BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal 2. decembra 2008 rozhodnutie v prípade Furdík proti SR. Stotožnil sa s argumentáciou vlády a vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú.
Sťažovateľ je otcom horolezkyne Vandy Furdíkovej, ktorá zahynula pri páde počas horolezeckého výstupu vo Vysokých Tatrách v júli 2005. Pri nehode zasahovala Horská záchranná služba s Leteckou záchrannou zdravotnou službou. Pokus na záchranu vrtuľníkom nebol pre nepriaznivé meteorologické podmienky úspešný.
Pri druhom pokuse krátko na to, ako sa k Furdíkovej dostali, podľahla následkom zranení. Na podnet otca sa uskutočnilo vyšetrovanie okolností nehody. Zo strany kontrolných orgánov (ministerstiev vnútra a zdravotníctva i Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) neboli zistené skutočnosti preukazujúce príčinnú súvislosť medzi smrťou horolezkyne a postupom záchranných zložiek. Trestné stíhanie bolo zastavené, pretože sa nepreukázalo zavinenie inej osoby. Rozhodnutie bolo preskúmané na troch stupňoch prokuratúry.
Sťažovateľ pred ESĽP namietal porušenie práva na život dcéry zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Furdík tvrdil, že SR neprijala potrebné opatrenia na ochranu života jeho dcéry, že právna úprava činnosti záchrannej zdravotnej služby nebola dostatočná, pretože neurčovala časový limit, dokedy by sa mali záchranári dostať k osobe v ohrození života. Podľa neho by limit mal byť 10 až 15 minút. Furdík namietal neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy. Sťažoval sa tiež, že príbuzní zahynutej osoby sa v SR pre nedostatky v právnej úprave nemohli domôcť náhrady nemajetkovej ujmy a nebol im zaručený prístup k súdu.
ESĽP dospel k záveru, že právna úprava bola dostatočná. Nepovažoval za dôležité, že v nej nebol stanovený časový limit na príchod k zranenej, keďže poskytovatelia zdravotnej starostlivosti boli v zmysle zákona povinní dostať sa k nej bezodkladne aj vzhľadom na meteorologické podmienky a prístupnosť terénu. Európsky súd sa stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ mal na vnútroštátnej úrovni k dispozícii dostatočné právne prostriedky, pretože sa mohol sťažovať na výsledok trestného konania na Ústavnom súde SR.
ESĽP považoval námietku týkajúcu sa porušenia práva na život za zjavne nepodloženú. Tiež konštatoval, že Dohovor nezaručuje osobám právo na to, aby v právnom poriadku existovali konkrétne ustanovenia, ktoré si tieto osoby želajú. Preto námietku týkajúcu sa porušenia práva na prístup k súdu ESĽP odmietol z dôvodu jej nezlučiteľnosti s ustanoveniami Dohovoru z hľadiska predmetu sťažnosti.
Informácie dnes TASR poskytla Jana Revayová z Tlačového a informačného odboru Ministerstva spravodlivosti SR.
