BRATISLAVA. Zonácia Tatranského národného parku by podľa ministra životného prostredia Jána Chrbeta mohla byť hotová na jar budúceho roku. Ako dnes objasnil na tlačovej konferencii v Bratislave, zonácia je pripravená na 95 až 98 percent.
Priblížil, že ministerstvo už má súhlas od 80 percent súkromných vlastníkov lesov a treba ešte dorobiť "pár vecí v rámci katastrálneho úradu a zonácia bude pripravená." V rukách neštátnych vlastníkov lesov je približne 49 percent územia národného parku.
Bohdan Pálka z Tatransko-liptovského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov označil dnešné vyjadrenia ministra za klamstvo prvej triedy. "Naši členovia nesúhlasili s ničím, nesúhlasia od samého začiatku," reagoval pre TASR.
Konštatoval, že ak sa má spraviť nová zonácia, musí sa najprv prijať nový zákon o ochrane prírody, ktorý by upravil možnosť kompenzácii pre vlastníkov za obmedzenie hospodárenia. "Zmenené zatiaľ nie je nič," podotkol s tým, že už dlho s nimi ani nikto nerokoval. Za potrebné tiež považuje určenie výšky finančných kompenzácií.
Ministerstvo predložilo nový zákon o ochrane prírody do medzirezortného pripomienkového konania v apríli. "Po obdržaní veľkého počtu pripomienok najmä zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR bol proces tvorby nového zákona o ochrane prírody a krajiny zastavený," objasnil pre TASR hovorca rezortu Peter Višváder. Uviedol, že v budúcom roku sa plánuje novela zákona v súvislosti s konaniami Európskej komisie voči SR.
Podľa predloženého aprílového návrhu zákona sa obmedzenie hospodárenia nemalo riešiť už iba náhradou zaň, ale aj nájmom pozemkov, zmluvnou ochranou, výkupom alebo výmenou pozemkov. Doteraz sa vyplácali iba žiadosti o náhradu za obmedzenia na lesných pozemkoch a výlučne v piatom stupni ochrany. Súčasný spôsob vyplácania tiež sprevádzal zložitý proces uplatňovania náhrady a vlastníci nesúhlasili ani s tým, že sa čiastka za obmedzenie hospodárenia vyplácala raz za desať rokov. Na vypracovaní návrhu spolupracovali aj vlastníci lesov.
Vlastníkom pozemkov na území Tatranského národného parku (TANAP) sa ako náhrada za obmedzovanie obhospodarovania vyplatila doteraz asi suma 70 miliónov Sk (22,5 milióna eur). Podľa štúdie spracovanej pre Úrad vlády SR by mal nájom pozemkov v najprísnejšej plánovanej A zóne TANAP-u predstavovať 6,4 milióna Sk (206.000 eur) ročne.
Cena za nájom pozemkov by mala postupne narásť až na cieľovú, danú hodnotou 100-ročného porastu, na 8,5 milióna Sk (273.000 eur). Nájom za pozemky v plánovanej B zóne sa odhaduje na takmer štyri milióny Sk (128.000 eur) a pri 100-ročnom poraste takmer sedem miliónov Sk (225.000 eur).
