januára. Minister sa rozhodol abdikovať po tom, ako rezort obrany čelil viacerým podozreniam v súvislosti so spornými verejnými obstarávaniami. Za nového ministra obrany vymenoval prezident štátneho tajomníka tohto rezortu Jaroslava Bašku.
- 27. novembra 2007: minister hospodárstva Miroslav Jureňa
Prezident Ivan Gašparovič akceptoval návrh premiéra Roberta Fica a odvolal z funkcie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Podľa premiéra Fica minister pôdohospodárstva niesol politickú zodpovednosť v kauze okolo podozrivých prevodov na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF). Novou ministerkou pôdohospodárstva sa stala Zdenka Kramplová. Do funkcie ju nominovala ĽS-HZDS.
- 4. júla 2006: tvorba vlády
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval vládu SR na čele s Robertom Ficom. Desať členov kabinetu nominovala jeho strana Smer-SD. Dušan Čaplovič sa stal vicepremiérom, Viera Tomanová obsadila post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom vnútra sa stal Robert Kaliňák, Marek Maďarič ministrom kultúry, Ľubomír Vážny vedie rezort dopravy, Ján Počiatek rezort financií, Ľubomír Jahnátek rezort hospodárstva, Ján Kubiš rezort zahraničných vecí, Ivan Valentovič rezort zdravotníctva a František Kašický rezort obrany. Slovenská národná strana (SNS) nominovala do vlády troch ministrov - do funkcie ministra školstva Jána Mikolaja, do funkcie ministra životného prostredia Jaroslava Izáka a Marian Janušek sa stal ministrom výstavby a regionálneho rozvoja. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a ministrom pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, ktorých nominovala ĽS-HZDS.
SITA
